Prvá stena je prázdna. Je na nej prilepený len pracovný stôl s pár zásuvkami a poličkami. Žiadne knihy, žiadne veci, len jedna lampa. Je to moja psycho-stena o ktorú si vždy búcham hlavu pri nevydarenou rande, či zvrzanej písomke.
Druhá stena obsahuje jednu skriňu a dvere ktoré sú však stále zavreté. Vo dverách je kľúč ktorý som však nikdy nezamkla. Cez dvere sa však nikde nedá ujsť len ak do školy späť. Tými dvermi sa k steny líšia od väzenia. Dá sa cez ne ujsť a dokonca nie sú ani zamknuté. Len vo väzení je viac slobody. Akoby tam neboli.
Na tretej stene je prilepená jedna posteľ a nad ňou fotky priateľov i nepriateľov. Spomienky. Tie ma v noci strážia keď plačem pod perinou. Vedľa postele je starý gramofón, ktorý cez tmavé noci zakrýva všetky moje vzlyky. Tretia, tá je najtrpkejšia skrýva v sebe všetky moje najtemnejšie tajomstvá, moje túžby a sny. Celo-nočne rozhovory s bohom a so smrťou. Je biela a predsa čierna.
Štvrtá mi je najdrahšia. Nie je na nej nič. Len jedno okno. Biele. Veľké. Ono mi je bránou. Len ona vie koľko večerov a nocí som presedela na hrane toho okna z nohami voľne vo výške. V priestore. Ona mi je dvermi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sajuri007
26. 4.apríla 2011 17:40
Už pri prvej vete ma napadli 4 steny.. Pekne napísané
Napíš svoj komentár