,,Láska," bolo zvláštne sledovať vlkodlakov a upírov, ako spolu vychádzajú, ako si šepkajú, ako na mňa spolu pokrikujú a bolo im jedno, že ten, s kým sa paktujú, je iného druhu. Podľa všetkej, našej literatúry prístupnej vo výcvikovom tábore, sa kedysi z duše neznášali. Vraždili sa iba preto, aby sa vraždili. Dnes už nebolo veľmi jasné, kto tú nevraživosť medzi nimi začal. Neil však rád vyhlasoval, že za tým bola určite ženská, ako tomu tak býva v mnohých prípadoch. Tu v Sibeonskom väzení sa na nevraživosť zabúdalo, vlastne, v dnešnej dobe sa celkovo na tú nevraživosť zabúdalo, dnes už spolu vychádzali a prečo? Lebo si našli nového nepriateľa. Človeka.
,,Kočička," ozvalo sa vedľa mňa provokačne. Neobzerala som sa, kráčala som rýchlo úzkou chodbou a spomínala si na plánik, ktorý som videla včera. Nezabúdala som pritom držať ruku na obušku, keby niečo. Hoci, k povahe väzenia som mala skôr objímať zbraň. Jedáleň by mali byť druhé..., nie tretie dvere. Nemýlila som sa. Dvere do jedálne boli rozčapené a už sa tam nahrnula väčšina osadenstva väznice.
,,Ale, sledujú tú pusinku," oprela som sa o stenu vedľa dverí aj preto, aby som mala na miestnosť dokonalý rozhľad. Do jedálne viedli dva vchody. Ten, pri ktorom som stála a jeden presne oproti mne. V miestnosti bolo šesť dlhých, bielych stolov, tri pri výdaji jedla a ďalšie tri na opačnej strane. Väzni sa stavali do rady a nervózne čakali na tých pred nimi. Hneď mi došlo, že tu určite vzniká veľa konfliktov. Aj vo výcvikovom tábore sme boli často nervózni, keď v jedálni len trochu meškali alebo sa rada hýbala pomaly. Títo chlapi sú zabijaci. Koľko väzňov tu už asi skončilo, kým čakalo na svoje jedlo a tomu za ním rupli nervy?
,,Pusa, pozri na mňa," miestnosť bola prirodzene z čierneho kameňa Siebeonu, ale inak tu bolo všetko biele a oceľové. Táto miestnosť pôsobila skoro sterilne a biela sa tu bila s čiernou. Jedno som musela uznať, tá biela spôsobila, že jedáleň nepôsobila tak skľučujúco a depresívne. Už som totiž pochopila, na čo tu umreli predchádzajúci bachári a väčšina väzňov, hrablo im! Alebo z tej čiernej hrablo niekomu, kto bol pri ňom a tak mal hold chlapec smolu.
,,Ty si nová bachárka?" síce som si dala predsavzatie, že sa ani omylom nepozriem po nikom, kto ma osloví, lenže toto nebola žiadna: ,kočka, pusinka, miláčik, láska, jebačka, sexica, či omnoho hanlivejší výraz, ktorým sa dá pomenovať baba.´ Navyše ten hlas bol skoro až nežný. Pozrela som rovno pred seba. Celý ten stôl hľadel na mňa cez rameno alebo priamo, záležalo, na ktorej strane stola väzeň sedel, ale jeden z väzňov, hoci mi mal sedieť chrbtom, sa na lavici otočil, ruky mal zložené v lone a zaujato ma pozoroval. Prvé, čo ma napadlo bolo: ,kurnik nehovorte mi, že to decko je vrah!´
,,Áno," prikývla som a podrobne som si obzerala toho plavovlasého chlapca predo mnou. Nemohol byť starší ako Adam. Mal útlu postavu, plavé, dlhšie vlasy mu padali až pod ramená, ale dlhú ofinu mal nagelovanú tak, aby mu skrývala ľavé oko. Nad pravým mal vytetovanú vlnku, ktorá sa ťahala od pravého obočia a skryla sa vo vlasoch. V pravom uchu mal lesklú visiacu náušnici. Mal na sebe biele gate, vysoké čierne boty až ku kolenám s mnohými prackami, hrubý čierny opasok taktiež s výraznou prackou a čierne tričko s bielym nápisom, ktoré zakrývalo iba hruď a ploché bruško nechávalo pekne odokryté. Ten chalan mal rozhodne štýl, ale čo na ňom zarážalo najviac, že jeho oči boli rovnalo plavé ako jeho vlasy. Na tvári mu pohrával celkom arogantný úsmev na to, že by som povedala, že tu musím byť sexuálnou hračkou ostatných.
,,Tak to by sme sa možno mali spoznať, kým ťa nezabijú," prehodil a vytiahol si ruky z lona. Až teraz som si všimla, že má nechty namaľované na čierno. ,,Ja som Ictis," položil si ruku na hruď a mne došlo, že aj jeho pokožka je dosť bledá. To musí robiť Sibeon. Keby sa okolo neho ostatní nezasmiali a jeho sebavedomý úsmev by zmizol aspoň na chvíľu, tak by som ho neodbila, ako som to urobila.
,,A mňa by to malo zaujímať prečo?" nadvihla som obočie, hoci som bojovala s túžbou mať toho chlapca pre seba v pelechu aj s plyšovými hračkami. Bol rozhodne hrozne roztomilý a vyzeral krehko.
,,Ictis, nespoliehaj na to, že si získaš všetkých bachárov," strčil do neho kolega, ktorý mi bol chrbtom, len na mňa pozeral cez rameno. Ictisov úsmev zmizol a on ho vymenil za výraz zbitého šteňaťa. Musela som sa veľmi ovládať, aby som sa zatvárila pohrdlivo a vybrala sa na opačnú stranu jedálne. Nesmiem rozcitlivieť pri nejakom decku.
,,Hlavne tam ostaň," teraz už som spoľahlivo rozoznala Neilov hlas bez toho, aby som sa zľakla. ,,Niekto na raňajky dohliadnuť musí. Vacuus mieri za tebou. Tvrdil, že pri výdaji jedla sa zvyknú strhnúť šarvátky."
,,Kde sú ostatní?" zhrabla som vysielačku a pýtala som sa iba preto, lebo ma Neilov hlas upokojoval. Pripadala som si viac chránená, čo bol rovno dvojitý nezmysel. Po prvé preto, lebo Neil sedel o poschodie nižšie, v sklenenej veži a keby sa niečo strhlo, tak sem nestihne dobehnúť, aby mi pomohol a po druhé preto, lebo aj keby sem stihol dobehnúť, tak by som mala akurát o prácu viac. Musela by som totiž chrániť aj jeho.
,,Via sa učí narábať so systémom v sektore B," systém v sektore B musela byť tá sklenená miestnosť, v ktorej som sedela ja, ibaže v sektore A. ,,A Laxus stráži cely dole. Vacuus mu to prikázal s tým, že on ide za tebou," Neil znel zlostne, že Vacuus nám rozhodil postavenia a nemohol to urobiť on. Celý Neil, ani nevie, čo má robiť, ale chcel by panovať.
,,Koľko bachárov," prudko som sebou mykla, až sa niekoľko väzňov, čo ma sledovalo, začalo rehotať. ,,Prišlo?" dopovedal Ictis ako keby si mojej reakcie nevšimol. Ja som sa snažila upokojiť svoje tlčúce srdce. Mňa tu dnes vážne jebne! Slušný výraz na to už nebol! Ictis sa opieral o stenu vedľa mňa a ja som nechápala, ako sa tam dostal! Veď som celú dobu sledovala okolie. Možno som sa bavila s Neilom, avšak na ostražitosť som nezabudla. Nie som blázon, aby som nevnímať okolie tu!
,,Čo ťa potom?" mierne som sa odtiahla a aj keď mi bol ten chalan sympatický, práve si získal moju zvýšenú ostražitosť voči nemu.
,,Prečo si taká? Obyčajne sú bachárky milšie. Bacháry zvyknú byť svine, ale vy nie," ďalší dôvod, prečo väčšina bachárov zomrela. Prestala byť ostražitá voči takýmto prízrakom, ako je Ictis. Zvláštne, že som si jeho meno tak rýchlo zapamätala.
,,Sú tu dve ženy a traja muži, Ictis," už z diaľky som videla, ako sa ku mne Vacuus blíži a mierne ma prekvapilo, že položil malému upírovi ruku na rameno. Chlapec zdvihol hlavu a mne došlo, že Vacuus je oproti nemu kus vyšší. Je to tak. Ictis mohol byť tak vysoký ako náš Adam. ,,A teraz zmizni. Nemusíš mať vo všetkom nos," s tým ho odsunul preč. Ictis na Vacuusa hodil zhnusený pohľad a prebehol jedáleň, aby sa vrátil k svojmu stolu.
,,Kto to je? Čo je zač? Je rýchly," poznamenala som a vo Vacuusovej tvári sa zjavilo pobavenie. Oprel sa vedľa mňa na miesto, kde pred chvíľou stál Ictis a dokonca zavrel oči. Vacuus pôsobil hrozne pokojne. Vážne ako doma. Nezdalo sa, že by mal strach, že na neho niekto z ničoho nič vytiahne nejakú zbraň.
,,Ictis znamená lasička," odvetil, hoci na to som sa nepýtala. ,,Tohto upíra, keď priviedli do Sibeonu, nemal meno. Dostal ho až tu. Dali mu meno lasička práve preto, že je taký rýchly, mrštný, všade sa dostane a je vždy informovaný. Bacháry sa o niečom dohodnú vo svojom byte a o minútu neskôr to Ictis vytrubuje celému väzeniu. Ictis je vždy ten informovaný. Pýtal sa síce na počet bachárov, ale podľa mňa ho vedel. Chcel sa nezáväzným rozhovorom dostať ďalej, lebo si k nemu bola hneď nepriateľská."
,,Nemám si od nich držať odstup?" Vacuus to nepriateľská totiž vyslovil s istým druhom nesúhlasu. Pomaly na mňa pozrel a kútik jeho úst sa vydvihol v niečom, čo sa dalo považovať za úsmev.
,,Dobrý bachár nie je ten, čo sa nestará, obchádza a ignoruje. Dobrý bachár pozná väzňov. Vie, za ktorým môže ísť po informácie, na ktorého sa otočiť v prípade problémov a ktorému sa môže otočiť chrbtom bez toho, aby skončil s podrezaným hrdlom. Ictis je dobrý informátor. Keď začal Ictis na väzňov donášať, čakal som, že to bude trvať iba pár dní a niekto ho zabije. Potkany sa totižto likvidujú. Ibaže Ictisova prednosť nie je len rýchlosť a to, že je vždy krok popredu, ale je aj dosť šikovný. Mnohí sa ho chceli zbaviť, lenže vždy ten, kto na neho vytiahol nôž, umrel skôr, ako stihol zarezať."
,,Takže Ictis je tu známa partia?" prekvapilo ma, že Vacuus je ochotný hovoriť. Nemyslela som si, že to tak bude. Podľa toho, čo nám o ňom rozprával Neil, Vacuus nebol ten, kto stál na našej strane. Vlastne bachárov obyčajne ignoroval, robil si veci po svojom a nepohodlného väzňa, či bachára sa zbavil. Je pravda, že zatiaľ sme neurobili nič, čím by sme mu prekážali. ,,A kto celkovo riadi väzenie? Sú tu nejakí vodcovia, že je to tak? Videla som dosť filmov z väzenského prostredia, aby som vedela, že niektorí väzni sú lídri, ktorí okolo seba utvárajú skupiny svojich prívržencov."
,,Prirodzene, je tu Áron, Lumen, Senex a mnoho ďalších. Chceš poznať lídrov? Oni si ťa nájdu, to mi ver a ak nie, tak veľmi rýchlo pochopíš, kto tu velí a to je iba poskokom. Je to pekne rozoznať. V tomto väzení vládne hierarchia. Spoločnosť si myslí, že to tu ovládajú bachári. Nie je to pravda. Keby väzni skutočne chceli, tak vzburu vyhrajú. Teda, ak nezasiahne Vorax, ibaže ten do chodu väznice zasahovať nezvykne, ak k nemu na koberček nepošleš nejakého vlkodlaka, či upíra. To obyčajne nerobíme. Ak vlkodlak, či upír niečo urobí, zaviera sa na samotku, ktorá je v kobkách."
,,Vacuus!" Vacuus zmĺkol a pozrel do davu. Jeden z väzňov na neho mával. Vacuus iba prehodil, nech si dávam bacha a pokojne idem inam, lebo on to tu zvládne. Následne sa vybral za kývajúcim väzňom. Nemala som chuť tu ostávať, teraz tu bolo príliš veľa Sibeonskej populácie a tak som vyšla prvými dverami von. Dostala som sa na spoločnú chodbu, ale keďže som vyšla inými dverami, akými som vošla, nebola som si istá, kde som.
,,Stratená?" neviem, či som si začínala zvykať, ale teraz som sa nezľakla. Bol to veľký vlkodalk a vyzeral, že je mi ochotný pomôcť. Mám preukázať slabosť prvý deň? Iba som odvetila, že nie a sebaistým krokom sa vybrala chodbou. Ak sa dostanem do nejakej slepej uličky, to bude až trapas! Našťastie som našla schody a tie ma zaviedli dole do sekcie C, kde som sa pod vedením Neila učila pracovať s kamerami a počítačmi. Rozhodla som sa tam stráviť deň rovnako ako Via v sekcii A. nepotrebovala som, aby ma niekto zamordoval. To by som bola prvý bachár, ktorý tu nevydržal ani pár hodín. To by bol rekord ešte aj na Sibeon!
,,Zajtra s vami určite idem!" zreval Adam, keď sme sa neskôr večer, potom ako sme zavreli väzňov do cieľ, rozprávali o Sibeone. Via a ja sme boli hlavne vyvedené z mieri. Nie z poznámok väzňov, to bolo v pohode, ale z faktu, že nás učili tie potvory chytať a zabíjať. Namiesto toho, sme sa medzi nimi mali pohybovať a sledovať, aby sa nepobili alebo niečo podobné. Bolo ťažké nečakať od väzňov útok. Adam dnešok strávil upratovaním bytu a vyhadzovaním nepotrebných vecí starých bachárov. Musím povedať, že odviedol celkom dobrú prácu. Bol na upratovanie zvyknutý, aj vo výcvikovom tábore to bol on, kto sa staral o svoju a bratovu izbu.
,,Ja som dnes poznal toho Árona," ozval sa Laxus, keď som Vie povedal tri mená, ktoré mi povedal Vacuus, ako mená väzenských lídrov. ,,Sám si ma našiel, rovnako ako teba Ictis," ukázalo sa, že Via do kontaktu s väzňami prišla len cez sklo a to, čo prebehla z hlavnej miestnosti do sekcie B. ,,Veľmi sa mi nepozdáva," priznal a sadol si k nám za stôl aj s hrnčekom v ruke. Neviem prečo, ale chlap s postavou ako je Laxusova, mi vždy prišiel mierne smiešny s niečím, ako je hrnček. Vlastne pri ňom vyzerali vtipne všetky veci, ktoré nemali nič spoločné s mlátením. ,,Povedal by som, že je to dobrý kretén."
,,Ictis sa zdá byť milý a Vacuus mu verí," poznamenala som opatrne, lenže to by nemohol byť Neil, aby ma neschladil.
,,Vacuus si to na rozdiel od nás môže dovoliť. Nech je totiž čímkoľvek, je nebezpečnejší ako väzni," Neil na mňa zamával nejakými zdrapmi papiera. Vysvitlo, že to našiel u seba v izbe. Predchádzajúci bachári Vacuusovi vôbec neverili a viedli si o ňom zvláštnu dokumentáciu. Hlavne v nej boli nevyriešené vraždy väzňov, či personálu, z ktorých Vacuusa obviňovali. Vacuus mi neprišiel ako vrah. Pôsobil ako týpek ale nie nebezpečne.
,,Hovor si, čo chceš. Ja som sa cítila lepšie, keď mi stál Vacuus po boku. Až sa ty trochu poprechádzaš po Sibeone, tak sa porozprávame o tom, či ho chceš mať za spojenca alebo nie. Zatiaľ sa zdá, že je ochotný s nami paktovať a ak je, tak mu rada prenechám velenie nad bachármi. Väzni si ho vážia."
,,S väzňami koketoval a obchodoval! Taký dojem som mal zase ja!" odsekol Neil a hodil jeden z papierov rovno mne pod nos. Štvalo ho, že by nemal prebrať velenie nad Sibeonom. Určite po tom túžil najviac. Vždy bol mocichtivý. ,,Pozri! Toto sú dátumy a vraždy, ktoré bachári pripisujú Vacuusovi!" ďubol prstom do čísel a odniekadiaľ stvoril ďalší papier. ,,Toto," hodil ho na ten predchádzajúci, kde bolo podstatne menej čísel. ,,Sú vraždy, ktoré väzni spáchali medzi sebou. Zdá sa mi, že to prehnité v Sibeone je Vacuus a ani s tým nemôžeme ísť za Voraxom, lebo ten Vacuusa chráni!"
,,Ak Vacuus dokáže kontrolovať väzňov tým, že ich pár zabije, tak nie som proti tomu, aby ich pár zlikvidoval. Komu budú chýbať? Mne nie?" Laxus trhol ramenami a odpil si z hrnčeka. Nebola som si istá, či s ním súhlasím, ale pokiaľ ma tie vraždy udržia nažive..., prečo nie? Hoci naša povinnosť bola väzňov nielen strážiť, ale aj chrániť.
,,Tch! Toto keby sa spoločnosť dozvedela!" hundral si Neil pre seba mrzuto. Mňa napadlo, že spoločnosti by to bolo úprimne jedno! Možno by sa našlo pár jedincov, ktorý by vykrikovali proti právam ale to, čo spoločnosť skutočne chcela, bolo, aby Sibeon a všetci, ktorí v ňom žijú, zapadali prachom. Vlčí a upíry vrahovia určite spoločnosti nechýbali.
,,Hlavne nezabúdaj, že sa máš držať pri nás a...," začala som úplne zbytočne, lebo hneď ako sme prešli mrežami do hlavnej miestnosti, Adam sa schytil a rozbehol sa preč. ,,Hej! Okamžite sa zastav ty...!" Zbytočne. Adam prebehol do sekcie A aj za hlasných pokrikov väzňov, ktorým došlo, že ledva sme ráno došli, už sme sa aj chytili.
,,Nechaj ho. Nech si zvyká. Zdá sa, že má guráž," zamrmlal Vacuus, ktorý vyšiel z veže po nočnej zmene. Večer z neho vyliezlo, že s bachármi sa nikdy veľmi nestýka, lebo si berie nočné. V noci s ním ostáva iba jeden bachár, ktorý sa túla chodbami alebo je pri kamerách, zatiaľ čo druhú robí opak. ,,Budete to musieť zvládnuť sami, ja idem spať. Na noc budem potrebovať dobrovoľníka, takže sa dohodnite, kto väzme dnešok," oznámil nám a zmizol za mrežami. Musí mať byt tam, kde my. Ibaže v našej časti som ho ešte nevidela.
,,Dobre," Neil spľasol rukami a pobehol k veži. Polovicu noci strávil hrabaním sa v papieroch, ktoré Adam nevyhodil a teraz toho už aj on ľutoval. ,,Pokúste sa nebyť dnes takí vyplašení, ako ste boli včera. Nerobí nám to dobré meno."
,,Tak to ani náhodou!" Via k nemu pobehla a strčila do neho, aby okamžite padal od veže. ,,Dnes si vežu vezmem ja so Scion," pozrela na mňa dôležito. ,,Nemachroval si včera, že ty väzenie zvládaš hravo? Keď si vo veži, dobre sa ti kecá! Vypadni! Ty dnes ideš medzi väzňov!" s tým som rada súhlasila a tak som Viu obehla, položila ruku na sklo a vošla dnu. Neil bol razom rozhodený. Toto podkopávalo jeho postavenie.
,,Ale...," Neil nestihol zaprotestovať, lebo mu na ramene pristával Laxusova ruka a strčila ho smerom k sektoru A.
,,Bez kecou, dnes mi pomôžeš vonku, kým sa baby úplne naučia pracovať s vežou. Tvoj malý brat má viac odvahy ako ty. Navyše, možno tu nájdeš svojho otecka," pravda bola, že už sme sa s Viou naučili kamery a zamykanie ovládať, ale prečo by sme sa ťahali medzi väzňov, keď sme nemuseli. Plus som sa mala dozvedieť, že najlepšie miesto je vo veži nie iba preto, že ste chránení, ale hlavne preto, že toho vidíte viac, ako ktokoľvek iný...
,,Dobre, nájdi Adama," sledovala som kamery a po chvíli som skutočne to decko objavila. Zastavil sa až na druhom poschodí v zatiaľ prázdnej posilňovni. V posilňovni bol na zemi červený koberec a kopec strojov na cvičenie. Museli tu byť iba na vybitie agresivity väzňov, lebo upír či vlkodlak postavu zmeniť nemôže.
,,Púšťam väzňov," oznámila Via do vysielačky a dostala Laxusove ,ok.´ Via stisla niekoľko gombíkom a potom jeden veľký. Vnímala som, ako sa zamykajú mreže a otvárajú cely. Adam pri zvuku otvorení cieľ opatrne vykukol z posilňovne. Hneď ako zistil, že sme ho neprenasledovali, vyšiel von a začal nazerať do ostatných miestností. Chcela som ho ignorovať a venovať sa väzňom, lenže som si za Adama pripadala zodpovedná. Možno za neho mal byť zodpovedný Neil, ale ja som si nevedela pomôcť.
,,Sleduj, vidíme aj sprchy," Via sa zachichotala a ukázala na jednu z obrazoviek. Skutočne. Niekoľko väzňov si išlo dať po ráne sprchu a my sme mali niekoľko kamier aj v sprchách, takže sme videli úplne všetko. Via potlačili nejakým kolečkom a ja som započula zvuk sprchy aj s hlasmi väzňov. Máme aj zvuk! Paráda!
,,Nebudem ti dvakrát hovoriť, aby si to urobil, jasné?!" zreval akurát v tej chvíli nejaký vlkodlak, ktorý si mydlil brucho za ďalším z vlkodlakov. Ten akurát vybiehal von, zabalený iba v uteráku a s naštvaným výrazom na tvári. ,,Kretén!" zasyčal vlkodlak pod sprchou a začal sa venovať svojim vlasom.
,,Ja sa ti divím, že ti stojí za tie nervy," zahundral ďalší z vlkodlakov od zrkadla a s niečím sa hral v umývadle. Viac som sa nedozvedela, lebo Via do mňa zase strčila. Asi by som aj tak z tohto úryvku nepoznala, o čo ide.
,,Aha," Via ukazovala na obrazovku s Adamom. Chlapec vošiel do knižnice, kde pri vchode bolo niekoľko kratších stolov a potom nasledovali staré, otlčené police s knihami, ktoré vyzerali byť ešte v horšom stave. Via by ma na neho neupozornila, keby sme na kamere nevideli, že medzi policami stojí Vorax a knihy ako keby prehľadával.
,,Ja som počul, že tu niekto je. Skoro som vás zastrelil," zasmial sa Adam, po tom, čo Via pridala zvuk a on opatrne podišiel k uličke, v ktorej Vorax stál. Vorax zdvihol pohľad od knihy, ktorú držal a strčil ju späť do police. To, čo ma prekvapilo bolo, že sa usmial.
,,Mohol by to byť väzeň, ktorý má záujem o dobrú knihu. Zbraň zbytočne nevyťahuj," napomenul ho Vorax a ďalej vyťahoval a po pretočení pár strán ich vrátil späť do police. ,,Už si našiel svojho kocúra?"
,,To bol kocúr?" Adam nadvihol obočie a oprel sa o police plecom. Tak teraz vážne? Čo to ten Vorax robí? Bola som voči nemu skeptická a nedôverčivá, lebo Neil ma učil Voraxovi neveriť. Neveril mu a hovoril o svojej nedôvere tak často, až to preniesol aj na mňa. ,,Nenašiel som ho. Vy niečo hľadáte?"
,,Tykaj mi a áno. Hľadám jednu knihu už dosť dlho, lenže nemám šťastie," priznal Vorax a na jeho tvári sa objavilo niečo ako hnev. Vlastne, nebol to hnev. Bola to doslova zúrivosť, hoci rýchlo ten výraz schoval. Srdce sa mi stiahlo. Možno som ho cítila z diaľky, ibaže v tej chvíľu som cítila niečo veľmi zlé.
,,Ako sa volá tá kniha, mohol by som vám pomôcť," Adam k nemu neisto pristúpil a vo mne sa prehlboval pocit, že strach z Voraxa je oprávnený. Že síce pôsobí ako milý muž, opak je však pravdou.
,,Nie, máš prácu. Choď do jedálne, o chvíľu začnú vydávať jedlo," Vorax to povedal vetou oznamovacou, ibaže ja som cítila silný podtext rozkazu. ,,Navyše, aj tak neviem, ako sa tá kniha volá. Neviem, aká kniha to je dnes." Adam Voraxa poslúchol a Vorax pokračoval s pretáčaním stránok a vyťahovaním kníh. Prečo mám z Voraxa pocit, že stratil niečo dôležité a rozhodne je pre to naštvaný?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár