Bolo ráno a ja som ležala na kamennej dlážke. To, že je ráno, som tu poznala iba podľa toho, že z okna, ktoré bolo starostlivo zamaľované čiernou farbou, aj tak, sem-tam vykukol slnečný lúč. Vytvorila som zo svojej a Chrisovej bundy pre malého brloh, nechcela som, aby ležal na holej zemi, aj keď mal podobu vĺčaťa. Keď malý nespokojne zaskučal a mne do nosa udrel štipľavý dym s naštvaným výrazom som vykukla z cely. Jeden z upírov fajčil a vydychoval dym. Bolo jasné, že malému sa to nepáčilo, ale Darienovi sa to len nepáčilo, ja som bola zlosťou razom bez seba. Nikto, hovorím nikto nebude fajčiť pri mojom dieťati.

,,Zahas to!" sykla som naštvane von z cely a preťala tmavovlasého upíra pohľadom. Bol premenený dosť v skorom veku, bolo jasné, že je dosť mladý. Keď si uvedomil, že ten rozkaz som dala jemu, natiahol dym a vyhúkol ho smerom k nám. Prudko som vstala a podišla som k mrežiam, ale nemala som príležitosť začať nadávať, lebo sa pri mne objavil Chris.

,,Keď tú cigaretu okamžite neuhasíš," povedal Chris jedným z mnoha svojich temných odtieňov hlasu. ,,Tak ťa nezabijem rýchlo, ako som mal v pláne. Vieš, ty tu len strážiš. Zabiť ťa musím, lebo sa na tomto tu podieľaš, ale plánoval som to urobiť rýchlo, ale keď to okamžite neuhasíš, tak predtým, než ťa zabijem, na tebe budem hasiť cigarety, kým ti na koži, alebo skôr už povedané mäse, neostane fliačik nespálený. Chápeme sa?!" upír pred nami vyzeral nerozhodne, ale nakoniec cigaretu hodil na zem a uhasil nohou. ,,Výborne," usmial sa Chris úsmevom predátora. Ja som si zase ľahla na zem k malému.

,,Na tej podlahe to musí byť nepohodlné," to sa ozval Marcusov hlas, ako vošiel do miestnosti. ,,Za to sa ospravedlňujem, ale neviem, ako urobiť kamennú podlahu mäkšiu," zaškeril sa smerom ku mne. Radšej som sa posadila. Chcela som mať na toho magora dobrý výhľad. Len pre istotu.

,,Hovoria ti niečo matrace?" spýtal sa Chris kyslo. ,,Ako vedúci motela by si sa neuživil, Marcus."

,,Ako vedúci motela alebo hotela iste nie," uškrnul sa a niečo nakázal upírom. Ja som nerozumela tomu čo, nepočula som ho, ale Chris zostával uvoľnený, aj keď som nechápala, prečo, keď som si uvedomila, že upíry spúšťajú zo stropu reťaze. ,,Škoda, že nie je mučenie platená profesia."

,,Niečo mi o tom hovor," zaškeril sa bez strachu Chris. ,,Keby bola, bol by som miliardár a to za prvé dva roky."

,,Vážne?" spýtal sa Marcus a Chris mu úplne pokojne, lenivo prikývol. Rozprávali sa spolu, ako kedy sa bavili o počasí. Marcus odniekadiaľ vytiahol zbraň a ukázal Chrisovi náboje, ktoré do nej vkladal. ,,Strieborné," oznámil.

,,Vidím," znovu Chris, len nedbalo prikývol, ale z jeho hrdla sa ozvalo vrčanie, keď Marcus zamieril na mňa s Darienom. Rýchlo som Dariena zakryla vlastným telom a naštvane, ale hlavne vzdorovito som na Marcusa hľadela.

,,Chris, keď Diana zdvihne prvé dvere prejdi do druhej cely, áno?" požiadal, ale potom dodal. ,,Vlastne keď to neurobíš, tak ju zastrelím," usmial sa milo. Chris naštvane vykrivil vrchnú peru, ale poslúchol. Keď sa dvere cely medzi nami opäť zavreli a Marcus sklopil zbraň, pobehla som k mrežiam a chytila ho za ruku. ,,Hej, choďte od seba!" zavelil Marcus, ale mi sme ho nepočúvali.

,,O mňa sa neboj. Jasné? O mňa nemusíš. Prežil som Mika. Jeho," mykol hlavou ponad svoje rameno. ,,Ja prežijem určite. Problém je len v tom, že asi rýchlo príde na moju slabinu, ale horšie mučenie, ako to Mikove, len tak skoro zase nezažijem. Ver mi. Neboj sa. I keď toto," ukázal mi strieborný kruh na svojej ruke. ,,Bolo až príliš chytré na niekoho s tak nízkym IQ, to sa musí uznať. Stavím sa, že jeho nápad to nebol," zaškeril sa pobavene. Vôbec nevyzeral ako niekto, kto bude o chvíľu visieť v reťaziach a bude mučený. Bol s tým až desivo vyrovnaný, až desivo pokojný.

,,Hej, no tak," rozčúlil sa Marcus, keďže sme ho ignorovali a v podstate sa správali ako decko, ktorému mama odmietla kúpiť tyčinku. Chris ma cez mreže pobozkal. Prikázal mi, nech sa vrátim k Darienovi a nechal sa dvoma upírmi, ktorí vošli dnu, spacifikovať. Niežeby mal priveľmi na výber so strieborným kruhom na ruke, to bol len chalan. Nechal sa zavesiť do reťazí. Marcus k nemu s úsmevom podišiel a strhol z neho tričko. Na chvíľu na napadlo, že vyzerá neuveriteľne sexi v tých reťaziach, bez trička, na krku len zlatý kríž odo mňa, ale hlavne s výrazom nesmrteľného frajera. Ako jemu ten výraz neskutočne pasoval, keď sa povýšene díval na našich nepriateľov. ,,Vieš, čo som si kvôli tebe zažil, ty malý hajzel?" sykol na neho Marcus. Chris naklonil pobavene hlavu na stranu.

,,Áno?" spýtal sa s úsmevom. ,,Rád by som vedel, čo som ja urobil tebe, Marcus. Ty si mi pred mojimi očami zabil matku a nasledovne si ma zdrogoval. Následkom čoho ma museli premeniť na vlkodlaka, aby som nezomrel. Tak mi povedz, ó veľký Marcus, čo ja som urobil tebe?" V Marcusových očiach sa zablysla zlosť. Videla som, ako mávol na jednu z upíriek. Poznala som ju, bola to Dian. S úsmevom siahla po biči, postavila sa za Chrisa a celou silou bičom praskla, ryšavé vlasy jej pri tom zaviali. Počula som malého zaskučať, až teraz som si uvedomila, že Darien sa díva na otca spútaného v reťaziach.

,,Ššššt, Darien to nič, to bude v poriadku," priskočila som k nemu a prinútila som ho ľahnúť tak, aby na otca nevidel, aby videl len moju tvár. Počula som už šieste zasvišťanie biča, ale ani jeden Chrisov výkrik. Pozrela som sa jeho smerom. Bič práve dopadol. Chris zovrel čeľusť a len na chvíľu zavrel bolestne oči, než ich zase otvoril s výsmešným pohľadom a ten výsmešný a nadradený pohľad venoval po každé svojmu otcovi. Nezostávalo mi nič iné, len byť na neho pyšná. Pozrela som na bič a vtedy som si spomenula, ako Chris visel v reťaziach v Mikových kobkách. Vtedy, keď ho udrel bič bolestne lapal po dychu. Teraz to zvládal v mlčaní, ale nie preto, že by bol silnejší, nie preto, že by mal menší prah bolesti, ale preto, lebo Mikov bič bol plný ostňov, ktoré trhali mäso až od kosti. Tento bič musel tiež bolieť, ale predsa len nebol ako ten, ktorý použil Mike. Marcus rukou niečo naznačil a dopadla posledná rana.

,,Tak ty pre mňa nebudeš kričať bolesťou?" spýtal sa Marcus výsmešne. ,,Nemusíš. Pokojne sa hraj na silného hrdinu. Pokojne v sebe dus bolesť. Mne je to jedno." Marcus sa usmieval. Myslel si, že nad Chrisom vyhral, nie, on mu nedokázal spôsobiť takú fyzickú bolesť ako Mike. Ale ja som vedela, že on ani netuší, ako veľmi by mu mohol ublížiť, keby chcel a že podvedome určite spôsob pozná. ,,Vieš, Chris, vtedy keď v trhli do nášho domu a našli ťa tam som sa práve vracal z mesta. Uvidel som políciu a rozbehol sa preč, ale policajné psy ma zacítili, beštie hnusné. Chytili ma celkom rýchlo. Prišili mi týranie blízkej a zverenej osoby, vraždu Melaní, vylúpenie niekoľkých menších obchodov, ale najhoršie súd zobral aj tak zdrogované dieťa. Dali mi doživotie. Ale ja som sa odtiaľ musel dostať, aby som ťa zabil za to, že kvôli tebe strávim život v base! Kvôli tebe a kvôli tej tvojej matke, tej mizernej malej štetke!" Marcus zrazu vyštekol hnevom a ja som pochopila, že nie je normálny.

,,Kvôli nám?!" Aj v Chrisovi vzplanula zlosť. ,,Zaslúžil si si to!! Mal si nám dať pokoj!! Mal si nás nechať žiť si po svojom!! Prečo si sa tam ukázal?! Prečo si prišiel odprosovať matku?!! Čo si z toho mal?!!"

,,Čo som z toho mal?" Marcus dostal záchvat smiechu. Smial sa, ako keby Chris povedal niečo úžasne smiešne. Aj väčšina upírov hľadela na Marcusa mierne nesvoja, asi tiež hodnotili jeho príčetnosť. ,,Zbieral som si majetok," povedal Marcus, keď sa prestal smiať. ,,Len som si prišiel po to, čo bolo moje. Najprv som Melaní odprosoval, aby ma k vám pustila. Tá, suka mi nechcela dať, čo bolo moje?! Tak som si to jednoducho vzal."

,,Mama ti nič nevzala Marcus, čo to trepeš. Nič sme nemali!" Chrisa sa zmocňovala zlosť, sama som nechápala, kam tým Marcus mieri. Čo mohla mať Melaní, čo Marcus tak veľmi chcel? Marcusova odpoveď ma prekvapila a pobúrila zároveň.

,,Teba," šepol Chrisovi. ,,Teba. Vzala mi moje dieťa," Marcus to smerom k nemu šepol skoro až nežne. Chrisové temné oči boli šokované, ale znovu zahoreli zlosťou.

,,Jasne!! Ty si tak veľmi túžil ma vychovávať!! Ty si bol chudák, ktorého ona pripravila o dieťa!! Ty si ju vyhnal, ty idiot!!" Chris zúril a myksľoval reťazami. Mala som pocit, že chce muža pred sebou rozdrapiť na milión kúskov.

,,Nie, to naozaj nie," potvrdil Marcus so smiechom. ,,Ja som si len zbieral majetok. Teba som si počal a tak si môj," povedal to ako niečo úplne samozrejmé, ako niečo úplne vecné. Vtedy som pochopila, že ten chlap je blázon.

,,Ty si sa zbláznil," vyhlásil Chris potichu a udivene. ,,Ja nie som vec!" posledné slovo zreval. ,,Nie som vec! Nie som majetok!!"

,,Si môj majetok, počal som si ťa a tak mi patríš," Marcus vrčal zúrivosťou. ,,Si ako môj pes. Si môj a nikto ma o teba nebude pripravovať. Dakedy dávno muž v rodine rozhodoval o tom, ktoré dieťa bude žiť a ktoré nie. A ja som mal právo rozhodnúť, či budeš žiť alebo nie. Som tvoj otec, ja som ti život dal a tak o ňom rozhodujem. Je na mne, či budeš žiť!"

,,V ktorej dobe si sa narodil, je dvadsiate prvé storočie, nevšimol si si?!" Chris zlosťou, len tak škrípal zubami. ,,Si blázon, drogy ti úplne zničili a vygumovali mozog. Nevlastníš ma a nikdy nebudeš. Ty nerozhoduješ o tom, či budem žiť alebo nie!" Chris vždy nenávidel, keď sa nad neho vyvyšovali a to nehovoriac o upíroch, ale Marcus tu pokojne stál a tvrdil mu, že on o jeho živote rozhoduje. Tvrdil mu, že je niečo, čo mu patrí, Chris nenávidel, keď sa musel podrobiť Mikovi, nenávidel predstavu, že mu patrí a teraz, keď už Mika nepočúva, keď už sa nepodriaďoval ani jemu, tak sa pred ním vynorí upír a bude mu tvrdiť, že Chris mu patrí. Videla som zúrivý plameň v jeho očiach, ktorý jasne hovoril, že chce a zabije muža pred sebou.

,,Som tvoj otec, vďaka mne žiješ. Dal som ti život, môžem ti ho hocikedy zobrať," s tým sa Marcus otočil smerom ku mne a začal sa blížiť ku klietke.

,,Chceš môj život?!! Tak si poň poď!!" Chrisov hlas sa ozýval a odrážal od kamenných stien a ozvena posledné slovo naštvane opakovala. Zacítila som, ako sa Darien zachvel. Aj jeho tak ako mňa vedel Chrisov rozzúrený hlas vydesiť a aj keď zlosť nebola mierená na nás, obaja sme sa na zemi ešte viacej prikrčili.

,,Mal by som si ho zobrať, ale najprv budeš trpieť," Marcus zase preniesol svoju pozornosť na Chrisa. ,,Dostal som doživotie, ale odsedel som si desať rokov. Desať dlhých ľudských rokov a myslel na to, že ťa zničím. Nedovolil som ti narodiť sa a ty si žil. Povedal som si dobre, tak nech si ten malý bastard žije, ale keď mi kvôli tebe naparili doživotie, ty sukin syn, tak to bolo moc."

,,Neviem, kto a ako ťa premenil a ani neviem, ako si sa dostal z tej basy, ale mal si si odsedieť celé to doživotie. Mal si v base zhniť," Chris cedil slová medzi zubami s neskutočným jedom na jazyku. ,,Mal si tam hniť ako niečia štetka, aby to bolo zaujímavejšie!" Marcus rýchlo k Chrisovi podišiel a udrel ho do tváre. Chris ani len nezasykol a to, že ho úder nebolel, ešte viac Marcusa rozdráždilo a začal ho päsťami udierať do žalúdka a hrude, ale s Chrisom ako keby to ani nepohlo, len zovrel pevne čeľusť. Marcus sa rýchlo unavil a len naštvane zostal hľadieť na svojho syna, ktorý sa rozosmial. ,,Tak to je že??" zasmial sa Chris zrazu s obrovskou dávkou veselosti. ,,Bol si niečia štetka, preto tá zlosť. Prvý krát si bol ten slabý, s ktorým zametali a robili si s ním, čo chceli a nie naopak. Chudáčik," posledné slovo povedal Chris arogantne a výsmešne.

,,Zabijem ťa a užijem si to," sykol Marcus potichu. Otočil sa, niečo naznačil svojim upírom a odchádzal z miestnosti. Vtiahla som si Dariena do náruče a začala som mu šepkať. Marcus im totiž dovolil Chrisa jednoducho mučiť. Snažila som sa malého zabaviť, aby až tak veľmi nevnímal otcov bolestný krik a vzdychy. Počúvala som upírov a bola som vydesená z toho, čo hovorili, lebo až príliš často sa ozývali reči ako...

,,Toto je za moju ženu, ktorú si upálil v Belgicku."

,,A toto je za mojich priateľov, ktorí ťa prosili, aby si ich pozabíjal rýchlo a nie ich celé hodiny mučil na slnku, aby si do nich následne mohol naliať kyselinu."

,,Toto je za Timiho, ktorému si zlámal ruky aj nohy a následne si mu rozpáral brucho a pomaly mu vyťahoval črevá, potešene."

,,Za Zinu, ktorú si zhodil z útesu. Dolámala si kosti a ty si ju pobavený zakopal pod zem. Keď sme ju našli, bola mŕtva. Umrela hladom. Vieš aké je to pre upíra umrieť hladom!"

,,Toto je za Jonha, ktorému si vyrezal jazyk a vydlabal oči a mučil si ho, kým si ho nezabil."

Mala som pocit, že naštvané hlasy upírov sa ozývajú nejako dlho. Zúrili a vybíjali si na ňom svoju zlosť, ale ako sa zdalo, ich zlosť a túžba po pomste boli oprávnené, čo som poznala z rečí, ktoré som počúvala. Keď ku mne Chrisa hodili, bol celý dobitý a ja som zúrila, že mu nedali dole striebro, lebo sa nemohol vyliečiť. Ležal mi zranený v náručí celú noc. Malý našťastie zaspal, takže som sa nemusela o neho tak strachovať. Chcela som Dariena pred krutosťami chrániť. Musela som skonštatovať, že mi to priveľmi nevyšlo.


Na druhý deň Chris zase visel v reťaziach a Marcus sa na neho milo usmieval. Chris prudko dýchal, bol doráňaný už zo včerajška a Marcus vyzeral, že je mu to jedno. Nedal mu dať dole strieborný kruh. Zdá sa, že Marcus ho nechce nechať uzdravovať sa, aby ho mohol znovu a znovu od začiatku mučiť. Chce ho umučiť na smrť. S týmto zistením som k sebe pritúlila malého a bola som si vedomá toho, že mu plačem do srsti.

,,Vieš, premenil ma jeden upír, ktorý prehral stávku. O akú stávku išlo, neviem," rozkecal sa Marcus, ktorý práve položil čepeľ noža dol rozpáleného ohňa. ,,Ten čo ale prehrá, sa mal nechať za niečo zatknúť. Ale keď ho dali ku mne do cely, hneď som poznal, že je divný a po pár dňoch na mňa začal pozerať hrozne lačne. Povedal mi, čím je a sľúbil mi, že ma dostane von, pokiaľ môže piť z mojej krvi. Chcel som sa dostať z basy a tak som mu to dovolil. Vždy sa nakŕmil toľko, aby ma nezabil. Jeden deň nás mali previesť do inej väznice, bolo nás konkrétne sedem, prepravovaných, len dvaja strážci boli vzadu a dvaja vpredu, ale upírovi sa rovnať nemohli Juri ich rýchlo zrovnal a zabil, a zabil aj ostatných väzňov aby upírie tajomstvo nevykecali. Povedal mi, že musí zabiť aj mňa, lebo o upíroch viem," keď to Marcus povedal vrazil nôž do Chrisovej nohy. Chris bolestne vykríkol. ,,Je umenie minúť tepnu," povedal Marcus a zaujato sledoval nôž zapichnutý v Chrisovom stehne, ktorý zrazu zatočil. Chris zaklonil hlavu a znovu bolestne vykríkol. Potom sklopil hlavu na prsia, oči pevne zovreté a prudko dýchal. ,,Prisahal som mu, že nič nepoviem a že on mi sľúbil, že ma za moju krv dostane von. Juri povedal, že ten sľub dodržal, dostal ma von, ale nesľúbil mi, že ma nechá na žive. A tak ma zabije. Zabil ma, aby mi dal život ako upírovi. Bol vďačný za moju krv natoľko, že mi dal nový život. A teraz som rovnako neporaziteľný a nesmrteľný ako on."

,,Nesmrteľný a neporaziteľný?" Chris sa začal aj cez bolesť smiať. ,,Vieš koľkí mi to povedali tesne pred tým, než som im ukázal, že nie sú nesmrteľní," Chris pozrel zo zeme konečne do očí svojho otca. ,,A aj tebe dokážem, aký si smrteľným, ty idiot," sykol Chris pomedzi zuby a hľadel na otca opovržlivo.

,,Vieš, Chris, toto nezmyslené mučenie by hádam aj stačilo," povedal zrazu Marcus s úsmevom a ja som sa na neho šokovane pozrela. Po tvári mi stekali slzy, ale v mojich očiach sa mihla nádej. Rýchlo som spoznala, že zbytočná. ,,Pre teba mám totiž niečo špeciálnejšie, ako sú rozžeravené nože, biče a podobné hlúposti. Takú bolesť ty vydržíš dlho a o to mi ani tak nejde. Chcem ti spôsobiť bolesť a to nie je až taký problém," povedal a mykol hlavou na jednu z upíriek. Tá na chvíľu odišla, ale keď sa vrátila, držala v rukách nejaké kožené, veľké vrecko. Položila ho na stôl a rozprestrela. Poliala ma hrôza a vyhľadala som Chrisovu tvár. Ten zbledol a vyzeral ako niekto, kto zo sebou o chvíľu sekne. ,,Nezabudol som na to, čo máš rád," usmial sa Marcus a vzal si do ruky jednu z ihiel. ,,Toto bude zábava, Chris. Veľká zábava."

,,Nie, prosím nie," bola som to ja, kto sa hodil k mrežiam a začal škemrať. Chris sa cez bolesť, ktorú musel cítiť v celom tele začal na reťaziach napínať smerom dozadu, akoby chcel od Marcusa s ihlou ustúpiť.

,,Neublížia mi, Marcus, čo mi môže asi tak urobiť ihla?" Chris sa to pýtal s posmechom, ale ja som počula v jeho hlase hrôzu a nech sa snažil akokoľvek, bola mu jasne viditeľná aj v očiach a nebola som jediná, kto ju videl. Marcusov jemný úsmev bol neskutočne krutý.

,,Ja viem, Chris," zasmial sa Marcus. ,,Všetci hovorili, že si neporaziteľný. Vlkodlak, ktorý všetko prežil, ktorý blúdil po svete a zabíjal upírov. Kolujú o tebe úžasné príbehy. Mučili ťa už mnohý, aj to viem a ty si vždy nejako vyviazol, ty malá odporná líška. Vieš, čo ma napadlo, keď mi tie príbehy upíry rozprávali?"

,,Nie," šepol potichu Chris a nespúšťal oči z ihly v Marcusových rukách, keď ten mlčal už tak dlho, že bolo jasné, že čaká Chrisovu odpoveď. ,,Neviem." Marcus sa znovu jemne kruto usmial. Podišiel k Chrisovi, ten sa začal klepať a rýchlo zavrel oči, aby ihlu nevidel. Marcus sa naklonil tesne k Chrisovmu uchu až sa ho perami dotýkal.

,,Napadlo ma to," šepol a jeho pery sa obtreli o Chrisove líce a Chris pocítil jeho dych. ,,Že nikto z nich ťa nevedel zastaviť. Nikto z nich ti nevedel spôsobiť dostatočnú bolesť práve preto, lebo nevedeli ako," Marcus teraz úplne úmyselne Chrisa pobozkal na líce a odtiahol sa od neho. ,,Môj synček čakal až na mňa, kým mu spôsobím bolesť," vyhlásil potešene. S tým mu zaboril ihlu do brucha. Chris vykríkol. Bol to prvý skutočne bolestný výkrik, ktorý som od neho kedy počula. Bol presýtený bolesťou, ale ja som vedela, že tá bolesť nie je fyzická, ale jeho myseľ si začala dokonale vybavovať podrobnosti z jeho bolestného detstva. Ten výkrik bol výkrikom bolestných spomienok, teraz až príliš živých. Musela som rozmýšľať nad tým, čo má teraz pred očami. Obrazy a zvuky, ktoré spôsobili drogy? Alebo vidí liečebňu a svoju prvú noc, čo abstinoval? Vidí umierať matku pod úderom krutého otca? Čo sa Chrisovi vlastne vybaví pri injekcii. Nikdy som sa ho na to nespýtala, ale možno to bola aj preto, lebo som vedela, že je lepšie to nevedieť.

,,Prosím," šepla som, ale mňa si teraz nikto nevšímal. Chris bol zaujímavejší ako pre upírov tak aj pre Marcusa. Videla som na Chrisovej tvári slzy, ktoré mu stekajú po tvári. Jeho telo sa klepalo ako v proteste. Boli ste už niekedy zdesený? Neverím, že takto, až takto.

Jeho pohľad zrazu vyhľadal mňa a bola v ňom skrytá prosba o pomoc, ale nezostal pri mne, len chvíľu trvalo, než som si uvedomila, že hľadí niekam za mňa. Započula som kňučanie malého vĺčka za mnou. Otočila som len trochu hlavu a keď som sa pozrela znovu na Chrisa, vyzeral pokojne, zmierene. Ako niekto, kto nemá dôvod sa báť. Ako niekto, komu na svojom živote predsa ani nezáleží, ako niekto, kto zostane silný až do konca. Obzrela som sa, aby som videla, čo uvidel Chris, čo mu zrazu do tváre a tela vlialo toľko odvahy. Darien, aj keď som ho zakryla s tým, aby sa nepozeral sa vymotal z našich mikín, z ktorých som mu urobila brloh a hľadel na otca jantárovými očami. Pochopila som, čo v nich Chris uvidel. Nezáležalo mu na sebe. Nezáležalo mu na mne. Záležalo na Darienovi. Prečo by mal kričať bolesťou, keď je to on, kto visí v reťaziach. Prečo by mu malo záležať na rozžeravených nožoch, na bičoch, na ohni, na injekciách? Keď nie sú zaborené do tela nášho malého syna. Veď predsa na ničom nezáleží, kým je Darien v poriadku. Na ničom.

,,Marcus," povedal Chris a ja som započula ďalší záchvat smiechu, ktorý Chrisa pochytil a sama som bola uvoľnená, lebo som tým čiernym očiam rozumela. Chápala som, prečo je šťastný. Jeho syn je v poriadku a to je jediné dôležité. ,,Vieš prečo ma nikto nikdy nezničil?" spýtal sa stále sa smejúc. ,,Lebo sa to nedá," vyhlásil trochu pokojnejšie a potom sa zase rozosmial. Marcusova tvár sa skrivila neskutočným hnevom, ale vtedy som pochopila, po kom je Chris taký inteligentný. Melaní som nepoznala, ale Marcus si všimol to, čo nemal a to práve Chrisov pohľad.

,,Máš pravdu, nedá sa ťa zničiť alebo lepšie povedané, nedalo sa ťa zničiť," v Marcusových očiach sa zalesklo krutým potešením, keď vyhlásil. ,,Ale teraz už máš syna, ktorého ako sa zdá, miluješ. Priveďte mi to decko," ukázal na Dariena a mňa polial des.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár