od strachu tuhnem, stojím ako prikovaný.
Do plášťa temného, zahalil som svoj strach,
nechcem, no buď budem obeť alebo vrah.
Pištoľ sa teší, plná je prachu, guľku prehĺta.
Hoc meravý zlosťou skúšam, kohútik nenamieta.
Dorazil som na miesto, z očí sála chlad,
roztrasené telo mi halí dlhý šat.
Dnes to skončí, v dobrom či v zlom,
dnes do cieľa dospeje moja cesta peklom.
Stojíme na značkách, hlavne proti sebe.
Rozmýšľam koho krv dnes pustá zem vstrebe.
Zaznie pokyn, výbuch duní, stojím, nevnímam,
zhrozený radosťou som, že stojím sám.
Prichádzam pozrieť sa na mŕtvu tvár soka,
neuveriteľné akoby mi vypadol z oka.
Krv steká po tele, cez košeľu presakuje,
Sám seba som zabil, kto mi poďakuje.
Najhorší zo všetkých zločinov spáchal som na sebe,
zastavil som svoje srdce aj keď patrilo tebe.
Zničil som to jediné čo mohol som ti dať,
zničil som ... no neviem či som prestal milovať.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
absintho
5. 3.marca 2011 10:32
like it ! naozaj sa mi to páči ( vyznanie ? )
5
6
nádhera... ešte, že som sem po dlhej dobe prišla, lebo ak by mi toto malo ujsť....
7
milíon hviezdičiek dávam ! skvelé lásko, čím ďalej tým ťa nadšenejšie čítam
Napíš svoj komentár