, , Dobré ráno, " pozdravila som veselo, keď som vošla do kuchyne. Larissa sa držala za mnou a nezabudla Sama, ktorý čupel pri krbe a snažil sa prinútiť plameň aby horel, preťať pohľadom.

, , Odkedy sa zdravíš tak veselo? " ozval sa hlas z gauča. Chris bol hore, stále ležal na gauči. Bol prikrytý dekou a v podstate vyzeral choro, ale bol pri vedomí.

, , Ale ahoj, " usmiala som sa na neho. , , Vĺčik, " povedala som bezhlasne. Chris to slovo mohol spoznať, len tak, že mi ho odčítal z pier. Spoznal ho, doslova primrzol a hodil nervózny pohľad na Mika, ale Mike nezaregistroval, čo som povedala, nikto okrem Chrisa to bezhlasné slovíčko nezaregistroval. Chris jasne znervóznel a potom ma preťal pohľadom. Už mi neujdeš. Viem, že po mne túžiš a nenechám ťa utiecť.

, , Mike, " otočila som sa na svojho otca. , , Prosím ťa teraz, keď už o vás viem, mohol by si povedať Gardien, aby vrátila knihy do knižnice. Rada by som si ich prezrela, keď sa nabudúce k vám dostane."

, , Pokojne si ich môžeš trebárs aj požičať, ale varujem ťa dopredu, niektoré sú dosť drsné, " varoval ma. Sedel na zemi pod sedačkou, na ktorej ležal Chris. Harper sedel vedľa neho a čo ma prekvapilo hrali spolu šach.

, , Nie som z porcelánu a môj žalúdok dosť vydrží, takže v pohode, " upokojila som ho a bola som prekvapená s akou ochotou je teraz schopný ma pustiť ku knihám.

, , Vlastne mám jednu z kníh so sebou, " pozrel na mňa Harper a potom stočil pohľad na môjho otca, ako keby si pýtal povolenie. Mike prikývol. Harper vstal a rýchlo vybehol do poschodia.

, , Zrazu môžem poznať tie tajomstvá? A všetky? To je viac ako zaujímavé, " povedala som a sadla som si oproti sedačke, na ktorej ležal Chris, ktorý ale už teraz vnímal, čo sa okolo neho deje. Larissa si sadla za kuchynský stôl aj s Tedom. Zdalo sa, že Larissa je z vlkodlakov nervózna, ale Teda stále brala v pohode. Mike mi hľadel do očí a ja jemu tiež. Vedela som, čo sa snaží urobiť. Chcel by poznať, čo si myslím, chcel by vo mne čítať. Vedela som, o čo sa snaží a môj výraz skamenel, len na perách mi pohrával posmešný úsmev, jeho výraz bol až desivo podobný môjmu. Harper ma pravdu sme si až desivo podobní.

, , Páči Kronika krvavej vlčej doby, " nevšimla som si, kedy sa Harper vrátil, ale teraz mi už strkal pod nos veľkú knihu v striebristej väzbe, krásne zachovanej.

, , Ľahšie čítanie pred spaním? " spýtala som sa výsmešne, lebo hneď, ako som to otvorila mi pohľad padol na ilustráciu, dosť živú ilustráciu človeka bez hlavy.

, , Hovorila si, že nemáš rada Gardien, " povedal zrazu Mike a ja som od kresby odvrátila zrak späť na otca.

, , No a? Nemám, je s tým nejaký problém? " nadvihla som obočie, lebo som nechápala prečo mi tú ženskú spomína.

, , Sprav pre mňa niečo, " usmial sa na mňa Mike, podozrievavo som stiahla obočie, ale nestihla som sa spýtať, čo pre neho mám spraviť, lebo on pokračoval. , , Otvor knihu na prvej stránke a prečítaj mi, čo je tam napísané, " nechápala som, na čo mu to je, ale poslúchla som a knihu na prednej stránke otvorila. Keď som to urobila a očami som prebehla prvú stranu, šokovane som pozrela na otca. Chris sa zatváril pobavene, vedel čo sa na prednej starne v knihe nachádza, určite to vedel. Musela som to zhodnotiť podľa jeho výsmešného pohľadu. , , Tak čítaj prosím, " vyzval ma otec. Larissa mi nakukla z boku do knihy, ktorú som mala opretú na kolenách.

, , Kronika krvavej vlčej doby od Gardien, " prečítala som na hlas. Nemuselo tam byť viac z jej mena. Vedela som, že túto knihu napísala ona.

, , Vieš, Destiny, " usmial sa na mňa otec milo, ale zvláštne triumfálne. , , Gardien nie je strážkyňou knižnice z mojej vôle. Ale z vôle ešte úplne prvej kráľovnej. Prvého vlkodlaka. Prvý vlkodlak bola žena, ale vlastne aj o tom kniha hovorí. Gardien nie je len strážkyňou knižnice, ona je aj autorkou 91% kníh a zvitkov, ktoré sa v knižnici nachádzajú. Prvá vlčica chcela, aby bol vlkodlačí rod zaznamenaný, spísaný. Aby bolo spísané všetko, čo sa stalo, aby sme neopakovali chyby našich predkov. Gardien bola vlkodlak, ktorého si nestvorila preto, aby bojoval s upírmi, ale preto, aby všetko zapísala a potom to chránila. K týmto knihám majú prístup jedine vlkodlaci a tí, ktorým to dovolí kráľ. Moje povolenie máš."

, , Díky, " odtušila som kyslo. , , Prečo mi je razom zle? "

, , Gardien nie je tvoj nepriateľ, " zamračil sa na mňa Harper. , , Pochop to. Gardien je niekto, kto vždy verne slúži kráľovi, či kráľovnej. Ona je tá, ktorá všetko vie. Najstarší žijúci vlkodlak, ktorý sa vždy vlkodlakmi zaujímal. Pokiaľ potrebuješ o nás niečo vedieť, tak jedine Gardien ti prezradí najsprávnejšie informácie."

, , Nie ďakujem, " odtušila som a otvorila som knihu na sto dvadsiatej siedmej starne. Mala som šťastie, otvorila som na jednom z mnohých príbehov práve na nadpise. , , Osudová pol noc, " prečítala som nadpis nahlas. Nie len knihy majú divné názvy, ale ešte aj príbehy v nich.

, , Bola si prekvapená, keď som zúril, lebo Harper premenil decko, " povedal Mike a uškrnul sa na knihu v mojich rukách. , , V tejto knihe je ten príbeh tiež, ale skrátený. Príbeh o Lesii a jej troch dcérach."

, , To si spomínal, " pozrela som na otca trochu prestrašene. Čo asi tak mohli urobiť tie tri dievčatá, že sa o nich píše? , , Kde ich príbeh mám hľadať, " nepochybne ma otec zaujal. Mike sa usmial.

, , Harper mohol by si, " poprosil brata a gestom ukázal na mňa a knihu v mojom lone. Harper vstal podišiel ku mne a začal knihu listovať.

, , Ty ju chceš nechať, aby si to prečítala? " spýtal sa Chris a nepokojne hľadel na knihu, ktorú teraz Harper listoval, aj keď zostávala ležať na mojich kolenách.

, , Ale áno, Chris, " otočil sa na neho môj otec s falošným úsmevom. , , Ty ju máš chrániť, aby jej niekto neublížil na tele, ale to, ako si hodlá vystresovať rozum je len na nej. Nech hoc aj prečíta celú knižnicu. Nebudem jej brániť. Ale musím ťa varovať moja zlatá, " otočil sa s tým istým úsmevom aj na mňa. , , Gardien vie veľmi dobre a hlavne podrobne opisovať niektoré veci."

, , Ako som už povedala o moje nervy sa naozaj báť nemusíš, " vrátila som mu ten istý falošný úsmev.

, , Uvidíme, " uškrnul sa pobavene. Harper konečne nalistoval stránku, ktorú hľadal a ja som pozrela na nadpis. , , Tajomstvá premenených detí alebo Lesia a jej dcéry , " prečítala som nadpis na hlas. A pozrela na prvý dátum.

, , Čítaj nahlas zlatíčko, " usmieval sa na mňa otec stále. , , Čítaj, rád by som si tú minulosť pripomenul." A tak som začala čítať nahlas celý príbeh. Videla som, ako sa okolo mňa zhúklo celé osadenstvo domu.

7. november 1709
, , Som tak sama. Dvesto rokov blúdim lesmi. Je to dvesto rokov, čo som sa odpojila od svoriek. Ale svorky ma neuspokojujú, ich spoločnosť je pre mňa málo. Prečo nás mágia mesiaca potrestala bezdetnosťou. Túžim po dieťati. Sprevádzalo by ma a ja by som už nebola sama. Takto mi robia spoločnosť len mačky a psy, ktoré si aj tak musím zohnať každých desať, pätnásť rokov. Prítomnosť ľudí mi nie je príjemná, lebo pri nich strácam svoju podstatu."
Pochopila som, že príbeh je vlastne poskladaný z úryvkov Lessiinho denníka. A ako som si uvedomila, v ďalšom zápisku bol dosť veľký časový skok.

19.máj 1723
, , Boli ako zo sna, malé dievčatká. Také krehké a samy. Troj, šesť a osemročné. Našla som ich pri voze. Nikoho nemali chúdence. Matka, otec aj kočiš boli prebodnutí. Myslím, že ich zabili zlodeji. Zobrali, čo sa dalo a ich tu nechali. Krčili sa vo voze s mŕtvou matkou, keď som ich našla. Zacítila som totiž pach ľudskej krvi a už sa zmrákalo. Bolo šťastie, že som sa k nim dostala skôr ako upíry. Zobrala som si ich na svoje panstvo. Sú to taký malí anjelici, len trochu ustráchaní. Nečudo, keď im pred očami zabili rodičov.

22.máj 1723
, , Už sú to tri dni. Neviem kam s nimi. Rozmýšľam nad ich premenou. Ja viem, že je to proti zákonom vkodlakov, ale nikomu tým neublížim a ony nemajú nikoho na svete, len mňa a ja som sama, tak prečo by sme nemohli byť spolu. Milovala by som ich ako vlastné. Keď ich premením teraz, v takom rannom veku, zostanú navždy deťmi alebo dospejú? Neviem, ale oboje bude mať svoje klady aj zápory."

23.máj 1723
, , Mám im dať večnú mladosť, krásu a silu? Mala by som ich premeniť? Nie je to risk? Túžim po spoločnosti, to áno. Som tak sama. Ale je to dostatočná výhovorka na to, aby som im zobrala smrteľnosť? Som sama."

19.jún 1723
, , Strávila som dosť času premýšľaním a rozhodla som sa. Urobím to dnes v noci, premením ich. Neuveriteľne mi za ten čas, čo sú tu, prirástli k srdcu. Sú smutné. Snáď sa mi to podarí zmeniť. Milujem ich, všetky tri a nechám si ich na veky."

20.jún 1723
, , V noci som to urobila. Nakazila som ich. Bolo mi ich ľúto, lebo keď som k nim nakráčala vo vlkodlačej podobe, kričali ako pominuté strachom. Chudiatka, bol to pre ne šok. Dnes väčšinu dňa prespali. Nakecala som im, že sa dnu dostal medveď. A tie ich ranky nie sú nijak nebezpečné. Uverili mi, až na Sirelu je z nich najstaršia a mám dojem, že mi historku s medveďom neuverila. Ráno som im
doniesla hračky, šaty a nejaké šperky, aby na tú noc zabudli. Teda aspoň do najbližšieho splnu.

27. jún 1723
Dnes v noci bol spln. Nechápali, čo sa s nimi deje. Snažila som sa im to šetrne vysvetliť. Sirela sa na mňa pozerala so zvláštnou krivdou. Rýchlo pochopila, čo som vykonala. Jej dvom mladším sestrám Lirilix a Xenii som to musela vysvetľovať dlhšie, ale myslím, že najmladšia Xenia ma nepochopila.

28. jún 1723
Vzala som ich von. Bez problémov sa premenili. Ide im to krásne. Blbli pod ešte stále veľkou lunou. Už nebudem sama.

2. február 1726
, , Starnú, badám na nich zmenu a to hlavne na malej Xenii. Lirilix mi začína robiť starosti. Napadla pár chlapcov dole v dedine a jedného vážne zranila vlkodlačími drápmi. Podarilo sa mi chlapca presvedčiť, že ho napadol náš poľovnícky pes, ktorý našťastie bol s Lirilix takže som to mohla na neho hodiť. Vynadala som jej, že keď urobí ešte raz takú hlúposť, budeme musieť utiecť. Vystrašila ma, keď sa spýtala prečo. Vravela, že ony majú pre nás pracovať. Snažila som sa jej vysvetliť, že mi ľudí chránime. Povedala, že rozumie a už to nespraví, ale mám dojem, že mi klamala. Sirela len sedí a číta. Občas zdvihne od kníh pohľad a výsmešne sa pozrie na svoje dve sestry, či na mňa. Nerozumiem, čo sa s ňou deje."

16.marec 1726
, , Odsťahovali sme sa. Museli sme utiecť, lebo Lirilix a Xenia, ktorú jej sestra zobrala so sebou napadli nejakých ľudí dole v dedine. Mysleli si, že sme bosorky, keď obe vystrčili pazúry, oči im zožltli a ukázali ústa plné zubov. Zaútočili na roľníkov a jedného zabili. Keď som im nadávala tvárili sa, akoby nič a Sirela na nás stále len výsmešne pozerala. Požiadala som ju, aby sestrám dohovorila, ale odpovedala mi, že prečo by mala, keď s nimi v podstate súhlasí. Sme vrchol potravinového reťazca, povedala mi, tak prečo by sme sa nemohli kŕmiť roľníkmi. Vystrašili ma."

29.august 1726
, , Začínam byť vydesená. V okolí sa strácajú ľudia. A tých, ktorí sa našli boli roztrhaní na kúsky. Nevidela som tie telá, ale mám pocit, že moje dcéry v noci utekajú z domu, keď spím. Modlím sa, aby som sa mýlila. Chovajú sa divne. Cez deň sedia a čítajú, a v noci som skoro presvedčená, že nie sú vo svojich posteliach. Príliš sa bojím, aby som to išla skontrolovať. Príliš sa bojím, že moje milé krásne dcéry sú monštrá. Nechcem si to pripustiť. Možno sa mýlim a som len zbytočne paranoidná."

7.október 1726
, , Pribehla som domov vydesená. Bola som skontrolovať dievčatá, či sú v posteliach. Neboli a okno bolo do korán. Premenila som sa a išla som ich hľadať. Po čuchu som ich našla a to, čo som videla zo mňa vysalo život. Našla som ich uprostred lesa, do nosa mi udrela ľudská krv. Čupeli okolo ľudského tela. Všetky tri a kŕmili sa. Nevideli ma a ja som ich primrazená sledovala. Prišlo mi zle. Sirila mu ohlodávala ruku ako pes. Trhala mäso z ruky roľníka. Lirilix pred mojimi očami zobrala veľký kameň a rozbila mu ním lebku, aby sa dostala k mozgu a začala sa kŕmiť. Xenia si pospevovala pesničku, ktorú som ju naučila. Rozpárala brucho a začala jesť jeho
črevá. Nevydržala som sa na to pozerať, musela som preč."

8.október 1726
, , Povedala som im, že viem, čo robia a že s tým musia okamžite prestať. Pobavené ma sledovali. A povedali, že neprestanú nikdy, že ľudské mäso je lahodné. Povedala som, že keď neukončia svoju činnosť, tak nich budem musieť udať vlkodlačej kráľovnej. Začali sa kruto smiať. Chcela som rýchlo utiecť, ale Lirilix mi zastúpila cestu a Xenia so Sirilou ma zamkli do mojej izby. Možno by som mohla utiecť, ale ony dávajú veľký pozor a ja sa bojím. Čo som to stvorila? ! "

13.október 1726
, , Strážia ma dobre. Konečne som prestala vracať. Dnes som ich požiadala o trochu jedla a vody. Bola som vyhladovaná, nevedela som, že svoju žiadosť trpko oľutujem. Vošli dnu a zatiahli ma dole do salóna. Salón sa zmenil. Zo stropu viseli reťaze. Keď mi do nich strčili ruky zistila som, že sú z vnútra postriebrené. Snažila som sa brániť, ale nešlo to, boli silnejšie, než akýkoľvek vlkodlak, ktorého som doteraz stretla. , , Chcela si jedlo, mamička? " usmiala sa na mňa Lirilix a ja som vedela, že je zle. Xenia dnu dotiahla nejakého muža. Bránil sa, kričal a tak ho Sirila utíšila bodnutím do brucha nožom, ktorým sa väčšinou zarezávajú prasatá. Sirila mu podrezala krk a nechala jeho krv natiecť do pohára. S hrôzou som sa dívala s akým pokojom to robili ako bez svedomia, bez štipky znechutenia, či citu. Xenia mu zatiaľ rozpárala brucho a vytiahla črevá, ktorými sa začala kŕmiť. Bolo mi zle, hrozne zle, ale to najhoršie malo ešte len prísť. , , Si hladná a ja sa s tebou rozdelím, " povedala mi Lirilix. Nechápala som, kam tým mieri, bola som príliš otupená strachom a šokom. Videla som, ako si pripravila hrniec s variacou vodou a kývla na Sirinu. Tá položila pohár plný krvi na stôl a uťala mŕtvemu hlavu. Lirilix ju zdvihla, položila na stôl a roztĺkla ju kladivom. Nakrájala mozog na malé kúsky a nahádzala ich do vriacej vody. Asi o desať minút ich vytiahla a začala jesť. , , Ja sa s tebou podelím, si hladná, " vyhlásila a ja som to konečne pochopila. Snažila som sa to vypľúvať, bránila som sa, ale ony mi to napchali do úst a držali, kým som neprehltla. Takto do mňa napchali kúsky ľudského mozgu, bolo mi na zvracanie. Ťažko som ovládala dávenie. , , Ešte piť, " zdvihla pohár plní krvi Sirila. Zase ma prinútili z toho vypiť. Potom ma odviedli do izby, ako náhle sa za mnou zavreli dvere, padla som na kolená a každú chvíľu vracala. Aj keď už nebolo čo. Stále ma napína a je mi zle, bojím sa, čo vymyslia zajtra. Nevedela som, čo si želám, keď som si želala spoločnosť vlkodlačích detí. Asi je len dobre, že deti môžu mať iba králi."

19.október 1726
, , Pochopila som, že keď si jedlo nevypýtam, tak mi nedajú, ale keď to urobia, je to ľudské. Už mi je zle z hladu. Občas mi prinesú vodu. Ale keď poviem, že chcem jesť donesú mi ľudské orgány. Včera mi doniesli ruku dieťaťa. Ani upíry nie sú taký beštiálny. Prečo sú také? Premeniť dieťa je asi ťažký hriech. Nechápem, čo s nimi je, ale viem, že za to môže to, že som ich premenila ako deti. O tom nepochybujem."

Viac sme sa z denníka nedozvedeli. Lesia bola nájdená mŕtva. Vytrhli jej srdce len pár dní po jej poslednom zápisku. Lesiin denník je obsiahlejší a ako sa zdá podľa jej zápiskov, ktoré nie sú v kronike uverejnené, svoje tri dcéry milovala a zo začiatku sa zdalo, že aj ony milujú ju. Bol to prvý prípad premenených detí, o ktorom vieme a ktorý bol zaznamenaný. Nezistilo sa, prečo sa jej dcéry správali tak, ako sa správali, vieme len, že boli hrozne silné. Nechápem a dodnes je mi záhadou, prečo zrazu zdivočeli. Boli silnejšie ako normálny vlkodlaci. Silou sa síce nepodobali kráľom, ale rozhodne boli veľmi silné. Keď sme našli Lesiino telo, vedeli sme, že zomrela na vytrhnuté srdce, ale jej telo bolo zohavené vytrhaným mäsom s odtlačkom ľudský zubou. Jej dcéry sa kŕmili aj ňou, ale vlkodlačie mäso im asi neprišlo také delikátne ako to ľudské. Odhadujem, že kvôli krvi napustenej vlkodlačím jedom. Vlkodlačia kráľovná so svojou svorkou tri sestry našla v severnej Európe. Chytili ich, keď sa kŕmili nejakou rodinou. Nasledoval trest smrti. Presný dátum Lesiinej smrti sa nevie, bol to niekedy medzi 19.októbrom 1726 až 6.novembrom 1726. Lesiine tri dcéry zomreli 18.decembra 1726.
Príbeh skončil, ale ja som neodtŕhala pohľad od knihy.

, , Tak čo, ako ti je? " spýtal sa ma otec a tým prerušil ticho v miestnosti. Všetci totiž príbeh, ktorý som čítala pozorne počúvali.

, , V pohode, " mykla som ramenami. , , Ale rada by som si prečítala celú verziu príbehu, aj keď tu je vytiahnuté asi to najlepšie, " usmiala som sa na neho. Otec sa zatváril nespokojne. Ako som povedala,
môj žalúdok tie predstavy vydrží. Ale vedela som, že Larisse sa ľahko urobí z takýchto vecí zle. Pozrela som na ňu. Bola trochu bledá, ale rozmýšľala som, či ma ona vôbec počúvala. Vyzerala duchom neprítomná.

, , Ale aspoň chápeš, prečo som sa tak bál Chrisovej premeny, " povedal Mike a primračene na mňa hľadel.

, , Toto nie je dôkaz, že premenené deti prinášajú nešťastie a pohromu, " povedala som pevne. , , Toto bol len jeden príklad."

, , Fajn, tak čítame ďalej, " vyhlásil otec, ktorému sa už vôbec nepáčilo, že pochybujem. , , Nalistuj si stranu 697 prosím ťa a čítaj." Poslúchla som ho. Vedela som, že aj tento príbeh sa bude týkať premeneného dieťaťa.

, , Temná túžba alebo príbeh Melánie a Direka, " prečítala som názov a spomenula som si, že aj príbeh Melánie a jej syna Mike spomínal, keď mi rozprával o tom, ako Harper pritiahol domov Chrisa.

Tento príbeh je poskladaný z dvoch denníkov. Zo začiatku iba z denníku Melánie a neskôr aj malého netvora, ktorého vychovala ako svojho syna.

17. február 1871
, , Bol to pre mňa trochu šok. Nemala som začať s prácou ošetrovateľky, ale teraz, keď som si vybrala voľno za svoju vernú službu a stala sa obrancom, mám veľa voľného času a toto je spôsob, ako pomáhať ľuďom. Tak som to vzala a začala pomáhať chorým, ale nevedela som, že ma pridelia do jedného domu so štvorročným chlapčekom a jeho otcom. Ako som mohla tušiť, že mi obaja tak hrozne prirastú k srdcu. Chlapec bol veľmi peknučké decko, podobal sa na matku, čo som odhadla podľa toho, že otcovu podobu nezdieľal, ale umieral na epidémiu. Mama mu umrela pri jeho narodení, ako som sa dozvedela a jeho otec mi umrel v náručí s tým, nech na jeho chlapčeka dám pozor. Nechcela som mu hovoriť, že malý pôjde čoskoro za ním a jeho ženou, lebo aj on je na tom zle. Nechala som ho umrieť v pokoji."

19. februára 1871
, , Chlapcov zdravotný stav sa hrozne zhoršil, myslím, že sa ani nedožije rána. Začínam uvažovať nad hlúposťami. Napadlo mi, že zajtra je spln a že luna by ho mohla vyliečiť, asi už cvokatiem."

20.februára 1871
, , Večer je spln. Malý prežil noc, ale do zajtra isto neprežije. Má vyššie horúčky a stále za zmieta. Vidí veci, ktoré tu nie sú. Znepokojilo ma,
keď mi to malé dieťa povedalo, že ešte nechce ísť do nebíčka. Uchýlila som sa ku klamstvu. Povedala som mu, že ešte dlho nepôjde."

22.február 1871
, , Musela som sa zblázniť a to kompletne. Opustila som Strednú Európu a utiekla do Francúzska. Premenila som Direka na vlkodlaka. Musela som sa zblázniť. Vlkodlačí jed si s epidémiou poradil, ako som tušila. Ani neviem kedy ma ten malý začal volať mama. Nechcela som dieťa. My lunou prekliati na nich nemáme právo, ale je rozkošný. Čo sa stane keď ho vychovám? Nič."

15. septembra 1876
, , Bola som s Direkom zbierať jablká. Môj synáčik mi robí radosť. Dobre sa učí a stále mi kreslí obrázky a hovorí mi, ako ma ľúbi. Myslím, že už ani nevie, že mal aj iných rodičov, ako som ja. Je odo mňa sebecké, keď sa mi páči, že na nich zabudol? Nechcem sa o jeho lásku deliť s jeho mŕtvymi rodičmi. On je môj syn. Vďaka mne žije. Ja som ho stvorila. Ja som mu dala možnosť žiť ďalej."

27. júla 1883
, , Robí mi radosť. Je mojim najväčším potešením. Je silný, krásny a inteligentný. Dievčatá zo všetkých vrstiev po ňom hádžu očkom. Nedivím sa im, vrástol z neho vzor dokonalosti. Môj syn je mojou pýchou. Ale mám dojem, že nejako veľa sedí nad knihami. Dievčat si nevšíma a len číta a trávi všetok čas doma."

20.augus 1883
, , Mama dnes povedala, že ma ľúbi. Hovorí mi to často a mne sa to páči. Vždy sa mi to páčilo. Dnes som s ňou bol v meste. Dievčatá sa tam predo mnou pochabo nakrucovali. Hlúpe husi. Mohol by som o niektorú z nich stáť, to sotva. Neviem čo si myslia, krásou sa nevyrovnajú mojej matke. Robí si starosti, lebo veľa času trávim doma, ale keď ja som rád s ňou. Čo je zlé na tom, že chcem čas stráviť so svojou mamou."

6.september 1883
, , Dnes som ju pozoroval. Sedela pri kozube a čítala. Tiež som si zobral knižku a sadol som si jej oproti, aby som mal na ňu dobrý výhľad. Do knihy som ani nepozrel, ani neviem, čo som to vlastne čítal, len som sem-tam pretočil stránku a pozoroval ju. Vždy ma hrozne potešilo, keď jej čierne, dlhé, kučeravé vlasy padli do tváre, lebo si ich musela krehkou rúčkou zastrčiť za ucho, aby jej nezavadzali pri čítaní. Bola nádherná a elegantná pri svetle, ktoré vrhali plamene v krbe.

20.október 1883
, , Asi som už úplne paranoidná, ale mám pocit, že Direk sa na mňa stále pozerá. Kedykoľvek zdvihnem hlavu, hľadí na mňa takým zvláštnym pohľadom. Nechápem to. Možno len dopredu vycíti, že sa na neho idem pozrieť a asi odo mňa očakáva otázku a tak tiež zdvihne pohľad. Možné to je, už som si všimla, že jeho vlkodlačie reflexi a sila, sú väčšie ako tie moje. Kráľovná bude nadšená, keď jej ho predstavím, keď sa dozvie, čo môj chlapček dokáže. Možno z neho urobí hneď lovca a ja sa budem pred ostatnými môcť hrdiť tým, že on je môj syn."

16.december 1883
, , Matka ma vyhrešila. Zúril som. Neznášam, keď sa na mňa hnevá. Pobil som sa s nejakými chalanmi, ani neviem prečo ma napadli. Oni napadli mňa, ale ona sa hnevá na mňa. Podľa nej som mal utiecť, lebo som riskoval, že im svojou silou ublížil a my ľuďom neubližujeme. Cccc. Nechápem prečo, sú to len nuly. My sme niekto, oni sú len žrádlo pre upírov."

16.decembr 1883
, , Vyzeral nespokojný, keď som mu nadávala. Chvíľu sa tváril, ako by ma chcel udrieť. Dala som mu prednášku o tom, že ľudí máme chrániť. Iba sklopil hlavu a povedal, dobre mamička, ale keď odchádzal počula som ho zafrflať, čo ma po ľuďoch vyvraždil by som ich najradšej. Dúfam, že to povedal len zo zúrivosti."

16.januára 1884
, , Je divné, že už jej nechcem hovoriť mama? Kedykoľvek na mňa pozrie, tak mám chuť jej povedať, že mojou matkou nie je. Ale to by ju ranilo, zle by si to vysvetlila a tak to neurobím. Nahlas ju vždy oslovím mama, ale v duchu jej hovorím Melaní. Má nádherné meno Melánia."

29.januára 1884
, , Direk sa zase pobil. Zbil toho predavača do krvi, keby ma nezačal poslúchať práve včas a nenechal by sa odtiahnuť tými chlapmi, tak to mohlo skončiť masakrom. Predavač mal na mňa blbú poznámku. Direk to nevydržal a napadol ho. Viem, že ma chcel chrániť, ale prehnal to. Toto nesmie. Dala som mu to jasne najavo a zakázala mu na čas knihy, lebo na vychádzky aj tak nechodí.

6.február 1884
, , Mal som šťastie. Dnes si zabudla poriadne zavrieť dvere do kúpeľne. Mala ich pootvorené a tak som sa vkradol tíško dnu a pozoroval ju, ako sa sprchuje. Necítila ma, lebo mala na sebe veľa levanduľového oleja. Sledoval som, ako si rukami prechádza po krivkách hrude a potom nižšie. Vzrušovala ma. Bola nádherná. Túžil som sa jej dotýkať. Dlaňami hladkať jej prsia a bruško. Túžil som byť v nej. Ako som ju mohol ďalej volať mama, keď moja myseľ aj telo po nej prahlo ako po žene, ktorej som sa chcel zmocniť. Vykradol som sa z kúpeľne tesne pred tým, než zastavila vodu a zavrel sa u seba v izbe. Moje telo až naliehavo volalo po jej dotykoch, jej prítomnosti. Ale vedel som, že ju k sebe týmto spôsobom nedostanem a tak som si musel pomôcť sám. Vedel som, že moja noc bude nepokojná. Toto píšem a znovu cítim, neodbytné vzrušenie.

9.február 1884
, , Melaní nevie , že už skoro nečítam. Tým, že mi zatrhla knihy, mi vlastne len odobrala zámienku sedieť s ňou pri kozube, tak som si tam sadal pod zámienkou tepla. Včera poobede ma ale hnala od krbu, lebo sa ešte stále hnevá. Túlal som sa večernými ulicami, keď som zbadal dievča, asi sa ponáhľala domov. Mala vlasy ako Melaní. Prihovoril som sa jej a ponúkol sa, že ju odprevadím domov. Nemohla odolať môjmu šarmu a kráse. Išla so mnou. Nakecal som jej, že poznám skratku. Nebola pekná ako Melania, ale ja som to potreboval. Išla so mnou. Verila mi. Zatiahol som ju ku kraju lesa a vtedy začala byť podozrievavá, ale už bolo neskoro. Prikryl som jej ústa rukou, strhal z nej oblečenie. Kričala a snažila sa brániť, ale tá hlupaňa proti mojej sile nezmohla nič. Vzal som si ju, tam a hneď. Nebola to Melaní, ale tá predstava ma vzrušovala dosť. Vedel som, že by to povedala a tak som ju zabil. Dnes ráno som pozoroval Melaní, keď sa dozvedela, že neďaleko našli mŕtve dievča. Prišla jej to povedať preľaknutá susedka. Dievča bolo znásilnené a uškrtené. Musel som sa do rozhovoru zapojiť. Spýtal som sa, kam tento svet speje."

26. mája 1884
, , To dievča nebolo posledné. Zámerne som si vyberal dievčatá, ktoré sa aspoň v niečom podobali Melaní. Oči, vlasy, tvar pier, podobná postava. Nemohol som mať ju, tak som sa uspokojil s nimi. Ale hútam, ako dlho mi to bude stačiť? "
14.jún 1884

, , Mám nepríjemné podozrenie, že Direk vie niečo o tých mŕtvych alebo zmiznutých dievčatách. V poslednom čase sa po večeroch túla a ja mám dojem, že to nie je len za účelom prechádzky. Ale bol by môj malý synček schopný takého zverstva? Pochybujem, vždy to bol dobrý chlapec.

To bol posledný zápis Melaní. Zbytok príbehu mi vyrozprávala osobne.

, , Keď som prišla na to, že to on znásilňuje a zabíja tie dievčatá spýtala som sa ho, prečo? " povedala mi zronená. To bol 17. júl 1884

, , Prečo? " spýtal sa. , , Tak ty sa pýtaš prečo Melaní? " bolo to prvýkrát od doby, keď bol dieťa, čo ju oslovil menom. , , Kvôli tebe! " zvreskol.
, , Všetky tie dievčatá zomreli kvôli tomu, že si bola taká nevšímavá, že si nechápala, že ja som z teba už matku dávno nechcel. Chcel som, aby si ty bola moja, moja milenka, moja žena, " zvrčal a Melánia pochopila, že chlapec pred ňou sa zmenil.

, , Ty si sa úplne zbláznil? " štekla po ňom. , , Si môj syn."

, , Nie, to nie som. Vieš Melaní, tie dievčatá mali jednoducho smolu, " usmial sa Direk. , , Vieš, v čom spočívala ich smola? V tom, že ti boli v niečom podobné. Ale keďže si mi na to prišla, keďže si prišla na to, kto zabíjal tie dievčatá môžem s tým skončiť. Načo by mi boli kópie, keď mám originál. Ty nechceš syna, ktorý vraždí Melaní, že nie? A ja zase nestojím o matku, takže to urobíme ináč. Budeme spolu žiť, " povedal a priblížil sa úplne k nej. , , Budem sa ťa konečne môcť dotýkať a ty ma budeš milovať a ja budem milovať teba, " zasnene sa usmial a prešiel jej dlaňou po ramene. Melánia ho, ale prudko udrela do hrude až tak, že preletel cez miestnosť a vrazil do steny. Pokúsila sa vybehnúť von, ale chlapec ju chytil a šmaril na zem.
, , Vedel som, že budeš robiť problémy, " zvrčal a Melaní zacítila, ako jej niečo klaplo na ruke. Bol to kovový kruh a ako hneď zistila z ubúdajúcej sily z vnútra postriebrený.

, , Nie! Pusť ma Direk! Pusť ma! " pokúšala sa chlapca zo seba zhodiť, ale jej vlkodlačia sila ju opustila. Direk z nej strhal oblečenie a spokojne zavzdychol, keď do nej vnikol. , , Milujem ťa. Aj ty ma miluj Melaní, " šeptal jej.

Pol roka ju držal zavretú v pivnici. Nosil jej jedlo a znásilňoval ju, pričom jej po každé šepkal, ako ju miluje. Melaní bola zoslabnutá a striebro na ruke jej nedovoľovalo utiecť. Videla, že Direk nie je normálny. Bol do nej až chorý. Ona sa s tím snažila zmieriť, ale so skutočnosťou, že ju znásilňuje chlapec, ktorý jej bol synom sa zmieriť nemohla.

7. januári 1885 jej skončilo dvadsať ročné voľno a mala zase na šesťdesiat rokov nastúpiť k svorkám. Svorka ju hľadala, keďže sama neprišla za kráľovnou, aby sa hlásila do služby. Melaní našli 12. januára 1885, keď bol Derik kúpiť jedlo. Derika zajali a na mieste, aj cez prosby Melaní, aby ho šetrili, popravili. Melaní zomrela 16. augusta 1902 pri jednej z akcií jej svorky.

Ďalšie premenené dieťa, ktoré konalo nepochopiteľne a fanaticky. Bol to posledný šiesti prípad premeneného dieťaťa. Všetky sa zvrtli spod kontroly tých, čo ich premenili alebo vychovávali. Po tomto poslednom prípade sa 29. mája 1885 rozhodlo, že vlkodlak, ktorý premení dieťa na vlkodlaka bude okamžite, aj s dieťaťom popravený.

Nepodarilo sa zistiť, prečo vlkodlačie deti konali tak, ako konali. Fanaticky, strašne a hlavne proti zdravému rozumu. Podľa mojich teórií sa mozog premeneného vlkodlačieho dieťaťa vyvíja inak. Rozum narodeného vlkodlaka sa vyvíja podľa noriem. Ale premenením deťom rozum asi pracuje tak, akoby nemal. Nevypočítateľne. Je jedno, akej sa im dostane výchovy. Ich rozum považuje za správne a normálne niečo iné. Majú utkvelé predstavy o tom, čo je správne a normálne.

, , Mám ti vybrať ďalší príbeh detí alebo ti to stačí? " spýtal sa ma Mike, ale ja som pozrela na Chrisa, ten mi pevný pohľad opätoval. Bola som presvedčená, že on presne vie, na čo myslím.

, , Všetky deti boli takéto divné? " spýtala som sa a pozrela som do knihy. Bola tam ilustrácia ako Melánie, tak aj krásneho Direka.

, , Áno všetky, až na Chrisa, " prikývol mi Harper, lebo pochopil, že mierim na jeho zverenca.

, , Ako je to možné? " spýtala som sa. , , Ako je možné, že on je normálny zatiaľ, čo ostatní sa vymkli spod kontroly? "

, , To je to, na čo sme ešte neprišli, Destiny, " upozornil ma otec a pozrel na knihu v mojich rukách. Ja som ju totiž zavrela. Asi si myslel, že už ju nemám v pláne otvoriť. Ale ja som mala, len nie teraz.

, , Nebojíte sa, že sa zrazu vymkne spod kontroly? " spýtala som sa a všimla som si, že ma Chris preťal pohľadom, ale ja som nedbala.

, , Nie, lebo všetky deti, ktoré sa spod kontroly vymkli, " začal vysvetľovať Harper. , , Nemali ešte zastavený proces dospievania. Chris má, už nedospieva ako ony. Takže som skoro presvedčený, že Chris k nim nepatrí. Prečo to neviem. Bol premenení ako dieťa, takže by sme to čakali, ale jeho rozum možno funguje ináč. Možno práve kvôli jeho minulosti. To je teda jedna z Gardieniních teórií, " pochopila som, že mieri na drogy, ktoré mu ničili rozum.

, , Prečo neskúsite premeniť ďalšie dieťa a vychovať ho? Možná sa to podarí? " navrhla som. , , Možno bude normálne ako Chris."

, , Toto nehodlám riskovať, " zamietol Mike. , , Nevezmem dieťaťu smrteľnosť a nádej na dobrý život. A pokiaľ by som zobral, tak umierajúcemu dieťaťu, " pokračoval, keď videl, že som sa ho snažila prerušiť. Pripúšťam, že sa trafil, chcela som navrhnúť umierajúce dieťa. , , Tak to by som, ako mohol pripraviť o život, keby sa vymklo kontrole. Nezabíjame vlkodlakov, je to ako keby si ty zabila človeka Destiny. To nie je také ľahké. Ale som rád, že si pochopila, že tá kniha je pre teba až moc."

, , Vážne? " nadvihla som obočie. , , Mike, " usmiala som sa na otca. Ja som ju zavrela len preto, lebo teraz už nehodlám čítať ďalej, ale neviem sa dočkať kedy konečne budem v knižnici, " uškrnula som sa a on si ma naštvane prezrel, ale moje myšlienky sa uberali iným smerom a nie triumfom nad Mikom. Mali pri Chrisovi pravdu, alebo je len dobrý herec a možno, ako dieťa premenené na vlkodlaka nebezpečný. Len preto, že doteraz nič neurobil neznamená to, že neurobí, ale evidentne to dochádzalo iba mne. Chris, ako keby moje myšlienky vycítil. Hľadeli sme si do očí a ja som vedela, že možno by bolo lepšie sa ho báť.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
rainorchid  27. 6. 2010 18:45
zasa nefungujú hviezdičky na blogu... :S
Napíš svoj komentár