,,Áno, prosím, Laxus, prestaň," zašeptal si pre seba zlostne Neil a pustil si uši. Celý deň strávil nad textom, ktorý sa objavil v mojej izbe nad spiacim Adamom, ibaže počas celého dňa sa ani neposunul a to mu nebolo podobné.
,,Znieš, ako keby si žiarlil," brat ho pod stolom kopol do nohy so zlomyseľným úškrnom a ja som do seba ládovala večeru. Dnes som mala nočnú službu s Vacuusom, ale požiadala som ho, aby vzal prvú hodinu za mňa, kým sa aspoň najem. Nemal s tým najmenší problém. Zvalil sa na stoličku vo veži a trhol ramenami. Pochybovala som, že v noci potrebuje spoločnosť. Vlastne by som tipla, že mu tam aj prekážame.
,,Žiarlim!" odvrkol Neil. Oboch nás prekvapilo, že to priznal tak otvorene. ,,Lezie mi na nervy, že Via s Laxusom majú sex, kým ja ho nemám! To je nefér! Na škole som bol populárny a baby sa len tak hrnuli a teraz?! Začínam pociťovať sexuálnu abstinenciu! Tlačí mi to na mozog!"
,,A ja neviem prečo abstinuješ," nadhodila som nevinne. Neil nadvihol obočie a nechápavo na mňa pozrel aj Adam. Bolo jasné, že tu baby nie sú. Boli sme predsa v mužskom väzení. ,,Vacuus si to vyriešil. Nie je ženská, tak je dobrý aj zadok väzňa," žmurkla som na neho. Neil to celé okomentoval, iba veľmi znechuteným pohľadom a povedala by som, že v duchu zase premieta, ako je možné, že som až taká krava.
,,To by som si ho radšej strčil do drtiča odpadu," sykol potichu, keď som vstala, aby som tanier vložila do dresu. Plného dresu! Ešte sme si neurčili, kto bude robiť čo, takže zatiaľ iba každý čakal, keby sa nájde dobrovoľník, ktorý umyje riad. Všetci sme verili, že to bude Via. My ostatní sme hnilí na upratovanie až hrúza a Via neznesie pohľad na príliš veľký bordel, len sme ešte neprišli na to, kde je jej hranica. Nevedeli sme, čo považuje, už za príliš veľký bodrel.
,,Ja padám a Neil, veľa šťastia so strkaním vtáka do drtiča!" kývla som na neho a prudko zavrela dvere, lebo mojim smerom letela ceruzka. Baví ma ho škádliť. Niežeby mi to nejako išlo, ale jeho vytočí aj maličkosť a navyše mi vždy skvele nahrá. Zbehla som po schodoch a zamierila do hlavnej časti väzenia. Ledva som sa priblížila k veži, Vacuus z nej vyšiel, a len mojim smerom prehodil, že má niečo na práci. Rýchlo som zistila čo. Stačilo mi zamerať sa na Lenisovi celu. Vacuus musí vedieť, že ho pri tom všetci noční bachári špehujú a z nejakého dôvodu mu je to jedno.
,,Čakal som ťa," Lenis nahodil zvodný úsmev a doslova hladno sa pritlačil k mrežiam. ,,Nevedel som sa ťa dočkať. Chýbal si mi," určite. Hlavne vtedy, keď vystrkoval zadok pre pár šupiek ostatným väzňom. Neviem prečo, ale hrozne som túžila to Vacuusovi povedať. Zaujímalo ma, ako by reagoval. Žiarlil by? Bolo by mu to jedno? Vie o tom? Bolo skoro hlúpe domnievať sa, že medzi tými dvoma je niečo viac, ako sex, lenže ja som mala pocit... Vacuus sa na Lenisa pozrel tak nejako inak..., nežnejšie!
,,Tomu verím," Vacuus natiahol ruku cez mreže a pohladil Lenisa po tvári. Lenis zavzdychal, zovrel jeho ruku svojimi a pritlačil si ju k tvári tak, ako keby žil, iba pre ten jednoduchý dotyk. Lenisove oči sa na Vacuusa dívali s oddanosťou a prestali byť divoké a nepríčetné. Dokonca aj tvrdý výraz znežnel.
,,Výborne," šepla som si pre seba, skontrolovala či sa nahráva, keď Vacuus vošiel do cely a oprel Lenisa o mreže tak, že kamera vonku videla všetko a dokonca aj ostatných väzňov, ktorí pristúpili k mrežiam, aby si scény z cely, naproti ich celám, užili. Ja som však mala na práci niečo iné, ako bolo sledovanie Vacuusa. Vacuus hádam neskončí tak skoro a tým pádom sa ja môžem po väznici pohybovať nerušene. Vybehla som z veže a zamierila chodbou k Sciensovej cele. Adamovi povedal, že dáva informácie zadarmo a povie všetko čo vie, na rozdiel od Ictusa.
,,Sciens?" nakukla som do cely a vzápätí skoro vyjakla, lebo Sciens skončil pri mrežiach tak rýchlo, ako keby sa predo mnou zjavil. Odskočila som od mreží a automaticky hrabla po obušku. Z tohto väzenia ma jedného pekného dňa vážne mrdne! Možno sú v noci všetci väzni v celách, ale je tu ešte väčšia tma a každý tmavý tieň je niekoľko násobne desivejší. Navyše, aby toho nebolo málo, Voraxove mačky si behajú kade chcú, takže neraz som si skoro cvrkla, keď sa mi o členok obtrelo niečo chlpaté!
,,Dúfam, že si ma prišla rozptýliť," Sciensove oči ihneď zamierili do oblasti môjho hrudníka. ,,Už je to dávno, čo som videl inú ženskú ako je naša psychologička. Ibaže tá mne osobne ešte nedala. Uhýba, mrcha jedna."
,,Povedal si inému bachárovi..., Adamovi, nejaké veci a ja by som ich rada prebrala v ústraní," pozrela som na Sciensovho spoluväzňa, ktorý bol hore a znudene sa škriabal na temene, keď ma pozoroval. Položila som ruku na mrežu, aby som celu otvorila, ale Sciens prikryl moju ruku svojou, takže som sa mu prudko vytrhla. ,,Čo...?" chcela som mu rozhorčene vynadať, ale on pretiahol ruku cez mreže, keby som neustúpila ďalej, tak na mňa pokojne dosiahne. Oprel hlavu o ten podivný kov a predviedol mi svoj dokonalý chrup.
,,Chceš so mnou hovoriť o tom, že na všetkých donášam, že? Môžeš hovoriť pred nimi," Sciens kývol na ostatné cely. Keď som sa obzrela všimla som si, že viacerí podišli k mrežiam, aby počúvali alebo aby si ma obzerali a.... radšej to ani nepoviem! Prasce odporné! To sú vážne tak nadržaní z nejakej ženskej! Vážne tu trávia príliš mnoho času! ,,Všetci vedia, že na nich donášam. Takže sa pýtaj."
,,Nebojíš sa, že ťa niektorí z nich za informácie zabije?" spýtala som sa a mykla hlavou k jednej z ciel. Sciens siahol do vrecka, vytiahol cigarety aj so zapaľovačom, zapálil si, vdýchol dym, vydýchol a až potom sa rozhodol, že mu za odpoveď stojím.
,,Nie. Skúšali to, lenže ja som stále tu a ty si tu zase preto, že sa nebojíš, žeby ťa tu Vacuus prichytil. Nechaj ma hádať, zase preťahuje Lenisa?" takže to tu rozhodne nebolo žiadne tajomstvo, hoci neviem, ako by to mohlo byť tajomstvo, keď na to ostatní z cieľ naproti nim musia čumieť. ,,Veľká škoda, že mám celu v inom bloku," Sciens si opäť potiahol z cigarety. Nadvihla som obočie. ,,Keď už nie je prístupná ženská, tak aj gay porno padne dobre," vysvetlil pobavene. ,,Zdá sa, že ťa to šokuje."
,,Hádam, že ste tu už vážne dlho zavretí, takže ani nie," trhla som ramenami, ako keby mi to bolo vážne voľné a skutočne som tomu úplne rozumela. Nerozumela! To sa tu nenašiel žiaden väzeň, ktorý by to nebol ochotný robiť s chlapom? ,,Povedz mi, vie Vacuus o tom, že sa Lenis za jeho neprítomnosti predáva ostatným väzňom?"
,,Čo myslíš? Vie to?" vrátil mi otázku aj s úškľabkom. ,,Úprimne, ako náhle nahrabem dosť prachov alebo získam niečo, čo by Lenis chcel, tak si ho tiež okamžite kúpim. Neveríš, aký som už nadržaný. Hoci, možno by som byť nemusel. Tebe dám rozhodne prednosť, maličká," natiahol ku mne ruku. Bola som rada, že som sa postavila dosť ďaleko, takže som bola mimo jeho dosah. Založila som si ruky na prsiach a zatvárila sa zhnusene. I keď asi by som mala uvažovať o metóde, akú používal Vacuus. Skoro sa budem musieť otočiť na väzňov, veď s kým iným tu sa dá si niečo začať? S psychologičkou? Tam by to mal skúšať Neil.
,,Povedala by som, že nevie. Môžem sa však mýliť...," poslednú vetu som tak nejako nechala nedokončenú, aby pokračoval za mňa. Ibaže on sa venoval svojej cigarete. Jeho oči síce blúdili po mojom tele, ale pery sa v slovách nepohli. ,,Adamovi," nervózne som prešliapla. ,,Si povedal, že dávaš informácie zadarmo a že mnoho povieš."
,,To poviem, ale povedz ty mne. Načo ti to vôbec je? Prečo chceš vedieť, či je Vacuus informovaný o tom, že sa Lenis predáva?" Sciens privrel oči a jeho pohľad bol nedôverčivý. Prečo sa do toho stará?! To je snáď moja vec! ,,Chceš ho snáď bonznúť alebo čo?"
,,Tebe to predsa môže byť jedno. Chcem iba odpoveď," Sciens sa potichu zasmiala hodil ohorok k mojim nohám. Automaticky som ho zašliapla a sledovala, ako vyfúkol posledný dym.
,,Pre tvoje vlastné dobro, ti odpoveď nedám," pevne som zovrela sánku. Mala som tušiť, že mi bude na nič! Iba sa vyťahoval! ,,Máme tu príliš málo báb na to, aby si predčasne prišla o život. Chcem povedať, že veľmi skoro sa nájde niekto, kto ťa znásilní a zabije..., bachárky tu obyčajne tak končia, ale do tej doby sa budem snažiť zapamätať si každý záhyb tvojho tela. Noci sú tu veľmi osamelé. Ak teda," otočil sa na svojho spoluväzňa. ,,Nechceš mrdať toho, koho máš akurát po ruke." Jeho spoluväzeň to v tej chvíli povedal jasne. Vztýčil prostredník..., ou..., teraz mi došlo..., že vztýčený prostredník, asi nie je jasné gesto.
,,Počul si niečo o tom, žeby sa na bachárky niekto chystal?" znervóznela som. Skoro v sekunde ma prestal Lenis trápiť. Väzni po mne s Viu vypiskovali a mali blbé poznámky, ale mi sme to brali s rezervou. Boli to koniec koncov chlapi, ktorí ženskú videli výnimočne, ak vôbec.
,,Láska, na vás sa chystajú vždy. Buď rada, že Lenis a niekoľko ďalších väzňov poskytuje služby ktoré poskytuje. Keby nie, tak by si sem ani nestihla vojsť. Chceš moju radu?" mala som mu chuť odseknúť, že o jeho radu nastojím, namiesto toho som však prikývla. V hrdle som mala razom sucho a väzni postávajúci pri celách mi prišli nebezpečnejší. Temnejší a zvrátenejší. ,,Poď bližšie," Sciens ukazováčikom naznačil, aby som podišla. Tušila som, žeby som to nemala robiť, lebo si pravdepodobne niečo skúsi. Neskúsil.
,,Ty a tá druhá si vezmite nočné zmeny a cez deň ostávajte vo veži. Tam sa väzni nedostanú," bola by som prisahala, že si po tomto nič neskúsi, ale ja som predsa vo väzení! Ako náhle mi dal radu, jeho ruka vyštartovala a zovrela ma za moju. Trhol ma k cele, až som rukami narazila do mreží našťastie som ich stihla zdvihnúť. Bolo to prirýchle. Ja som ale tiež nereagovala najpomalšie. Rýchlo som rukou zalovila, vytiahla obušok a tresla ním do mreží. Rýchlo ma pustil aby to neschytala jeho ruku. Ja som doskočila tak prudko až som skončila na zadku. Okolo mňa bolo razom plno temného a výsmešného smiechu. ,,Pokoj, maličká," zasmial sa Sciens, ktorý ostával ďalej v cele. Asi sa bál, že keby sa priblížil tak mu obuškom rozbijem hubu.
,,Ešte raz sa ma dotkneš a ja ťa zabijem," zasyčala som zlostne, čo vyvolalo ďalšiu salvu smiechu, obzvlášť toho Sciensovho.
,,Nehovor? Ako sa nám len dokážeš čertiť," na sekundu som rozmýšľala, že sa prosto zvrtnem a ponížená odídem. Ibaže, to by som na druhej strane nebola ja. On mi dal radu, takže by som nemala byť sviňa, ale aspoň si nabudúce rozmyslí, či sa so mnou bude zahrávať. Pomaly som strčila obušok za opasok a následne prudko vytiahla zbraň.
,,A kurva!" stihol sa vyjadriť Sciens a pokúsil sa aspoň cúvnuť, lenže ja som vystrelila. Zbraň bez tlmiča spôsobila v stíchnutých chodbách Sibeonu taký rachot, že Vacuus ma musel počuť určite. Posmešný smiech okamžite utíchol a keď som sa obzrela mnoho väzňov, ktorí mali doteraz nosy prilepené na mrežiach sa stiahlo do tmy svojich cieľ. ,,Áááá!" zreval Sciens, keďže zbraň bola naplnená striebornými nábojmi. ,,Si úplne šibnutá?!" Ležal na zemi na boku, pevne si zvieral stehno a prstami sa snažil vytiahnuť si guľku, čo muselo bolieť ako čert. Rana sa bude hojiť pomaly, keďže ju spôsobilo striebro a nezahojí sa skôr, ako guľka nebude vonku.
,,Nabudúce si rozmyslíš, či ma budeš škádliť, že áno?" rypla som do neho. Sciens s revom cez pol vezenia zaryl prsty do nohy a guľku vytiahol. Celý sa pritom triasol a čierny kameň jeho cely začínala pokrývať krv.
,,Si úplný magor!" vytkol s revom. Bol mierne bledý, ruky sa mu triasli a v bolestnom úškľabku predvádzal svoje ostré zuby. Strieborná guľka sa odkotúľala kúsok od neho. Mala by som to striebro zobrať. Tu môže poslúžiť ako zbraň. Striebro bola jediná vec, ktorá poctivo platila pre oba druhy. Zabíjala a spôsobovala pálčivú bolesť. Dokonca mohla otráviť krv a zabiť toho, kto sa o striebro poranil. ,,Nič som ti neurobil a nič by som ti neurobil! Vždy s bachármi vychádzam!"
,,Mám pre teba ešte otázku a chcem počuť odpoveď a predstav si, tento krát za odpoveď aj niečo dostaneš. Nezastrelím ťa," podľa Neila väzni sa Vacuusovi vyhýbali a rešpektovali ho, lebo sa ho báli. Vedeli, že on ich pokojne zabije. Zatiaľ čo ostatní bachári nemali na to, aby stlačili púšť. Teda..., púšť stlačili asi často, ale iba preto, aby niekoho zranili, nie ho zabili. Ak si väzni budú myslieť, že som schopná ich zabiť, možno sa ma budú báť, budú ma rešpektovať a budú si držať odstup.
,,Nemôžeš len tak zastreliť väzňa! To by ti neprešlo!" zasyčal, lenže aj tak napäto sledoval zbraň, ktorú som spustila k boku. Jeho spoluväzeň sa medzičasom snažil splynúť so stenou, aby som si ho nevšimla.
,,Obaja vieme, žeby mi to prešlo. Kto ma bonzne? Oni?" pohodila som rukou na ostatných väzňov. ,,Myslím, že im bude tvoj život ukradnutý a aj keby ma niektorý z nich bonzol, tak komu uveria? Bachárom, ktorí sú aspoň čiastočne ľuďmi? Alebo vám..., monštrám, ktoré ľudstvo tak nenávidí a bojí sa ich? Obaja vieme, že Vacuusovi prešlo už mnoho vrážd a každý sa tvári, ako keby sa ani nestali."
,,Fajn, čo chceš vedieť?!" spýtal sa nenávistne a pomaly sa postavil. Jeho tepláky, v ktorých spal, boli celé od krvi. Musel sa rukou pridržať mreží, aby sa dokázal udržať na nohách. Do rána bude schopný zase behať, len teraz ho to ešte musí bolieť. Ide predsa o striebro.
,,Vorax niečo hľadá. Čo to je? Záleží na tom, aj Vacuusovi," Sciens sklopil hlavu a rozosmial sa. Ten smiech nebol veselý, výsmešný, ani nič podobné. Vlastne by sa dal považovať až za zúfalý.
,,To neviem. To nikto nevie, ale každý z nás by to chcel," väzni, ktorí sa pôvodne kvôli zbrani v mojej ruke zatiahli už zase viseli na mrežiach a na každom Sciensovom slove. ,,Nech ide o čokoľvek, ide o niečo zvláštne pretože kvôli tomu Vorax dovolil, aby väzenie padlo," napla som sa.
,,Tak je to pravda?! Vzburu Vorax dovolil?" Sciens vážne prikývol, to ticho vo väzení sa stalo ešte ťažším. Neil mal pravdu. Tvrdil, že bez Voraxovho povolenia Sibeon nikdy nepadne. Ibaže prečo riaditeľ väzenia dovolil, aby väzenie prebrali väzni? Veď to na neho vrhalo zlé svetlo! Robilo ho neschopným!
,,Samozrejme. Za vzburu nemohli väzni, ale to si sa už asi dovtípila, veď si chytrá," zatiahol sarkasticky. ,,Vorax ju nielenže dovolil. On ju vyvolal. On ju potreboval. Nechal bachárov a všetkých, ktorí tu pracovali pomrieť. Následne si nechal vyzabíjať polovicu väzňov, keď prišli vojaci, aby to tu zase upokojili. Vojaci, kríženci, nebrali ohľad na tých, ktorí boli v celách a zaistených. Prosto strieľali. Zastavovali sa pred celami a zabíjali iba pre zábavu. Vorax vydal rozkaz aby to urobili. Chcel sa zbaviť všetkých, ktorí by o tom, čo hľadá, mohli vedeiť. Vorax totiž mohol dostať väzenie pod kontrolu behom pár sekúnd. Keby Vorax vzburu nedovolil, tak k nej nikdy nepríde. Bola súčasťou jeho plánu."
,,Akého plánu? O čo Voraxovi ide? Ja som myslela, že Vorax má iba toto väzenie. Nič viac ho nikdy nezaujímalo a zaujímať nebude. Veď on je v podstate týmto väzením!"
,,To je pravda. A Voraxa skutočne nič viac ako väzenie nezaujíma. Takisto Vacuusa. Zdá sa však, že niekto si na väzenie nárokuje a snaží sa ho vytlačiť," nemusela som sa ho spýtať kto je taký drzý, žeby sa snažil vytlačiť Voraxa, lebo on pokračoval. ,,Sibeon sa rozhodol, že už nechce aby mu niekto vládol. Pokúša sa Voraxa vytlačiť. Sibeon naberá na sile a pokúša sa prebrať kontrolu. To sa Voraxovi nepáči."
,,Sibeon? Sibeon je predsa iba stavba! O čom to zase hovoríš!" zase. Nie on o tom nehovoril zase, ale všetci okolo mňa hovorili o Sibeone ako o niečom živom a to vyvolávalo triašku a ešte väčší nepokoj. Mohlo by byť Sibeon skutočne niečo viac, ako iba budova s čierneho kameňa? Všetci to naznačovali ale..., predsa je to smiešne!
,,Ver si čomu chceš, ale Sibeon je starší a záhadnejší ako všetko čo si kedy poznala alebo poznáš. To, čo Vorax hľadá mu umožní prebrať nad väzením plnú moc. Nikto z nás nevie, čo to je alebo či to vôbec má nejaký tvar, či je to vôbec hmotné. Starí bachári však vedeli o čo išlo a snažili sa to aj s niekoľkými väzňami pred Voraxom uchrániť. Vorax to zistil a tak dal moc do rúk väzňom. Väzni za neho urobili špinavú prácu, čo sa týkalo bachárov a ostatných pracovníkov v Sibeone a on potom využil krížencov, aby to tu vyčistili. Ak ostal na žive niekto, kto niečo o tom čo Vorax hľadá vie, tak mlčí. Mlčí a predstiera že ani neexistuje, aby neprišiel o život."
,,Sciens!" trhla som sebou, keď sa za mnou ozval naštvaný hlas. Rýchlo som sa otočila. Vacuus. Jeho oči pretínali väzňa predo mnou, keď kráčal chodbou sťa mačka. Väzni ako na rozkaz zapadli do postelí. Už sa nesnažili iba skrývať v tmách svojich cieľ, ale rovno zaliezli pod perinu. Sciens pozrel na Vacuusovu zbraň a ustúpil. ,,Zase kŕmiš bachárov nezmyselnými báchorkami?"
,,Báchorkami?" zapakovala som, keď sa ku mne Vacuus priblížil. Nevyzeral rozhodený. Naopak mi pripadal skoro pobavený. Koľko toho počul? Schytá si to teraz Sciens? Schytám si to ja, lebo mi toho Sciens povedal až príliš.
,,Áno, báchorkami," pôsobil uvoľnene! Ako keby sa nič nedialo. Žeby toho počul iba málo? ,,Sciens večne trepe a vymýšľa si nezmysly. Vodil za nos aj predchádzajúcich bachárov. Nikto sa tu s ním nebaví, lebo je skoro až notorický klamár. Vymýšľa si, aby získal výhody. Každému nakuká, že nechce nič, ale nakoniec to využíva. Predchádzajúci bachári sa s ním rozprávali iba preto, aby sa pobavili alebo zabili čas. Je totižto neškodný.
,,Takže ty tvrdíš, že je Sciens klamár a nemá užitočné informácie?" Vacuus si so zaujatím obzeral Sciensovu poranenú nohu a jeho zrak skĺzol aj k zbrani, ktorú som stále držala v ruke. Až teraz mu na tvári naskočil skutočný pobavený úškrnok. Žeby sa to Vacuus snažil zahatiť takýmto klamstvom? To je predsa až príliš okaté!
,,Samozrejme že nemá. Nikto ho neberie vážne. Prečo si myslíš, že ho ešte nezabili?" Vacuus pokrútil hlavou, ako keby skutočne rozmýšľal nad tým, či nemá Sciens rozum maximálne šesťročného decka, ktoré si vymýšľa, len preto, aby dostalo cukríky. ,,Zo začiatku mu verili aj predchádzajúci bachári, lenže časom, keď im došlo, že Sciens im ani raz nepovedal pravdu, prestali ho brať vážne. Najprv sa ho za zlé informácie snažili trestať tým, že ho zavierali na samotku, vraj aby sa polepšil, ale Sciens je taký notorický blázon a klamár, že asi verí tomu, čo rozpráva."
,,Vážne?" nemusím hovoriť, že som Vacuusovi neverila ani slovo. On a Vorax viditeľne niečo hľadali a možno aj chystali. Navyše Neil bol presvedčený, že Sibeon bez Voraxovho povolenia padnúť nemohol. Bolo by príliš divné, aby mi to Scelus potvrdil a pritom by klamal.
,,Mimochodom počul som výstrel, tak som prišiel skontrolovať, čo sa deje. Čím ťa tá zbytočná existencia vytočila až tak, že si ho postrelila?" Vacuus podišiel k Sciensovej cele a otvoril ju. Ja som ustúpila. Už som zažila Sciensov rýchli výpad. Sciens doslova uskočil a tak zavyl bolesťou. Noha sa samozrejme ozvala.
,,Ty si počul výstrel a ideš to skontrolovať až teraz?!" bolo mi jasné, že to musel počuť, ale ubehlo veľa času! ,,Keby ma napadli, tak už je po mne!" húkla som na neho. Vacuus zdvihol náboj a zase z Sciensovej cely vyšiel.
,,No a? Tak by som prišiel po tvoje telo. Vlastne, prečo by som sa s tebou mal nadrapovať? Povedal by som to tvojim priateľom, nech si pre teba prídu," len trhol ramenami a vybral sa chodbou. V tej chvíli ma napadlo, že ho dostanem. Predsa len som mala informácie od Sciensa, ktorý mi toho objasnil celkom dosť. Teda, aspoň som si to myslela do doby, než som sa ráno stretla so zvyškom bachárov. Via našla Sciensove záznamy. Záznamy predchádzajúcich bachárov potvrdzovali Vacuusove slová. Sciens bol klamár! Za malé výhody bol ochotný udať aj vlastnú matku! Strávil veľa času na samotke, lebo si vymýšľal a vyvolával tak konflikty medzi väzňami a dokonca bachármi. Vacuus neklamal! Sciens áno! Už som zase nevedela, čo je v skutočnosti pravdou! Komu môžem naozaj veriť! Odpoveď? V Sibeone nikomu!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár