Včera som mala hrozný večer plný pretvarovania sa a amerických úsmevov namiesto toho, aby som skutočne povedala, že mi je mizerne a nemám na nikoho chuť. Na žiadne večierky, kamarátov, šampanské, hudbu, chlebíčky. Každopádne ako to už býva (aspoň u mňa) po hroznom večeri a hroznej noci, kedy si prajete čo najviac spať, aby ste zabudli na to ako vám je zle príde otrasné ráno. Neuveriteľné slnečné ráno ktoré vás viac naserie ako sused ktorý má v byte cirkulárku a pravidelne každé ráno o šiestej si potrebuje niečo odpíliť.
A tak sa stalo že dnes pri umývaní riadov po raňajkách ma napadla filozofická myšlienka k čomu nám je sloboda. Sloboda rozhodovania sa, vyberania si zamestnania a partnera. Je to zvláštne že práve z mojich úst či klávesnice vychádzajú takéto myšlienky pretože som sa donedávna pokladala za veľmi silnú liberalistku. Vráťme sa však k podstate. Sloboda ako taká nám dáva právo rozhodovania sa a dáva nám moc rozhodovať si o svojom vlastnom živote. Je to zle pretože v prvom rade si myslím, že skutočná sloboda neexistuje. Existuje len viac či menej povoľný systém. No vždy je to len systém. Po druhé takáto idea nám dáva pocit lepšej budúcnosti (pre tých čo sú zažratý optimisti - nečítajte to budem depresívna). No a to nás vedie k sklamaniu, bolesti a smútku pretože nie vždy a takmer nikdy to nie je tak ako si človek vysníva. V tom lepšom prípade je to len niečo málo z toho.
Môj život je komplikovaný. Komplikovaným si ho budujem ja pretože som slobodná. Aspoň mám ten pocit keďže skutočná sloboda neexistuje. Ak by som svoj život podriadila niečomu/niekomu kto by ma ovládal, možno by som si správne vybrala školu kde by som hviezdila zo známkami a nemusela sa teraz stresovať s ihlanmi že? Nevybrala by som si toho najnevhodnejšieho partnera na zemi ktorému by som dala všetko no on mne nič. Vlastne si myslím že za toto rozhodnutie z časti nemôže ani tak sloboda ako city. To je ďalšia vec ktorá ma napadla. Ľudia hlavne ženy by nemali mať city. Nie sme stavané na komplikované vzťahy kde vám jeden večer pozerá do očí a v druhý si sadne na opačný koniec miestnosti. (Nebrať za bernú mincu mojej výpovede možno som len príliš žiarlivá). Pretože nakoniec vám aj tak iba ostanú depresívne pesničky (práve mi tu hrá Jame Blunt – Goodbye my lover) krásne spomienky !no aj tie zlé! A neskutočná chuť zabudnúť.
Bez slobody by som tiež nezavrhla Boha. Viem niektorí si povedia, že som príliš mladá na to, aby som sa dokázala správne rozhodnúť. Nie nie som ateista či budhista hinduista či iný „ista“... Som kresťan a som na to patrične hrdá. No neverím v Boha. Práve ma polovica z vás asi vykáže z cirkvi. No nevadí mi to. Veď aj Magdaléne to spravili. Nie nikdy som nevidela Da Vinciho kód. Mám radšej Chaplinove filmy. A Filmy čo rozdeľujú nie sú dobré myslím že sú určené čisto len pre komerciu a svojou kontroverznosťou sa snažia na seba zarobiť čo nesvedčí o kvalite ale úbohosti filmu. Len sa snažím robiť veci čo najlepšie. Verím že Boh je v každom z nás a má moc robiť stvoriteľa i ničiteľa. Pretože Boh je taký akým si ho sami spravíme. Verím že keby ľudia neverili v Boha boli by silnejší a spoliehali sa viac na seba než na zázraky, namiesto toho, aby šli do kostola šli by sa vzdelávať alebo robiť niečo na viac. Možno pomôcť starej žene cez prechod alebo si vytriediť veci a tričko Iron Maiden ktoré som mala na sebe naposledy v 94 zabaliť do krabice a posunúť ho niekomu kto ho bude potrebovať viac. Verím, že viera v Boha kazí tento svet a rozdeľuje ľudí. A žiadne náboženstvo, systém, myšlienka čokoľvek čo rozdeľuje ľudí (myslím tým ľudí – nie ich názory pretože názory sú vždy odlišné) nie je dobré.
Nepokladám sa za správneho človeka. Robím veci čo by som robiť nemala. Milujem ľudí ktorých by som milovať nemala. Pijem a fajčím veci ktoré by som nemala. Dokonca si občas zabudnem zakusnúť do jazyka čoby som naopak mala robiť. Často. Ale myslím si že moje myšlienky sú myslené dobre. Aspoň v to verím. A ja verím v mnoho vecí. Ja dokonca verím aj v ľudí aj keď si myslím že svet je otrasný. Treba povedať aj to, že verím v lacnejší benzín a to o mojom úsudku tiež napovedá svoje. Verím že svet sa prebudí a prestane veriť v Boha, ale skôr v seba (už by bolo načase hovorím o momentálnej situácii v Líbý). Verím, že ženy prestanú cítiť pretože vtedy robia najväčšie chyby. A tiež verím že niekto konečne zoberie tomuto svetu už aj to málo slobody čo má pretože ako povedal Joda: „Z veľkou silou/slobodou prichádza veľká zodpovednosť“ a tú svet bohužiaľ ešte nemá. Idem rezať ihlany. Nech vás sila sprevádza.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár