,,Myslím, že ťa včera naštval," mykol hlavou Sam ku Chrisovi, keď som ho pustila. Chris stál kúsok za mnou s malým na rukách. ,,Nahlas to nepovedal, ale bol by som prisahal, že je to tak. Viem to rozpoznať, keď sa hádate."
,,Chris si nevedel ujasniť priority," povedala som. Nechcela som rozoberať svoju včerajšiu, menšiu hádku s Chrisom, ale Sam sa tváril ako niekto, kto vie viac, ako by mal.
,,Jasne tomu verím," povedal s úsmevom, ale v očiach mu niečo zablčalo. ,,Darien, maličký poď ku mne," Sam priskočil k Chrisovi a už aj si nárokoval, na chvíľu, malého k sebe. Bola som rada, že pochopil, že sa o včerajšku rozprávať nechcem.
,,Zmierovanie, ale stálo za to," šepol mi Chris, ktorý ma zozadu objal, keďže Sam sa už venoval malému a aj Larissa bola viac zaujatá Darienom.
,,Odchlp kiviho!" zakričala som na Chrisa do kúpeľne a začala som sa bláznivo smiať. Ležala som totiž na chrbte na posteli a malý pri mne poskakoval a po každé, keď som niečo zakričala alebo keď som sa smiala, malý priskočil a začal mi oblizovať tvár a krk. Chris nás oboch kŕmil ovocím a ja som mala bláznivú náladu. ,,Odchlp kiviho!" zakričala som znovu a znovu som sa začala smiať, keď ma malý začal oblizovať.
,,Kiviho?" zaškeril sa na mňa z kúpeľne, ale rozhodol sa hrať po mojom. ,,Kiviho netreba odchlpiť, aj tak ho budem čistiť a krájať ja," odvetil mi a pod vodu umýval jablká.
,,Odchlp kiviho!" vydvihla som sa na lakťoch a povedala som to na oko naštvane. Keď si malý uvedomil, že ten tón má byť na otca naštvaný prikrčil sa do polohy psa, ktorý sa chystá zaútočiť, hľadel na otca a vrčal typickým vrčaním pre malé jedovité šteňatá. Chris sa na nás oboch zaškeril, ale kapituloval.
,,Dobre umyjem aj kiviho, spokojný," spýtal sa, keď pod vodu strčil aj kivi a začal z neho zmývať malé chĺpky.
,,Ja neviem. Sme spokojní?" otočila som sa na svojho syna. Ten sa na mňa pozrel jantárovými očami a niečo zvrčal. ,,Sme spokojní," povedala som a zase som si ľahla. Malý mi hneď skočil k tvári a ľahol si mi skoro doslova na krk.
,,Tak tu to máme," doniesol Chris ovocie k posteli a začal ho šúpať a krájať. Darien pri zaujímavej robote otca nedokázal pri mne zostať sedieť a pobehol k nemu. Chris musel dávať pozor, lebo malý začal na neho vyskakovať, aby mu nožom neublížil. ,,Neblázni, lebo sa porežeš," povedal Chris káravo a mne to došlo až vtedy.
,,Myslíš, že sa hojí sám, ako ty?" spýtala som sa a zamyslene som sa mračila na vĺča, ktoré sa silou mocou snažilo na Chrisa vyskočiť. ,,Myslíš, že sa hojí tak rýchlo?"
,,Myslím, že áno, je to čistý vlkodlak, tak prečo by nie?" mykol Chris ramenami a položil na vĺča ruku, aby ho na chvíľu spacifikoval.
,,Neskúsime to?" spýtala som sa a vyslúžila som si od Chrisa veľmi, ale vážne veľmi podráždený pohľad.
,,Čo prosím?" overoval si, či dobre rozumel, asi sa mu tá otázka ani trochu nezdala a nepáčila.
,,No či neskúsime, či sa aj on tak rýchlo hojí ako ty?" zopakovala som otázku a pritom som sledovala nôž v jeho ruke.
,,Zbláznila si sa?!" zareagoval trochu prestrašene, ale ja som len pretočila očami.
,,Ja nemám v úmysle do neho ten nôž vraziť," pretočila som očami trochu podráždene. ,,Naozaj si myslíš, že by som ublížila svojmu synovi," môj naštvaný tón Chrisa prinútil pozrieť do periny trochu zahanbene. ,,Len by som trochu poranila vrchnú kožu, či sa to zahojí hneď alebo nie. Nebudem na neho až taká úzkostlivá, keď budem vedieť, že len tak niečo mu neublíži," vysvetlila som mu hlavný zámer, prečo to chcem vyskúšať.
,,Dobre, ale dávaj pozor," Chris, aj keď jasne neochotne prikývol, ale ten jeho nesúhlasný pohľad zostal.
,,Poď sme, Darien," zavolala som na vĺča a to ku mne pribehlo. ,,Premeň sa na človeka," povedala som mu s úsmevom, aby sa nebál. Myslím, že malý ani nepostrehol o čom sa to jeho rodičia vlastne bavia a tak mi vyhovel. Naklonila som sa k nemu, pobozkala som ho na čelo a začala som sa mu prihovárať. Chris mi nenápadne podal nôž. Dúfala som, že malý sa na mňa nebude hnevať, keď zacíti menšiu bolesť. Chytila som mu nožičku, kým som sa k nemu prihovárala a nahodila som smiešny výraz, keď som rezla, ale malý sa začal smiať môjmu výrazu, ako keby si vôbec to reznutie neuvedomil. Pozrela som z Darienovej tváre na nohu, kam som ho rezla a rana sa okamžite celila.
,,Spokojná?" povedal Chris trochu podráždene a nôž mi zobral. Toto sa mu vôbec nepáčilo. Prevrátila som očami. Je na malého príliš náchylný.
,,Ty si môj malý šampión, že bojovník," zacmukala som smerom k urehotanému bábätku a zdvihla som ho na ruky, aby som ho mohla začať bozkať na líce, na čelo, na noštek. Vtedy zazvonil môj mobil a vyslúžil si odo mňa podráždený pohľad a keď som zistila, že to číslo poznám, len ho nemám uložené, začala som sa doslova tváriť otrávene.
,,Áno?" natiahla som sa po mobile a zdvihla ho. Chris zatiaľ položil malého do postieľky a začal si pohmkávať, aby ho uspal.
,,Ako si to predstavuješ nepriniesť mi predstaviť vnúča?!" bol to Terens, uvedomila som si, že jeho hlas nie je naštvaný len to hrá.
,,Mala som teraz nejakú robotu, prepáč," ospravedlnila som sa, i keď pravda bola, že čas skočiť na jeden deň k našim bol, len mne sa nechcelo. Bola som rada vo vile rozmaznávaná Chrisom a hrajúca sa s malý, keď bol vo vlčej podobe. Malý mal len vyše štyroch mesiacov takže v ľudskej podobe ešte aj tak väčšinu času prespal.
,,Robota počká, chcem vidieť svoje vnúča," nárokoval si Terens. ,,Vlastne tu ho chce vidieť väčšina. Ukázala si malého len mame a Deesii a my ostatní čo? Už sa aj Brendon pýtal, kedy malého donesieš. Aj keď si myslím, že k tej otázke ho dokopala skôr jeho frajerka. Ako sa volá vždy zabudnem?"
,,Jane, tati, Brendonova frajerka je Jane," opakovať mu mená frajeriek mojich bratrancov bolo až únavné, ale on si ich nikdy nezapamätal.
,,Jasne. Jasne, Jane," zamrmlal si. ,,Tak prídeš? Všetci sa malého nevedia dočkať a nikto z nás ho okrem mami a Deesii nevidel, tebe to príde fér?"
,,Nie, dobre prídem, ale až zajtra, dnes ešte niečo mám Ok?" nič som prirodzene nemala, ale dnes sa mi naozaj z domu nechcelo, tak si deň s rodinou odbijem zajtra.
,,Dobre, ale určite. Dám ti ešte mamu," s tým mi podal k telefónu ešte mamu, ktorá bola plná výčitiek, že malého od nej držím, ale nakoniec sme sa rozlúčili s tým, že zajtra o tretej som u nej ako na koni, aj s malý. ,,Zajtra sa ide k našim," oznámila som Chrisovi nie príliš nadšene.
,,Ale ja nemusím. Či hej?" Chris vyzeral, že sa mu predstava toho, že by mal deň tráviť s mojou rodinou priveľmi nepozdáva. Terens ho neznášal, moja mama a tety sa s ním bavili len nasilu a zvyšok mojej rodiny ho ignoroval.
,,Pôjdeš, aby si Terensovi a zvyšku mojej rodiny dokázal, že si skvelý otec a ja som si nemohla vybrať lepšie," povedala som a obmotala som ruky okolo jeho krku.
,,Ja neviem," zamračil sa nespokojne a pozrel na Dariena. ,,Nepotrebujem nikomu nič dokazovať a už dupľom nie to, čím som si sám neistí."
,,Si skvelý otec a skvelý partner," šepla som a pobozkala som ho na spánok. Zase sa trápil úplne zbytočne kvôli veciam, kvôli ktorým nemusel. ,,Keď prídem sama, povedia si, že to mohli čakať. Povedia, že na mňa úplne kašleš a určite si neschopný v rodinnom živote, ale keď dôjdeš a ukážeš im, že to nie je pravda, budú môcť len mlčať. Nedávaj im zámienku preto, aby si mysleli, že si typ chalana, ktorý babe spraví dieťa a potom na oboch kašle."
,,Prečo by ma malo trápiť, čo si myslia?" zamračil sa na mňa, aj keď to bolo skôr zamyslené.
,,Teba nemusí. Je to moja rodina a zaujíma to mňa. Vždy ma považovali za niekoho neschopného. Chcem im dokázať, že som dokonale šťastná a oni nemusia stáť nad úbohou, neschopnou Destiny," povedala som a asi môj hlas znel presne tak, ako som nechcela, lebo Chris zareagoval.
,,Si mierne zatrpknutá kvôli svojej rodine," zaškeril sa na mňa pobavene. Usmiala som sa a aj keď dosť nesvoja, som mu prikývla na súhlas.
,,Dobre," vydýchol Chris, aj keď jasne neochotne. ,,Pôjdem s tebou k tvojej rodine a budem sa správať ako vzorný a pozorný partner a otec.
,,Ďakujem," šepla som, keď som ho tuho objala a pobozkala na spánok.
Na druhý deň na obede som len tak do éteru vyhlásila, že idem s Chrsom a malým k našim, lebo mi včera volal Terens.
,,Myslíte, že už by som sa aj ja mala vrátiť z Írska?" spýtala sa Larissa zamračená zamyslením a prebehla všetkých prítomných svojim zeleným pohľadom.
,,Hej to nie od veci nápad," ozval sa Chris, od ktorého by som to najmenej čakala, takže som už dopredu tušila, že niečo dodá a pravdaže. ,,Len som zvedavý, ako vysvetlíš, že si bola skoro rok v Írsku a nevieš Anglicky o nič lepšie, ako keď si tam odchádzala. Vážne, bol by som zvedavý, čo povieš, keď sa ťa na to spýtajú," Chrisov tón bol posmešný a tak som sa neubránila tomu, aby som ho pod stolom nekopla. Larissa sa na neho iba škaredo zamračila a nakoniec strápene vydýchla. Musela uznať, že Chris má v tejto veci pravdu.
,,To myslíš vážne," pochodovala som naštvane do izby a skoro som zrazila Carmen, ktorá niesla nejaký kôš s vypraným pádlom. ,,Vraj bol by som zvedavý, čo povieš," napodobila som Chrisov hlas. ,,A ešte to povedať tak posmešne," vošla som naštvane do izby a prudko buchla dverami. Ešteže mal Chris také rýchle reakcie a dvere zachytil.
,,Môžem vedieť, čo som zase urobil?" spýtal sa nechápavo, ale pochopil, že ma riadne vytočil.
,,Rob si srandu z koho chceš, ale nie z mojej najlepšej kamarátky," zvrčala som na neho sťa rozdráždený doberman, otočila som sa mu čelom a zapichla som mu prst do hrude.
,,Čo blázniš? Bola to len taká pripomienka, lebo jej rodičia budú určite chcieť vedieť, čo sa naučila za ten čas, čo nebola doma," povedal Chris obranne. ,,Nič som tým predsa nemyslel."
,,Ale povedal si to škodoradostne, Chris, a to je to, čo ma štve. Mal si z toho zábavu!" otočila som sa mu chrbtom a založila som si trucovito ruky na prsiach.
,,Ale prosím ťa, Larissa si to už ani nepamätá a pochybujem, že to vzala tak prehnane vážne, ako ty," povedal, ale toto už aj z jeho strany znelo naštvane.
,,Vieš čo, Chris," znovu som sa k nemu prudko otočila. ,,Bav sa tak s kým chceš, ale nie s mojom kamarátkou. Ona si to už pamätať nemusí, ale pamätám si to ja. Keď si nevážiš moju kamarátku, nevážiš si mňa, lebo ju som si za kamarátku vybrala. Ju som za kamarátku chcela. A...," nenechal ma dopovedať. Urobil krok ku mne a položil mi ruky na ramená.
,,Fajn, prepáč, prepískal som to. Hej? V pohode?" hľadel mi hlboko do očí a ja som mu ako vždy, nakoniec len prikývla. To že nado mnou po každé vyhral, nebola tak úplne moja chyba, ale jeho temné oči ma vždy dostali na kolená. Ako ja som tie jeho oči milovala a nenávidela. Vždy na mňa hľadel očami temnoty.
Nebrala som kočík, ale pre istotu som vzala klokanku, ktorú ale aj tak pravdepodobne nebudem potrebovať. Chris zaparkoval pred našim domom a už aj vyberal malého z detskej autosedačky. S povzdychol som pozrela do dvora na svojho psa, ktorý veselo krútil chvostom. Kiaru a Astrit sme nechali doma, keďže so mnou išiel Chris, ony byť pri mne nemuseli. Vošla som do dvora a náš pes hneď začal po Chrisovi vyskakovať, keď si všimol, že nesie na rukách niečo malé, a je to aj živé. Zaklopala som na dvere a už z vonka som počula veľa hlasov. To sa zišla celá rodina? Mala som chuť frustrovane zaskučať. Otvorila nám mama a rýchlo ma objala.
,,Poďte dnu, tak poďte," natiahla nás oboch do chodby. ,,Ahoj, Darien," okamžite stála pri Chrisovi a už mu ho vyťahovala z náruče, aby s ním zmizla v obývačke.
,,Má šťastie, že je tvoja mama," počula som Chrisa zvrčať, keď si skopol tenisky. Vzala som ho za ruku a povzbudivo som sa usmiala. ,,Už vidím, ako bude Darien kolovať z rúk do rúk. To nenávidím," vtedy sa spustil detský plač. ,,A on tiež nie," zvrčal Chris a zamračil sa na dvere od obývačky.
,,Pokoj, to zvládneme," šepla som mu s úsmevom a započula volanie mamy. Jasne bolo to hodne rokov, kedy naposledy vychovávali dieťa, takže už nevedeli čo s plačúcim vnúčaťom. Chytila som Chrisa za ruku, keď sme vošli. ,,Tak sa im predveď," šepla som, tak potichu, aby ma počul iba on. Mala som pravdu, bola tu celá rodina, ešte aj bratrancove frajerky. Super. Chris rýchlo podišiel k mojej matke a vzal si malého na ruky, niečo mu šepol a pobozkal ho na spánok. Malý okamžite prestal plakať tak srdcervúco a len mrnčal rád, že je už späť u otca.
,,Vystrašili ste ho," povedala som, keď som si sadla na sedačku. Všetci na mňa pozreli, ako keby si ma až teraz všimli. ,,Je vás veľa, ste pre neho cudzí a nikde nevidel ani mňa a ani Chrisa. Malý si zľakol," vysvetlila som, prečo moje dieťa plakalo. Keď Darien prestal aj mrnčať, Chris ho vrátil do náručia mojej mamy. Darien najprv skrivil nespokojne tvár, ale keď som sa na neho povzbudivo usmiala, asi zhodnotil, že sa niet čoho báť a nechal sa prehadzovať z rúk do rúk. Po hodine kecania začal malý zívať.
,,Ty si unavený zlatíčko," pobozkala ho moja mama do vlasov. ,,Mala by si ho uložiť vo svojej izbe."
,,Nezaspí v cudzom dome bez našej prítomnosti," povedala som a pozrela som na Chrisa. Vedela som, že Darien má problém zaspať, aj bez nás a nieto ešte pre neho v cudzom dome.
,,Zostanem tam s ním," povedal Chris, keď si malého zobral na ruky a odišiel hore do mojej izby.
,,Tak, čo si robila celú dobu ty?" usmiala sa na mňa mama a ja som sa pustila do rôznych lží, keďže pravdu som povedať, asi sotva mohla.
,,Pekne si sa z toho vyvliekol," povedala som mierne vyčítavo už navečer na ceste domov. Chris zostal s malým v mojej izbe tvrdiac, že keď sa malý zobudí a nikoho v cudzej izbe neuvidí spustí hrozný plač a tak s ním radšej ostane. Netvrdím, že to nebola pravda, ale z jeho strany to bol hlavne manéver, ako sa vyhnúť miliónom otázkam od mojej rodiny a tak som im musela čeliť sama.
,,Ale on by sa naozaj zľakol, keby tam nikoho neuvidel," bránil sa. Vzdychla som, tento chlapec naozaj nemal príliš rád spoločnosť. Síce, čo mu môžem vyčítať, ani ja nie. Najlepšie nám bolo v kruhu ľudí, ktorí nás dokonale poznali a mohli sme pri nich byť uvoľnení.
,,Ja viem, ale aj tak si ma tam nemal nechať samú," zopakovala som, ale usmiala som sa a tak to až tak nebral.
,,Dobre nabudúce to...," zarazil sa. Pozrel pred seba a zastavil trochu prudšie, až som ruku musela dať na dosku pred sebou. Rýchlo som pozrela na zadné sedadlo, kde sedel Darien v detskej autosedačke. Bol hore, ale neplakal.
,,Čo blázniš?!" otočila som sa na Chrisa trochu prudšej, ale on pozeral stále pred seba a tak som aj ja pozrela, kam hľadí. Pred nami stál nepochybne upír stál uprostred cesty a ceril tesáky. ,,Zraz ho!" prikázala som Chrisovi a divila som sa, prečo to už neurobil.
,,Nemôžem, zabil by som ťa, keby som do neho vrazil," povedal to pokojne, ale počula som podtón strachu. Čoho sa do kelu, zase bojí?
,,Tak choď von a zabi ho," hľadala som ďalšiu alternatívu, ale Chris, len kŕčovito zovrel volant a ďalej hľadel s tým zvláštnymi strachom. ,,Chris?" len tiché slovo, než som pochopila, lebo hneď, ako som ho vyslovila, som započula smiech.
,,Je ich veľa," šepol niečo, čo už v podstate nemusel, videla som ako sa pri aute začali objavovať upíry. Vtedy som vykríkla. Dvere na aute na mojej strane sa prudko otvorili a mňa schmatli silné upírie paže, ktoré ma na silu vytiahli von. Všimla som si, že sa Chris po mne pokúsil natiahnuť. Keď ma vytiahli, čakala som, že sa po mne vrhnú, aby ma zabili, ale nebolo to tak. Upír ma len držal a pozeral na scénu na druhej strane auta. Tam už Chris vo vlčej podobe rozprášil niekoľko upírov. Počula som krik upírov a zrazu Chris zreval. Nebolo to bolestné skôr frustrujúce, zúfalé. Darien stále sedel v aute, upíry ako keby na neho zabudli. Mohli by. Začala som prosiť Boha, aby si malého nevšimli.
,,Drž toho hajzla! Nesmie sa uvoľni skôr než...," zvyšok upírkynej vety som sa nedozvedela, lebo jej Chris preťal hrdlo. Chris sa premenil na človeka a ja som zostala vydesená. Upíry ho obstúpili, neútočili na neho. Stál tam a hľadel na nich s pohľadom vraha, ale aj bezmocnosťou. Najprv som nepochopila, prečo sa premenil. Vkodlak je predsa najsilnejší vo vlčej podobe. Až vtedy, neskoro, ale až vtedy mi to došlo. Na Chrisovej ruke sa blýskal strieborný kruh. Vysával mu silu preto upíry prestali útočiť, vedeli, že o chvíľu sa zloží sám. Chris sa hrdo vystrel, ale vedela som, že po vlkodlačej sile teraz už nezostalo, ani pamiatky. Už som vedela, prečo som počula jeho frustrovaný rev.
,,Vidíš, čo sa stane, keď nedávaš pozor, Chris," povedala s úsmevom krátko vlasá, blonďavá upírka a v zelených očiach jej zablčalo.
,,Ja sa z toho dostanem, ako zo všetkého a potom vás zabijem a pekne si to vychutná," sykol, začal pokojne, ale jeho hlas sa každým slovom stával temným a zlostným sykotom.
,,Šetri dych. Pri našom pánovi ho budeš potrebovať," informovala ho upírka s istým krutým potešením. ,,To dieťa, Sid," mykla hlavou smerom k autu a pritom hľadela na jednu z upírok. Započula som Chrisovo vrčanie a následne som zbadala, ako sa vrhol na upírku mierniacu si to k zadným dverám auta, ale skôr, než sa k nej dostal ho niektorý z upírov zrazil z nôh a ďalší mu zajal ruky za jeho chrbtom. Chris nebol jediný, ktorý sa upírim rukám vzpieral. Najprv som na to kašlala, lebo som vedela, že to nemá zmysel, ale s každým krokom upírky, ktorá si to mierila k autu a tým k môjmu jedinému synovi, som zúrila viac.
,,Opováž sa ho dotknúť tými hnusnými paprčami!" zrevala som po nej a znovu som sa pokúsila svojmu väzniteľovi vytrhnúť. Chris začal zlostne kliať a ako som si po chvíli uvedomila, miešal pritom viac jazykov dokopy. Spoznala som v tej rýchlosti Francúzštinu, Španielčinu, Nemčinu a mnoho ďalších.
,,Cccc, to je ale vyberaný slovník," pokrútila hlavou tá krátko vlasá blondína, zatiaľ čo Sid už vybrala malého z auta.
,,Uteč, Darien! Premeň sa a uteč!" započula som Chrisov výkrik. Darien sa stále pozeral, akože sa mu situácia okolo neho nejako nepozdáva a keď započul zúfalý výkrik svojho otca, asi pochopil, že je naozaj niečo zle. Premenil sa a nezabudol Sid poriadne hryznúť do ruky. Tá ho s prekvapeným a bolestným výkrikom pustila.
,,Uteč maličký, utekaj preč!" povedala som vystresovane rýchlo aj ja, aby Darien pochopil, že nežartujeme a asi pochopil, lebo sa rýchlymi skokmi vydal na útek. Upíry sa ho snažili zastaviť, ale malý bol rýchli a mrštný.
,,Sieť, vy dementi, skôr než zmizne v lese," zakričala ďalšia z upíriek, ale ja som nespúšťala pohľad z Dariena neotočila som sa, aby som sa pozrela, kto to zakričal, ale o chvíľu som vedela, že tá upírka, bude umierať vo veľkých bolestiach, lebo na malého dopadla sieť tesne pred lesom a malý sa do nej s kňučaním zamotal.
,,Zabijem ťa!" zvreskla som po upírovi, ktorý sieť hodil. Teraz sa sklonil a sieť aj so svojím úlovkom zdvihol. Pobavene sa na mňa zaškeril. Chris sa trhal a snažil sa svojmu upírovi vykrútiť, ale so silou človeka bolo jasné, že to nedokáže. Stále klial a nadával. Mala som pocit, že počujem aj latinčinu. Zúril.
,,Kde je tvoj povestný pokoj, Christopher, žeby sa stratil, tu?" spýtala sa blonďavá upírka. Vzala zo zeme kúsok dreva a keď upír so sieťou podišiel k nej strčila konárom do čierneho vlčieho kožuchu. Malý zaskučal. Ozval sa upíry smiech s ďalší Chrisovým, zúrivým vrčaním. ,,Vždy pokojný a silný bojovník. Nikdy nikým nepokorený. Zabil si mnohých z nás. Vraveli, že si nepolapiteľný, ale ako som práve zistila, nie je to pravda. Strach o tvoju milovanú a tvojho syna ťa otupuje tak, že sa nevieš kontrolovať a tým ovládať svoju silu. So zúrivosťou a zlosťou v žilách sa boje prehrávajú, ale to ty predsa vieš a presne túto začiatočnícku chybu robíš."
,,Ako sa voláš? Ty sprostá krava?" spýtal sa jej Chris až neskutočne pokojne. Skrivila naštvane vrchnú peru za to, že ju urazil, ale odpovedala.
,,Meredit," vyslovila svoje meno až prehnane vznešene. Keby ma teraz netrápil viac môj syn stále sa motajúci v sieti, tak by som sa asi aj rozosmiala.
,,Dobre," šepol Chris a tváril sa, ako keby uvažoval. ,,Len som chcel vedieť, aké meno ti vyrežem na ksicht. Ale možno to nebude M možno to bude radšej D."
,,Nebojím sa ťa," odvetila upírka nanajvýš pohrdlivo. Chris sa zasmial.
,,Málo kto sa ma bál predtým, než sa mi dostal do rúk, Meredit. Ale ich som mal aspoň dôvod mučiť iba chvíľu. Ale ty ohrozuješ moju rodinu. Ja ťa nezabijem, Meredit. Nie, ani náhodou. Budem ťa mučiť tak dlho, až začneš škemrať, aby som ťa zabil. Neveríš mi? Mnohí neverili a potom škemrali. Ale rozdiel medzi nimi a tebou je jednoduchý. Im som vyhovel, lebo som nemal dôvod nevyhovieť, ale teba umrieť nenechám," pri Chrisových slovách ma mrazilo a nebolo to ani tak tým, čo hovoril, ale bolo to tónom, akým rozprával. Mrazilo ma z neho. Bol tak nenávistný a precítený zlosťou a predsa chladnou logikou psychopatických vrahov. Videla som mnoho upírov, ako sa striasli.
,,Ale, ale pozrime sa, čo nám to z neho vyrástlo," započula som mužský, pobavený smiech a pozrela som smerom k lesu, odkiaľ vystúpil mne neznámi muž a pritom, keď som na neho pozrela mala som pocit, že ho nevidím prvý krát, ale prvé, čo som si všimla bolo, že je v obleku. Chris sa začal triasť, jeho výraz hnevu vystriedal neskutočný strach. Znovu som zo zdeseného Chrisa pozrel na upíra pred sebou. ,,Pozrime sa na neho, ako vyrástol," prihovoril sa Chrisovi a potom pozrel na mňa. ,,A ty budeš Destiny," usmial sa na mňa, ale ten úsmev nebol úprimný, bol nebezpečný a zvláštne pohrdlivý. Poznala som ten úsmev a poznala som aj tie jeho kruté, neúprosné čierne oči, ktoré vedeli na svet hľadieť typom žiješ, lebo som to dovolil. A čierne vlasy do ktorých, keď sa sem tam oprelo svetlo, robilo z nich atrament. Zdesene som preglgla a muž predo mnou na mňa ďalej hľadel očami temnoty.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
rainorchid
29. 6.júna 2010 16:43
a sakra!!!
Napíš svoj komentár