no je to zvláštne...
poznáme sa už dlho...
no nerozprávame sa tak..., len sa pozdravíme...
Ale PREČO???
Prečo je to tak?
Prečo to nezmeníme?
Bojíme sa...jeden druhého?
Neviem...
A kto to vie? Osud?...neverím...
Ty vieš o mojich citoch k Tebe...a nič si mi nepovedal, že to vieš...som sa to dozvedela od iných...
PREČO?
Prečo mi osobne nepovieš, že Ťa nezaujímam...alebo...mi jednoducho niečo nepovieš...., čoho sa bojíš?
...čakám už dlho na Tvoju odpoveď ...a...asi sa jej nedočkám...
Tak prečo to takto dopadlo???
Mohlo to byť inak...mohlo...ale už asi nikdy nebude...
Spomínam si na Tvoj úsmev,
ktorý ma vždy potešil, zlepšil mi náladu...bol ako slnečný lúč...
Spomínam si na Tvoje oči,
modré oči, ktoré boli nádherné ako priezračná voda v najčistejšom jazere...
Či bol ich pohľad úprimný?
To viem...
Bol..., veď oči sú zrkadlom duše človeka...vidíme do ich vnútra
..keď si sa nimi na mňa pozrel myslela som, že nič krajšie nie je...
Som sa rozpísala...a neviem prestať....
Dosť!
Nepíš!
...ja chcem prestať...ale srdce chce písať....
...ako ho zastaviť? Ako?...aj ono chce povedať svoje a vyrozprávať sa...
Keď Ťa vidím svet je iný...je akoby môj...len môj.
A nikto mi ho vziať nemôže..len teba mi vziať môžu a vezmú.
Bráň sa!!!
Prečo sa nebrániš???
Čo chceš odísť?
...nechcem, aby si odišiel...
Zostaň!
Osud je pri nás...veľa rokov strávených spoločne, na tom istom mieste a v ten istý čas.., ale aj tak sme si nedokázali nájsť cestu k sebe...rovnaku cestu...spolu by sme po nej kráčali...
Už je všetko preč?
...ešte nie alebo áno?...
...uvidíme časom...
Neviem, ako na teba zabudnúť.
Neviem, ako prestať na teba myslieť.
Neviem, ako toto všetko zmeniť.
Neviem, ako nekričať zo sna tvoje meno.
Neviem, ako nepozerať na tvoju fotku nemo.
Ja len viem...že chcem na Teba zabudnúť...
" Nečakaj príliš dlho, kým niekomu povieš, čo cítiš.
Povedz to ešte dnes, lebo zajtra už môže byť neskoro."
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
1
m1k3
17. 3.marca 2008 11:28
Hmmmm... smútok prejde. To isté beznádej.
Napíš svoj komentár