Túžim po gauči v obývačke. Po blbom gauči. Nikdy sme nemali gauč v obývačke. Nikdy sme nemali obývačku. Nikdy sme vlastne nemali domov. Nikdy sa úplne nenaučím úplne dôverovať ľudom, a preto nikdy nebudem mať nikoho o koho sa budem môcť oprieť. Vždy sa budem cítiť sama. Pretože nemám gauč. Každý kto nie je sám má svoj gauč na ktorý si sadne s niekym koho má rád.
Vždy keď prídem domov, akoby som prišla do jaskyne. Vždy keď otvorím tie zasrané dvere cítim sa opustená. Akoby som bola duch. Žijem s niekym, ale vlastne s nikým. To preto lebo nemáme gauč. Lebo sme si nikdy nemali kam spolu sadnúť.
Domov treba tvoriť (to nie je hotová vec), hoci treba seba premôcť a spraviť niečo iné...
Aj dôvera je niečo čo sa buduje... Treba začať od seba, nech vidia, že tebe môžu dôverovať...
na bazoši je gaučov na tri prdele po 10, éčiek, kúp si jeden a ako píše džordž, trochu sa premôž a skús dôverovať ľuďom, lebo to je sakra zlý pocit žiť s takou osobou....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Aj dôvera je niečo čo sa buduje... Treba začať od seba, nech vidia, že tebe môžu dôverovať...