Túžim po gauči v obývačke. Po blbom gauči. Nikdy sme nemali gauč v obývačke. Nikdy sme nemali obývačku. Nikdy sme vlastne nemali domov. Nikdy sa úplne nenaučím úplne dôverovať ľudom, a preto nikdy nebudem mať nikoho o koho sa budem môcť oprieť. Vždy sa budem cítiť sama. Pretože nemám gauč. Každý kto nie je sám má svoj gauč na ktorý si sadne s niekym koho má rád. 

Vždy keď prídem domov, akoby som prišla do jaskyne. Vždy keď otvorím tie zasrané dvere cítim sa opustená. Akoby som bola duch. Žijem s niekym, ale vlastne s nikým. To preto lebo nemáme gauč. Lebo sme si nikdy nemali kam spolu sadnúť.

 Denník
Komentuj
 fotka
georg21  29. 12. 2016 00:24
Domov treba tvoriť (to nie je hotová vec), hoci treba seba premôcť a spraviť niečo iné...
Aj dôvera je niečo čo sa buduje... Treba začať od seba, nech vidia, že tebe môžu dôverovať...
 fotka
georg21  29. 12. 2016 00:25
A prajem ti veľa odhodlania, síl...
 fotka
marcello111  29. 12. 2016 01:53
na bazoši je gaučov na tri prdele po 10, éčiek, kúp si jeden a ako píše džordž, trochu sa premôž a skús dôverovať ľuďom, lebo to je sakra zlý pocit žiť s takou osobou....
 fotka
antifunebracka  24. 4. 2018 16:27
Ja ti žičnem môj!
Napíš svoj komentár