,,Je vážne desivý," šepla Via, hľadiac na kamenné múry z čierneho kameňa. Kameň bol leštený a vyzeral ako kusí, ale ryhy prezrádzali, že nikdy sa nejednalo o jeden kameň. Na vrchu plota boli ostne z rovnakého čierneho kameňa. Táto stavba nebola len úchvatným, hrozivým divom, ale určite bola aj svinsky drahá. Z jeho stien sálal nevídaný chlad a múry stonali bolesťou tých, ktorí v nich boli pochovaní.
,,Mňa by skôr zaujímalo, prečo tí, ktorí na ňom pracovali, zomreli. Čo ich zabilo? Púšť?" obzrela som sa za seba a žalúdok mi opäť zovrel ten známy pocit ničotnosti. Vážne sme tu len smiešne, drobné živočíchy, ktoré rozkúskuje prvý predátor. Nevidela som za sebou nič. Iba koľaj ťahajúcu sa do neznáma. Inak nič. More ničoho, iba popraskanej hliny, ktorá nemá konca.
,,Áááá!" všetci sme sebou prudko mykli, keď Adam zvreskol a zavesil sa do bratovej ruky. Každý z nás sa zaoberal svojimi myšlienkami a tie boli hlboké. Nečakali sme, že už teraz, keď sme vystresovaní, nás vydesí ešte aj Adam. Takže prirodzene aj ja som potlačila výkrik. Prvý z nás sa začal rehotať Laxus a my ostatní sme sa k nemu pomaly pridávali, lebo sme zistili, čo Adama tak vystrašilo. ,,No hej, vážne vtipné!" zreval na nás Adam, ktorého srdce tĺklo omnoho rýchlejšie ako srdce nás ostatných. ,,Čo tu, do pekla, robí?!" Adam zlostne ukazoval na mačku, ktorá sedela na mieste, kde boli pred chvíľou Adamove nohy. Pravdepodobne sa o neho začala obtierať a Adam, -ktorý asi tiež rozmýšľal nad hrôzami, ktoré sa nachádzajú za múrmi Sibeonu,- sa zľakol.
,,V Sibeone sa nachádza veľa mačiek. Sú Voraxove," vysvetlil Neil, ktorý si pomaly oslobodil ruku z bratovho zovretia. ,,Existuje povera, že Vorax ovládol duchov Sibeonu vďaka nim."
,,Vďaka mačkám?" Adam nadvihol obočie a mačka zamňaučala. Videla som v najmladšom z nás neistotu, ale nakoniec sa zohol a zdvihol mačku na ruky. Hneď, ako ju začal škrabkať na krku, mačka sa mu odmenila pradením.
,,Počula som, že mačky majú odháňať zlý duchov," nadhodil Via ako keby mimochodom. Všetci sme vedeli, že to jej náhodné nadhodenie nadväzuje na Neilovu poznámku o Voraxovi. Adam bol ešte príliš mladý na to, aby poznal tú legendu, hoci bola v povinných vyučovacích osnovách ako aj iné legendy o Sibeone, či Voraxovi.
,,Presne tak," Neil prikývol a tiež natiahol ruku k mačke. ,,Prvá obeť Sibeonu mal byť náhodná, vražda, či chyba. V každom prípade až potom čo umrel prvý muž, ktorý na stavbe pracoval, začali umierať aj ostatní. Sibeon si vzal všetkých. Jedného dňa sa však objavil záhadný muž. Tento muž nemal nič okrem jednej, jedinej, čiernej mačky. Ten muž bol Vorax a stavbu dokončil..."
,,Vlastne," znovu som sebou trhla a došlo mi, že tu nestrávim veľa času a budem celá vycukaná. Nevšimla som si, kedy sa brána otvorila, ale teraz v nej stála mladá žena a tiež na rukách držala mačku. No, skôr to bolo mača. ,,Vorax stavbu nedokončil. On tu iba ostal žiť a žiadal, aby sa dokončila. Ľudia boli poverčiví a nechceli stavbu dokončiť. Nikto nechcel ísť pracovať niekam, kde ho to zabije. Vorax sľúbil, že už nikto pri stavbe Sibeonu nezahynie a predtým, než sa našli muži, ktorí za veľké peniaze boli stavbu ochotní dokončiť, Vorax naplnil Sibeon mačkami. Faktom ostáva, že odkedy je Sibeon plný mačiek, Sibeon sám nikoho nezabil. Ostáva desivým, ale budova je pokojná."
,,Lili?" Neil si zmeral ženu pred sebou a tá sa pri vyslovení toho mena pousmiala. Šedé oči si nás prezerali a pery teraz zdobil úsmev. Nevyzerala ako jedna z tých žien, ktoré majú strach a boja sa výziev. Keby tak vyzerala, nemohla by tu pracovať. Tmavé vlasy jej končili tesne nad ramenami a čierne oblečenie podtrhlo bledšiu kožu zapríčinenú Sibeonským väzením. Mala sa sebe čiernu sukňu pod kolená, pevný korzet, na nohách kanady a na krku jej visel náhrdelník s hlavou nejakého býka! ,,Tá lekárka?"
,,Psychologička, novinári vždy všetko popletú. Lekárku nám zabili," už som chápala, prečo ju väzni ochránila. Vyzerala ako niekto, po kom sa chlapi radi otočia. Ktovie, aké vzťahy mala s väzňami. ,,Vorax ma poslal, aby som vás privítala. Vidím, že už to niekto stihol urobiť za mňa," pozrela sa na mačku v Adamových rukách.
,,Môžem si ju nechať?" spýtal sa Adam nadšene a mierne zviera zdvihol. V tábore sme zvieratá nemali. Teda, okrem strážnych psov, ale s tými sme sa nekamarátili. Tých mali na to, aby ich na nás vypustili, keď sme sa snažili zdrhnúť. Niežeby sme si so psami neporadili, ale vždy nám bolo ľúto zabiť zviera. Psy nás mali iba spomaliť.
,,Patrí Voraxovi. Všetky patria Voraxovi. Budeš sa musieť spýtať jeho a teraz ma nasledujte," s tým sa otočila a zmizla za kovovou bránou. Veľmi neochotne sme ju nasledovali. Aspoň ja som bola neochotná. Neil vyzeral, že nikdy nikoho nepočúvol radšej. Prešiel bránou Sibeonu, ako keby mu za múrom ponúkli kýbeľ zmrzliny. Ja som znechutene pozrela na čierny kameň a opatrne ich nasledovala.
,,Aj tak si ju nechám," šepol mi Adam, keď so mnou prechádzal cez bránu. ,,Vorax ich má veľa. Nevšimne si, že jedna zmizla," chcela som ho upozorniť, že byť ním, tak radšej Voraxovi nič neberiem, lenže mi ho prišlo ľúto, lebo jeho hlas sa stal hrozne slabý, keď sme prešli cez bránu a ocitli sa zoči-voči samotnej budove. Bola z rovnakého čierneho, lešteného kameňa ako múry. Ak som mala doteraz stiahnutý žalúdok, tak teraz sa mi stiahlo absolútne všetko! Nechcelo sa mi veriť, že na to myslím, lenže konečne som pochopila, čo Neil myslel tým strašným, ale krásnym.
,,Adam, ak chceš, môžeš nastúpiť späť do vlaku a vrátiť sa domov," prehodila som potichu. Bola by som radšej, keby to urobil. Mohla by som sa potom vyhovoriť, že sa vraciam s ním, aby na neho niekto dozeral. Nie, nie som strachoput, ibaže toto... Nebála som sa väzňov, nebála som sa Voraxa, nebála som sa smrti. Bála som sa Sibeonu samotného. A každý, kto sa ocitol v jeho blízkosti vie, ako zbytočná a vydesená som sa cítila.
,,Ani omylom. Ja ostanem s vami," zasyčalo to trucovité decko späť a ja som bola rada, keď sa mi stiahol k boku. Pripadala som si tak nejako bezpečnejšie. Vtipné, lebo to decko ma nijako neochráni, ja musím chrániť jeho! Až po chvíli mi došlo, že je to možno tou mačkou, čo Adama drží na rukách. Lili nás zaviedla do budovy a viedla nás ďalej chodbami. Chodbami, dláždenými iba tým čiernym, lesklým kameňom. Prvé, čo ma napadlo, bolo, že toto rozhodne nie sú povyrážané kachličky a všetky chodby vyzerajú tak, že sa dá jesť priamo zo zeme. Malo by ma potešiť, že konečne som v prostredí, ktoré odpovedá mojim hygienckým požiadavkám. Ibaže tá prehnaná čistota ma naopak viac desila.
,,Toto väzenie nevyzerá veľmi zabezpečene," poznamenal Laxus. Súhlasila som s ním, lebo sme ešte neprešli cez nič, čo by sa dalo považovať za nejaký bezpečnostný systém, či aspoň mreže. Keď sme sem išli, predstavovala som si väzenie, aké poznám z filmov. Toto malo od filmových väzení ďaleko.
,,To ani nie je. Sibeon je zákerný v tom, že ti strach, zúfalstvo a beznádej vleje do žíl. Stávaš sa tu väzňom samého seba. Umiera tu to, kým v skutočnosti si," to však Sibeonskej vzbure nezabránilo. Predsa vznikla. Ak tu boli skutočne všetci väzni sami sebou, tak ako je možné, že po storočia Sibeon fungoval bez vzbury? ,,Navyše tu väzni nie sú. Sú ďalej v troch sektoroch. Sektor A, B a C. Momentálne je za trest celý Sibeon uzavretý, takže väzni sú na celách. Pustíte ich až vy. Zajtra. Máte pár hodín na to, aby ste zistili, ako to tu všetko funguje, rozdelili si sektory a spoločné priestory, ako je jedáleň, knižnica, učebne, dvor, telocvičňa a podobne."
,,Nie je nás na to málo?" dovolil si pípnuť Adam, keď nás Lili viedla po schodoch. Rovnako čiernych a lesklých ako celá budova, ale trochu sa mi uľavilo, keď sa na zemi začali objavovať koberce a kvety, hoci mi prišlo, že kvety sú..., umelé?!
,,Prečo myslíš? Ťaháte predsa šestnástky," dvojité zmeny?! Hrklo vo mne a Lili sa na nás zaškerila cez rameno. ,,Čo by ste tu chceli robiť? Jediné, čo sa tu dá robiť, je pracovať a spať. V okolí nie je obchodiak, ani mesto a dokonca ani oáza. Tí, čo pracujú v Sibeone, tí Sibeonom žijú. Teda do doby, než ich niekto nepodreže," zasmiala sa a prešla poslednou chodbou, ktorá už vyzerala útulne. Samozrejme, že tiež bola z toho kameňa, ale tu už bol dlhý koberec, na stenách viseli obrazy a ,,umelé" kvety boli každé dva metre. Lili vytiahla kľúč, otvorila dvere na konci chodby, ktoré nás zaviedli k ďalším mnohým dverám. ,,Byty," vyhlásila a udrela do jedných z dvier," toto je môj. ,,Tento," prešla niekoľko metrov, bude váš. ,,Dvere bytov sú na číselné kódy a sú zo zliatiny ako mreže vo väznici. Neviem, čoho zliatina to je, ale vlkodlak, či upír sa cez ne nedostane," vyťukala do číslic na boku dverí šesť jednotiek a dvere sa otvorili. Via okamžite pobehla cez obývačku k spálňam. Mne to však nedalo, keď som aj v byte narazila na kvet, ktorý bol umelý!
,,Prečo sú všade umelé kvety? To boli predchádzajúci strážcovia, tak leniví polievať? Živé rastliny by boli krajšie," zahundrala som. Aj u seba na izbe vo výcvikovom som mala viac živých kvetov ako tu a to sa jednalo o jeden kaktus.
,,Nie, v Sibeone nenájdete ani stebielko živej zelene," Lili pokrútila hlavou a vráska, ktorá sa jej vytvorila na pekne tvári, dávala na známosť, že ani ju to neteší. ,,Skúšali sme pestovať, doniesli sme si kvety v črepníkoch s najlepšou zeminou, ibaže v Sibeone všetko uhynie a nielen zeleň, ale aj zver, okrem mačiek," dodala a hlavou ukázala na zviera, ktoré aj ona držala v náručí rovnako ako Adam. ,,Väzni chceli psov, zajace, škrečkov a Vorax nebol proti. Doviezli sme im všetko. Všetko uhynulo. Vorax bol zo začiatku proti psom. Kvôli mačkám," dodala, ako keby nám to nebolo všetkým jasné. ,,Nakoniec sa zmieril aj so psami, ak nebudú útočiť na mačky. Pošli aj psy. Žiaden neprežil."
,,Žeby bol Sibeon vážne prekliaty," nadhodil zamyslene Neil a ja som si s nevôľou obzerala zaradený byt. To, na čo som totiž myslela, bolo, že ešte pred pár dňami ho obývali iní bachári a teraz sú mŕtvi. Bachári, ktorí si ho pravdepodobne zariadili. ,,Podľa báji sa duchovia boja mačiek, takže mačka je to jediné, čo nepošlo, ale ako je potom možné, že žijú väzni. A my? Prečo sa duchovia nezbavia aj nás?"
,,No okrem mačiek k nám občas príde posol smrti," šepla Lili a ja som si všimla na Viinej tvári neistotu. Tá už stihla zabrať spálňu pre seba a Laxusa. ,,Havran. Väzni nemajú radi, keď sa objaví, vždy niekto zomrie."
,,Havran? To sú iba báchorky!" Neil nemal rád neoverené veci, takže je divné, že mačky zobral ako jednoduchý fakt. Ibaže ak vzal ako fakt mačku, tak prečo nemohol veriť v havrana? ,,Len preto, že havran figuruje v básňach a príbehoch, ako niečo, čo nosí smrť a stráži spánok mŕtvych, neznamená, že to tak v skutočnosti je."
,,Môžete tvrdiť, že väzni a ostatní obyvatelia Sibeonu sú iba poverčiví," Lili pustila mačku na zem a ruky si založila na prsiach s bojovne zdvihnutou bradou. ,,A väzenie nám všetkým tlačí na mozog, lenže vždy, keď sa havran objavil, niekto zomrel."
,,V Sibeone stále niekto umiera. Je to predsa Sibeon!" namietal Neil presvedčene. ,,Nie je ničím zvláštnym, že niekto umrie akurát chvíľu potom, čo priletí havran, to nie je nič divné. Keďže sa tu umiera stále."
,,Ak myslíš," Lili trhla ramenami ako niekto, kto nemá potrebu Neila presviedčať a vie svoju pravdu. Navyše, ak to pravda je, tak to skoro zistíme. ,,Ale havran tu bol aj tesne pred Sibeonskou vzburou. Vlastne, nebol sám, priletelo vcelku sedem havranov. Sedem. Nikdy tu nebolo sedem havranov. Vždy sa objavia sami alebo maximálne vo dvojici. To, čo však viem, je, že keď prileteli, bola som s Vacuusom. Vacuus vtedy šepol niečo o smrteľných hriechoch. Myslím, že Vacuus s Voraxom niečo o tých havranoch vedia."
,,Smrteľné hriechy?" zopakovala Via a nadvihla obočie. ,,To ako hnev, obžerstvo, závisť a tak? Čo majú nejaké smrteľné hriechy spoločné s havranmi?"
,,Hej!" znovu dnes už neviem po koľké som skoro vyskočila z kože, keď Adam zhúkol. Mačka mu vyskočila z náruče, dopadla na všetky štyri a pobehla k dverám, kde sa zastavila a zamňaučala. Adam si hneď kľakol a chytili ju do náruče, lenže my ostatní sme tak trochu stuhli. ,,Ty mi neutekaj, ty si...," Adam sa zarazil, lebo si všimol nôh, ktoré sa pred ním zastavili. Vorax. Adam pomaly vstal aj s mačkou na rukách, mierne prikrčený, ako keby čakal od Voraxa pohlavok. ,,Tá bude asi vaša?" typol si neisto a opatrne s mačkou natiahol k Voraxovi ruky. Muž nadvihol obočie.
,,Pokojne si ju nechaj," odvetil a na tvári sa mu zjavil úsmev. Toto, že je ten strašný Vorax! Jediné, čo bol, bol strašný fešák! Teda na svoj vek. Nikdy som nebola veľmi na starších. Vzhľadovo bol niečo medzi tridsať až tridsať päť. Mal dlhšie, blonďavo hnedé vlasy padajúce mu do čela, mocnú postavu a mačacie oči.
,,Vážne?" Adam sa nadšene napriamil. Vorax mal ešte aj prívetivý hlas. ,,Tak už si moja!" vyhlásil nadšene, hľadiac pritom na mačku. Mačka v tú sekundu hnevlivo zaprskal, škrabla Adama do ruky, ten ju prekvapený pustil a ona utiekla chodbou preč.
,,Au! Ty chlpatá, hnusná, potvora! Vieš, ako dobre by si sa pri mne mala!" zahučal za ňou Adam a zvieral si poranenú ruku. Mačka ho drapla vážne nepekne. Vorax sledoval celé Adamovo počínanie a potichu sa zachechtal. Adam zahanbene sklopil zrak. Ledva tú mačku dostal a už mu aj zdrhla.
,,Z toho si nič nerob, dieťa," myslím, že nás všetkých prekvapilo, keď Vorax položil ruku na Adamovo rameno. Bola som z toho chlapa vedľa. Pôsobil skoro až otcovsky. To je celé zle! Vorax mal byť niečo ako prízrak! ,,Zapamätaj si. Nikdy nehovor tak hrdému zvieraťu, akým je mačka, že ti patrí. Mačky nám nikdy nepatria. Nikdy. My patríme im. Oni si ochočujú nás a je na nich, či nám dovolia byť pri nich, dotýkať sa ich, starať sa o nej alebo nie. My máme milovať ich, iba výnimočne sa stáva, že mačka miluje nás. Myslím, že jej," Vorax ukázal na chodbu, ktorou mačka zdrhla. ,,Dlžíš ospravedlnenie. Chceš, aby bola pri tebe a mala ťa rada? Tak tomu daj čas."
,,Vorax, to sú ty bacháry," Lili rada, že sa konečne dostala k slovu, na nás iba pohodila rukou, pretiahla sa okolo neho preč a už jej nebolo. Vorax len nadvihol obočie a postupne nám všetkým podal ruku. V rýchlosti sme sa mu predstavili a prišlo mi, že Neil je z neho obzvlášť sklamaný. Mne vyhovuje, že môj šéf nie je tyran. Aspoň teda myslím. Uvidíme, v akom svetle sa ukáže neskôr.
,,Dobre, mládež. Platí tu jediné pravidlo: ,zabi, lebo ťa zabijú.´ Vaši predchodcovia to vedeli a svoju prácu si plnili svedomito. Nepriatelili sa s väzňami, kryli si chrbát a mohli sa spoľahnúť jeden na druhého. V Sibeone, však stačí jedna malá chyba a ste mŕtvi. Nebojte sa väzňa udrieť, zraniť ho, či ho zabiť. Celému svetu je jedno, čo sa deje s našimi väzňami. Mne osobne síce nie, ale vždy radšej držte nažive seba ako jeho."
,,Príde mi to ešte viac nehumánne. Väčšina z nich je nevinná," zasyčala Via. Neraz sme sa s Viou bavili o väzniciach, kým sme boli ešte na škole a Via bola tá, ktorá toto celé odsudzovala. Vedela, že to nezmení, ale podľa jej názoru vlkodlaci a upíry za mreže nepatrili. Nie tí, čo nič neurobili. Via sa na to dívala inak aj preto, že jej rodiča sa milovali. Ona nebola dieťaťom znásilnenej ženy ako väčšina z nás.
,,Prekvapuje ťa, že najviac zo všetkých druhov na svete je ten najmenej humánny práve človek?" Vorax sa zaškľabil, ako keby ho to samého pobavilo. ,,Upokojím však tvoje svedomie, drahá," Vorax sa jej mierne poklonil s rukou na hrudi. Vážne musel byť storočia starý. Takto sa správajú iba obzvlášť starí vlkodlaci a upíry. ,,V tomto väzení nie je ani jeden nevinný. Do Sibeonu sú posielaní iba vrahovia. Nevinného tu nehľadaj, za týmito múrmi ho nenájdeš."
,,Všetci však budú svorne tvrdiť, že sú nevinní," dokončil Neil a trhlo mu kútikom pier. Vorax sa na neho skúmavo zahľadel tými znepokojujúcimi mačacími očami a mierne prikývol. Bola by som prisahala, že si tí dvaja porozumeli bez slov.
,,Väzenie všeobecne má na starosti Vacuus. Lepšie povedané, on je ten, kto krotí väzňov. Je veľmi dobrý v tom, čo robí," a tiež ako jediný prežil vzburu. Neil tvrdí, že kvôli veľmi záhadným okolnostiam. ,,Okrem mňa sú na vrchole práve bachári a ako si toto väzenie budete riadiť, je úplne na vás. Jediné, čo od vás žiadam je, aby to tu fungovalo. Kto z vás sa urobí vedúcim, alebo kto bude mať na starosti aký úsek..., mne je to jedno," čo potom v tejto väznici robíš?!
,,Vedenie si vezmem na starosti ja," Laxus na Neila, ktorý vystúpil krok dopredu, zazrel tak, až som čakala, že mu jednu poriadnu vrazí. Tiež som mala čo robiť, aby som na neho niečo minimálne nevyvreskla. Vorax si Neila prezrel a pripadalo mi, že mu vidí až do žalúdku. Celého si ho obzrel veľmi kritickým pohľadom, až po pár sekundách sa v jeho očiach objavila... spokojnosť?! Je spokojný s niekým takým, ako je Neil! ,,Mám ale jeden malý problém. Málo personálu."
,,To je tvoj problém," uistil ho Vorax s úsmevom a Adamovi uniklo zachechtnutie. ,,Zajtra ešte príde nejaká pomoc, ale s viac bachármi nerátaj. Dám ti to na starosti a verím, že budeš kreatívny a poradíš si s nedostačujúcim personálom. Chýbajú ti ľudia? Tak použi väzňov. Daj sa dokopy s nimi. Nikdy im však never. Koniec koncov je hlavne dobre pre väzňov, ak to tu bude fungovať," s tým sa Vorax otočil k dverám, ale medzi nimi sa ešte zastavil. ,,Máte pár hodín na to, aby ste si väzenie prezreli a zistili si, čo sa dá, kým sú väzni uzavretí. Zajtra ráno sa väznica zase rozbehne a rozbehnete ju vy."
,,Počkaj, vy nám to tu neukážete!" zastavila som ho rýchlo. Iba sa na mňa zaškeril ponad rameno a už mi neprišiel taký milý ako na začiatku. Je fajn mať voľné ruky, ibaže zo začiatku každý potrebuje byť usmernený.
,,Nie, ja mám veľa práce. Sú veci, ktoré nepočkajú. Je to na vás. A čo sa týka zbraní a vybavenie, nájdite si Vacuusa. Teraz by mal s pár väzňami vykladať vlak," po tých slovách odišiel. Počkala som, kým sa s ním zavreli dvere na spoločnej chodbe a zlostne som sa otočila na ostatných.
,,On má veľa práce?! A čo akože robí, keď ani neriadi väzenie?! Veď to necháva na bachárov!" šmarila som sa do gauča tušiac, že tu nebudem môcť ostať. Mám si prezrieť túto strašnú budovu, aby som ju zajtra dokázala viesť ako niekto, kto je tu už minimálne pol roka! Kravina! Určite sa tu niekoľkokrát stratím a keď sa nestratím, tak ma niekto zabije, lebo zájdem zle!
,,To zvládneme. Hlavne musíme nájsť Vacuusa kvôli zbraniam," ujal sa toho zase Neil. Ak nás má viesť on, tak to sme vážne v kaši! V totálnej kaši! Neil machruje rád, lenže celkovo je neschopný! ,,To je v pohode. Väzni sú zamknutí, takže nám nič nehrozí. My si môžeme voľne pobehať po väzení a zistiť si, čo kde je."
,,Mne príde Vorax ako dobrý chlap," pípol Adam potichu. Prečo sme to dieťa vážne nenechali doma! Niežeby nebol ako bojovník schopný, v boji je vážne dobrý, ale skutočne je decko! Nie je dobré, aby ho už teraz zabili!
,,Radšej urobme, čo nám kázal, aj keď nám toho moc nenakázal," Laxus mal jasno. Neila počúvať určite nebude, hoci teraz spolu súhlasili. ,,Nájdime Vacuusa. Možno nám oznámi, že my máme počúvať iba jeho a je po probléme," Laxus vyšiel z dverí a my ostatní sme ho nasledovali. Aké ťažké môže byť nájsť vlak? Netušila som, že vlak problém nebude. To, čo bude skutočným problémom, bude Vacuus sám, lebo príbehy o ňom, boli na rozdiel od Voraxa potvrdené hneď na prvý pohľad. Vacuus bol rozhodne bachár, ktorý bol prehnitejší ako celý Sibeon. Ak mal Sibeon vážne nebezpečnú dušu, tak sa nachádzala práve vo Vacuusovom tele.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár