,,Bolí ma hlava," skonštatovala som, keď som sa posadila a a chytila som sa vzadu za temeno. Vystrelila mi do hlavy prudká bolesť. Nato som našla len jediné vhodné slovo. Kurva.
,,Udreli ťa a stratila si vedomie," informoval ma Chris duto a hľadel niekam do miestnosti. Ten jeho mŕtvy pohľad a ignorantský tón sa mi príliš nepáčil, ale nemala som čas ho riešiť, lebo som si uvedomila, že niekto chýba.
,,Darien! Kde je Darien?!" prudko som sa poobzerala okolo seba. Trochu sa mi zatočila hlava, ale to ma teraz netrápilo, teraz ma zaujímal, len môj syn. Uvedomila som si, že sme v nejakej dvojitej klietke. Najprv bola jedna cela, v ktorej sme boli a potom druhá cela, ktorá ako keby väznila celu, v ktorej sme sa nachádzali.
,,Majú ho oni," povedal Chris a ani sa nepohol. Kým som vstala, pomaly mi hladkal vlasy. Teraz len apaticky sedel na zemi zatiaľ, čo ja som prudko vyskočila. Ale moja hlava na mňa naštvane zrevala, keď som sa prudko postavila a musela som sa chytiť mreží, aby som nespadla na zem. Hlava sa mi zatočila a bolo mi na zvracanie. Moja myseľ okamžite skonštatovala. Dostala si do hlavy poriadnu ranu, môžeš mi teda povedať, čo to vyvádzaš? Nechceš začať rovno predvádzať hip-hop? Nehodlala som sa so svojím zdravím rozumom hádať a pomaly som skĺzla späť na zem.
,,Nerobil by som také prudké pohyby byť tebou," ozval sa známi mrazivý hlas. Ale nepochádzal od Chrisa, ako som bola zvyknutá, ale od muža v obleku, ktorý sa razom týčil pri cele a hľadel na mňa čiernymi očami, bol v nich jasný výsmech. ,,Myslím, že máš asi slabší otras mozgu. Keď budeš poskakovať akurát si ublížiš."
,,Kde je môj syn, ty skurvený hajzel?" spýtala som sa a stále som predychávala nával nevoľnosti. Upír predo mnou vykrivil nespokojne pery a pozrel na Chrisa.
,,Tebe sa páči, keď nadáva? Určite nie," pozrel zase na mňa. ,,Nemala by si rozprávať tak vulgárne, veď sa mu znechutíš."
,,Počuj, ty drbnutý imbecil," nemohla som si odpustiť mu nenadávať. Môj syn nebol pri mne a ja som neskutočne zúrila. Bolo mi jedno, čo mi urobí, len nech mi vráti moje dieťa. ,,Ja som sa ťa nepýtala na to, ako ťa mám oslovovať, pýtala som sa na to, KDE...JE...MOJE...DIEŤA?!!" každé slovo som zvreskla, ale hovorila som ho pomaly a dôrazne.
,,Neboj sa, je v poriadku, teda aspoň zatiaľ," usmial sa na mňa pohrdlivo. ,,Ale dlho to tak nebude. Zomrie, rovnako ako ty a rovnako ako on," mykol hlavou smerom k Chrisovi. Pozrela som sa na neho. Hľadel na muža pred sebou s jasným zdesením.
,,Počuj, ty úbožiak," znovu som sa otočila na chlapa v obleku. ,,Keď mi siahneš na syna možno to nebudem ja, kto bude mať to potešenie umučiť ťa a roztrhať ti hrdlo, ale rozhodne to niekto z mojej rodiny urobí. Dúfam, že to bude Mike. Lebo on si vie naozaj mučenie krásne vychutnať. Videla som ho pri akcii. Pusť môjho syna. A HNEĎ!!"
,,S tebou dievča bude ešte sranda," zasmial sa a kráčal preč.
,,Vráť sa a hneď! Kde je moje dieťa! Kde je môj syn! Hej, vrát sa!" ale on sa ani neobzrel, keď prešiel dverami.
,,Myslel som si, že je mŕtvy," ozval sa za mnou apatický hlas, ale zachytil sa aj pod tón hystérie. Otočila som sa. Radšej pomaly, lebo hrozilo, že sebou seknem na zem, keď sa nezačnem pohybovať pomaly. Moja hlava bola totiž ku mne stále neúprosná. ,,Myslel som si, že sa zdrogoval niekde na ulici a je mŕtvy," teraz som už na Chrisa videla. Sedel na zemi a hľadel prestrašene na miesto, ktorým práve odišiel jemu tak podobný muž. Nohy mal pokrčené a rukami si ich objímal. ,,Myslel som si, že je mŕtvy."
,,Je to tvoj otec, že?" potvrdzovala som si svoju domnienku. Chris len nemo prikývol. Chápala som to jeho zdesenie, keď ho uvidel, aj keď teraz bol silnejší. Jeho otec mu uväznil rodinu a držal jeho syna ktovie kde, aby mu zase dokázal, že to je on z nich dvoch, kto má silu. ,,Žije," Chris to slovo prestrašene opakoval a mne rupli nervy.
,,Prestaň!" zamyksľovala som ním a následne ho chytila za bradu a prinútila ho, aby mi pozrel do očí. ,,Teraz ťa potrebujem. Nesmieš sa zrútiť rozumieš? Bez teba sa odtiaľto nedostaneme. Bez teba sme stratení." Chris sa mi vytrhol.
,,On žije. On žije, nie je mŕtvy. Žije," opakoval stále duto a hľadel na dvere, ktorými jeho otec pred chvíľou odišiel.
,,Áno, žije," zvrčala som po ňom tak naštvane, že sa na mňa pozrel. ,,Žije a má nášho syna!
Má Dariena Chris?!"
,,Darien," zopakoval to meno ako keby si nevedel spomenúť, čo znamená.
,,Áno má Dariena. Pamätáš si ako ubližoval tebe? Čo keď Darienov...," nenechal ma dopovedať, vyskočil a surovo udrel do strieborných tyčí, ktoré vytvárali celu.
,,Marcus! MARCUS!! MARCUS!!" Chris vrieskal to meno a naštvane udieral dlaňami do tyčí. ,,MARCUS!! TY HOVADO JEDNO DEBILNÉ, OKAMŽITE POĎ SEM!!" zdalo sa, že Darienovo meno Chrisa prebralo. Nahnalo mu zlosť a jed do žíl. Teraz som to už nebola len ja, kto zúril.
,,Takto sa bavíš s vlastným otcom?!! A čo robíš taký cirkus?!!" muž menom Marcus sa vrátil a naštvane sa mračil, ale nebol to Chris na koho sa mračil, bola som to ja. A ja som vedela, že preto, lebo som Chrisa prebrala.
,,KDE MÁM SYNA!!" zvrčal po ňom Chris, keď Markus pristúpil k mrežiam, ale do úctivej vzdialenosti. Zdalo sa, že aj keď Chris nemá vlkodlačiu silu, bojí sa priblížiť bližšie a ja som sa ani nedivila. Keď zúril Chris, bolo lepšie ho nepokúšať.
,,Uvažujem, že ho rozsekám alebo rozpolím?" Marcus vyzeral zamyslene. Z Chrisovho hrdla sa ozvalo vrčanie tak temné, že sa Marcus mykol. Chris ho pretínal temnými očami vrahov a ja som nechápala, ako som Marcusove oči mohla porovnávať s tými Chrisovými. Chrisove boli temnejšie. Bola v nich taká nenávisť, opovrhnutie a nechuť k tomuto svetu, že každý, kto sa do nich pozrel sa strachom musel triasť. Toto boli oči temného archanjela vyvrhnutého z tých najhorúcejších pekiel.
,,Okamžite mi dones môjho syna, Marcus!!" nebola to od neho prosba, bol to rozkaz. ,,A keď si mu niečo urobil, tak sa teš!" z Chrisových pier sa dralo zlostné vrčanie.
,,Vážne?!" spýtal sa Marcus pobavene. Čo mi urobíš? Založil si ruky na prsiach a pohrdlivo hľadel na svojho syna.
,,Pre rodinu mám šecialitky," uškrnul sa Chris jedným zo svojich najkrutejších úsmevov. ,,Čo by si povedal tomu, keby som ťa zaživa stiahol z kože, vyrval ti jazyk, do krku nalial kyselinu, následne ti zlámal všetky kosti a nakoniec ťa niekde za živa pochoval? Neboj, dám si záležať na tom, aby si pri poslednom kroku ešte žil. Ale asi si ťa v rakve predtým než ju zakopem, pekne osolím. A vieš prečo? Lebo soľ na otvorenú ranu dokonca na ranu po celom tele štípe ako sviňa. Viem to, ver mi."
,,Na to by si nemal žalúdok," povedal Marcus chladne, aj keď som si všimla, že jeho pokoj sa pomaly, ale iste vytráca. Chris sa na neho pozrel šokovane a následne sa začal smiať, typickým smiechom pre psychopatov.
,,Ty úbožiak," povedal stále sa smejúc. Ja som od Chrisa v cele radšej ustúpila. Pochybovala som, že by mi ublížil, ale bolo jasné, že sa priveľmi neovláda. ,,Ty chudák," povedal už bez stopy humoru v hlase. ,,Predtým, než na niekoho zaútočíš over si jeho minulosť. Ako dlho si vlastne upírom, ty mamľas neschopný."
,,Dávaj si pozor!" Marcusa sa začala zmocňovať zlosť. ,,Ako sa so mnou rozprávaš!!" Ale Chris sa ďalej smial.
,,Nemôžem uveriť, že som sa ťa bál, si len nováčik," jeho pobavený, mierne psychopatický smiech napĺňal kameninovú miestnosť, ktorá sa začínala plniť upírmi privábenými zvedavosťou . ,,Tak schválne koľko máš rokov? Myslím tých upírych. Nie, vlastne nehovor mi to, budem hádať. Stavím sa, že menej ako desať," videla som, že Marcus je nesvoj. Bolo mu totiž jasné, že z Chrisa strach vyprchal a tak ho nedržal v šachu. ,,Nie, pletiem sa menej ako päť, že je to tak," Chris sa začal znovu bláznivo smiať, až sa zadúšal. ,,No tak, koľko ti je ty úbohý netopier?"
,,Nie je to jedno? Aj tak ťa zabijem!" sykol cez zuby a ja som počula, že je zahanbený.
,,Mňa?!" Chris na seba ukázal a znovu sa rozosmial. ,,Marcus, Marcus, Marcus," Chrisov smiech sa upokojil a on teraz hovoril potichu a vážne, ako niekto, kto sa vám snaží vysvetliť, že jedna a jedna sú dva a keď to ani v tridsiatke nechápete, ste jednoducho nehorázny debil. ,,Zabudol si, že mne už nie je sedem. Máš pravdu, môžeš držať v šachu moju bezbrannú rodinu, ale mňa nie. Môžeš ma skúsiť zabiť, ale nezabiješ. Predtým, než na niekoho zaútočíš, zisti si od starších kolegov, čo je tvoja obeť zač. Mňa sa bojí celý upíry svet ty debil." Marcus vyzeral nerozhodne a videla som, že strelil pohľadom po svojich upíroch. Ja som sa už triasla na celom tele, ale nebolo to strachom, ale neskutočnou zlosťou. Zúrila som a Marcus si to všimol, lebo sa na mňa pozrel a usmial sa.
,,Hovorí sa, že najnebezpečnejšie sú samice brániace svoje mláďatá," pozrel na mňa pobavene. Dúfal, že keď nemá moc nad Chrisom bude ju mať aspoň nado mnou. Tým temným šepotom sa ma pokúšal vydesiť, ale to by som ho ja nesmela poznať ešte v strašidelnejšej verzii. ,,Platí to aj o tebe? Vlčica."
,,Pokiaľ mi nevrátiš moje DIEŤA," rýchlo som podišla čo najbližšie k nemu, ako mi to klietka dovoľovala, aby som nedala najavo žiadny strach. ,,Tak na svojej koži pocítiš, ako vedia zúriť matky kvôli svojim deťom," počula som zo svojich pier plané hrozby. Vedela som, že proti upírovi sa postaviť nemôžem, ale tiež mu neukážem strach, kým k tomu nebudem prinútená. ,,Kde mám syna," pretisla som skrz tuby. Marcus nespokojne skrivil tvár.
,,Obaja máte guráž, ale to vám nepomôže až vás budem mučiť a keď vás zabijem," povedal, následne sa otočil do miestnosti a na niekoho kývol. O chvíľu z dverí vyšla upírka a v sieti držala môjho syna stále vo vlčej podobe zápasiaceho so sieťou. Chris zvrčal a mala som doje, že ja sama som zaškrípala zubami. ,,Chcel som ho z tej siete vybrať, ale ten malý bastard hryzie," povedal Marcus skoro ospravedlňujúco. ,,Vychovajte si ho! To sa nepatrí hrýzť dedka," usmial sa Marcus na sieťku a ja som počula, ako môj syn začal vrčať. Stále bolo to vrčanie len detské, ale to úplne stačilo, aby som na neho bola hrdá.
Upírka otvorila prvé dvere cely a položila malého v sieti na zem. Následne dvere zavrela a vtedy Marcus stlačil nejaký gombík na diaľkovom ovládaní a dvere zo striebra medzi nami a Darienom sa začali zdvíhať. Ale Marcus nedovolil, aby sa tie dvere otvorili vysoko a tak jediný spôsob, ako sa dostať k malému bolo pretiahnuť ruku medzerou, ktorú Marcus vytvoril a malého v sieti pretiahnuť cez medzeru. Darien vo vlčej podobe sa zmestil v pohode. Rýchlo som ho zo sieťky s Chrisom vymotala a pritisla k sebe. Len okrajovo som si všimla, že Marcus odchádza aj s upími zase niekam preč.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár