„Počul som že máš zlomenú nohu, čo si to vystrájala? “ napísal mi X
„Bola som fotiť v jednom starom a opustenom dome a strepala som sa zo schodov.“
„Ty bláznivý snílek, vymýšľaš si.“
Urazila som sa. Veď to znelo celkom uveriteľne, presne ako niečo čo by som bola schopná urobiť. Určite mu jeho sestra (moja kamarátka) povedala ako som si tu nohu zlomila. Ale nepovedala.

O pár dní neskôr chcel aby som s ním išla von, do slovaku. Vraj tam aj bude kopa ľudí z ktorých pozná len jedného týpka a nechce tam byť sám. Tak som išla, aj tak som ho od nášho pamätného výletu nevidela a chcela som mu dokázať že predsa len môžeme byť kamaráti. A aj keď väčšinu času sa sprava ako infantilný idiot občas sa s ním dá porozprávať.

Schody v slovaku som prekonala pekne na barlách, už sa zlepšujem. Hneď ako sme vošli do miestnosti a predstavili sa s ostatnými nasledovala otázka – „ako sa ti to stalo? “
„Spadla som z koňa.“ Prehodila som a snažila sa umlčať Xa ktorý mi polohlasne šepkal do ucha „Vážne? A čo fotenie v opustenej budove? “ nikto ho aj tak nepočúval takže som zatiaľ zostala nestrápnená.

Tú istú výhovorku som použila ešte raz, a ten týpek iba poznamenal že ľudia majú po páde z koňa väčšinou zlomené ramená. Niečo také mi nenapadlo, aj keď som už raz spadla z koňa (takže som až tak neklamala) vtedy som mala otras mozgu. Aj keď zasa dalo by sa spadnúť aj na brucho/ prípadne sa uprostred pádu otočiť, takže tu nohu by som si tak dochrámať mohla. Aj keď pravdepodobnejšie ak by mi ten kôň dupol na nohu.

No ale naspať k Xovi. Keď sme čakali na môj taxík tak sa ma zrazu pokúsil objať. Uskočila som a inštinktívne som ho barlou tresla do hlavy. Ospravedlnila som sa.
Potom už prišiel taxík. Rozlúčila som sa a otvárala som dvere keď som začula
„Stále ťa milujem“
Trochu prudšie potiahla dvere taxíka a buchla ho s nimi. Hodila som barle na podlahu, nasadla, povedala „Ja nie.“ a zavrela dvere.

Okej podľa tohto asi zniem ako strašný a násilný človek, ale hej, som zadaná a myslela som že rozumie čo to znamená. Cestou v taxíku som rozmýšľala nad tým že X mi už niekoľko krát vyznal lásku ale chalan s ktorým chodím ešte nie. (teraz to už napravil)

Na druhý deň mal v jednom statuse napísané akú má strašnú opicu (podľa mňa skôr malú výdrž) a v ďalšom napísal že bol napadnutý šialenou babou s barlami.

Medzi moje najobľúbenejšie vysvetlenie zlomenej nohy patrí to že som hrala futbal. Potom mi pri bowlingu spadla guľa na nohu. A tiež som niekomu vysvetľovala ako sa pri karate správne kope, žiaľ stena na ktorej som to predvádzala sa ocitla príliš blízko.
Možno sa pýtate že prečo si toľko vymýšľam respektíve klamem ohľadne mojej nohy. Pravda je jednoduchá – uľahčuje mi to život, a okrem toho je nudné každému vykladať tú istú story.

A čo som povedala mame?

„Ahoj mami, robíš niečo teraz? Mohla by si ma zaviesť na polikliniku, asi mám vyvrtnutý členok či čo.“
Bolo asi deväť hodín ráno. Vstala som už o šiestej na strašnú bolesť v chodidle, tuším priehlavok sa to volá. Nemohla som sa postaviť na nohu a pri predstave prejdenia pár metrov na vécko mi telom prešli zimomriavky.
Mama sa samozrejme zaujímala o to ako sa mi to stalo. Tu je oficiálna verzia. Bola som vonku s kamarátkou a frajerom, už sme išli na zástavku. Ako sme sa rozprávali nevšimla som si schodík potkla som sa a celou váhou som dopadla na tú nešťastnú nohu.

Išli sme teda, (ja som skackala) z polikliniky nás poslali do nemocnice, a odtiaľ zasa na kramáre. Pri skackaní sa mi dva krát podarilo sa rozčapiť na zemi, našťastie tentoraz bezúrazovo. A aj keď som to tušila, verdikt – zlomenina ma trochu prekvapil.
Domov som odchádzala zo zmiešanými pocitmi – noha ma neskonale bolela čomu nepomohla doktorka ktorá mi ju ešte naschvál ohýbala, ale zato mi bolo príjemne z teplej sadry na nohe.

Zlomená noha človeka prinúti pozerať sa na svet trochu inak, človek si sám nemôže priniesť pitie, oveľa častejšie využíva mama taxi a prinúti prekonávať prekážky ako točité schody do frajerovej izby.

No a ako som si teda zlomila tú nohu? Tuto je pravdivá story:

Bola som piť s Peťom a Luciou (frajer a kamarátka) čo je vždy zlá kombinácia. Večer prebiehal celkom fajn aj keď karaoke kde sme chceli isť bolo zavreté tak sme miesto toho išli na kokteil a potom do trafa, (pre mňa prvý a posledný krát) vnútri bolo len zopár ľudí, kamoške tam vytrhli z rúk minerálku z ktorej sa išla napiť a dali nám asi 30eurový účet za čistenie keďže sme mali nohy na sedačke na ktorej potom zostali menšie šmuhy. Nasrane sme odišli a dali sme si čosi v mekáči. Hmm zasa odbieham!
Išli sme na zástavku, odprevadiť Luciu, sadla som si na zábradlie, Peťo vedľa mňa, nahla som sa a išla som spadnúť a Peťo ktorý ma mal zachytiť spadol na mňa. Celou váhou na moju nohu. Bolelo to jak fras. Zvnútra akoby vychádzali na povrch malé ihly a kosti mi rozožierala kyselina. Myslela som že mi bude zle a zvaľovala som to na zmrzlinu z mcdonaldu.
Ešte stále nedokážem pochopiť ako som dokázala prejsť (s Peťovou pomocou) k taxíku, stúpajúc na obe nohy, aj tú zlomenú. Potom som došla domov a hodila sa na posteľ.

Takže to bol príbeh o tom ako som si zlomila nohu.

Sadru, krásne pokreslenú a počmáranú mi zajtra dajú dole, a zostanú mi len spomienky, tento blog, a obaly od čokolád ktoré mi Peťo priniesol za to že mi dolámal nohu. Tiež pistácie v nepriedušnom sáču spolu s asi troma muchami (neviem ako sa tam dostali ani čo tam robia, prečo ešte žijú veď sú tam asi týždeň! ). Nikdy predtým sa mi niečo také nestalo, je to až zvláštne desivé.

S týmto sa s vami milé dietky lúčim, dobrú noc a dávajte si pozor na končatiny!

 Pseudoblog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
leiasolo  3. 9. 2009 15:23
Blee, muchy...
Napíš svoj komentár