Prvá zápalka padla keď si ešte dokázala vnímať slnko nad hlavou. Spomínaš si na tie časy? Hmlisto. Akoby existovali len v tvojich snoch. Zápalka zhorela a prišla dúha. Sledovala si hviezdy a bola šťastná. V ušiach ti hrala hudba s klavírom a ty si videla pieseň. Sledovala si ako hviezdy tancujú na oblohe do rytmu klavíra. A bolo ticho. Hudba stále hrala ale sladká chuť ticha sa ti vkrádala pod jazyk. Mala si rada ticho.

Druhá, Tretia, Štvrtá.... Koľko ich bolo. Zatváraš oči nad tým počtom, ale bolo ich naozaj veľa (priveľa). S každou ďalšou si bledla. Priesvitnela a strácala sa. Ešte vždy tu boli hviezdy. Už netancovali len zdesene hladeli na teba. Ako ťa cez to ticho nevedia vyviesť z tmy. Každým potiahnutím si do seba vdýchla kúsok tvojej duše no vydýchla dvakrát toľko.

Posledná. Kľakla si si do snehu. Sklonila si hlavu od hanby pred nevinnosťou. Usmiala si sa. Nahmatala si vo vrecku krabičku a škrtla. Zaplavilo ťa šťastie. Zvalila si sa na chrbát. Boli tam. Žiarili a volali ťa. Na čele sa ti objavili jemné vlnky. Pomyslela si si naň. Ticho !! Znova tu bolo jedovaté, smradľavé a lepkavé. Prilepilo sa ti na srdce a chcelo ho pohltiť.Tvoje hviezdy ťa však schmatli za ruky a vytrhli z jeho objatia.

Svetielko zhaslo, nastal dym.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár