Možnosť voľby. Ak by si toto čítal, povieš si: "Zvolila si si." Zvolila. Ale prečo si ma nezastavil. Písal si, že ti chýbam. Lenže aj napriek tomu nemôžem zabudnúť na tie chvíle keď si mi povedal, že ma nechceš vidieť. Na slzy... Panebože koľko ich bolo. To sa nikdy nedozvieš. Až raz som si povedala že nechcem plakať ale žiť. Aj keď bez teba.
Časom každý závit povolí. To je fyzikálna teória o maticiach a závitoch. A je viac ako presná. Nech si hovorí kto chce čo chce, ja v ňu verím. Ešte stále. Vravel si mi, že moje slová sú kruté a plakal si. Ako malý chlapec. Ja... videla som v tebe dieťa. Odišla som a svoje slzy som si preliala sama v kúpeľni.
Krutosť. Je relatívna. Asi som krutá a možno asi ani nie. Ty si to súď sám a ja sa s tým vyrovnám. Nechala som ťa jednoducho ísť a verím ... ja stále verím, že ty to raz pochopíš. Aj keď mi ešte venuješ tisíc takých chvíľ ako dnes kedy ma bodalo pri srdci.
Nemalo to tak byť však? Asi nie. Ja neviem. Ty odídeš a ja tiež obidvaja do úplne iného štátu a sveta. Keď sme sa streli povedala som ti, že nikdy nepochopíš môj svet a postupne ťa zničím. Spravila som to. To je jediné čo ma mrzí a jediné za čo ťa prosím - Odpusť. Navždy mi budú chýbať tie chvíle na zamrznutej "fontáne" a tie večery. Tvoje oči a smiech.
"Dnes som presvedčená, že nikto nestráca nikoho, pretože nikto nikoho nevlastní. Toto je naozajstná skúsenosť, ktorú nám dáva sloboda: mať najdôležitejšiu vec na svete a pritom ju vôbec nevlastniť."
Zbohom
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár