Bolo to zvláštne. Kráčal som čiernou chodbou medzi vrahmi, násilníkmi, zlodejmi a mal som pocit, že sem patrím. Černota Sibeonského väzenia mi neprišla odstrašujúca a to bolo istým spôsobom desivé. Včera, keď sa moji priatelia vrátili z väznice, strach sa vznášal vo vzduchu ako toxický plyn. Bol z nich cítiť nepokoj a ja? Bol som z nich najmladší a to ma robilo istým spôsobom aj najzraniteľnejšieho a predsa..., kráčal som chodbami a konečne som si pripadal doma. Ako keby na mňa Sibeon čakal celú tú dobu.
Mnohí vraveli, že Sibeon je zradný. Mnohí vraveli, že môže opantať a lož sa stáva pravdou, pravda lžou a všetko, čo poznáš, všetky hodnoty, všetky ciele, chápanie dobrého a zlého sa ako presýpacie hodiny prevráti na zmätok a rastie v zvrátenom svete pokrivených zrkadiel a ilúzii. Tvoja myseľ je v tú chvíľu totožná s mysľou narkomana, ktorý si v tú chvíľu pichol svoju halucinogénnu drogu. Ironické, tá definícia je presná, lebo ešte aj čas ako keby tu plynul pomalšie. Vtipné na tom je, že to ani nie je zásluhou drog.
,,Sledujme, najprv slečny a teraz taký sladký chlapček," prihovoril sa mi jeden z vlkodlakov, ledva som vošiel do jedálne a stačil sa rozhliadnuť. Zvláštnym spôsobom mi jedáleň pripomenula šachovnicu. Chcem tým povedať, že bola celá ladená v bielej a čiernej. Či boli väzni šachové figúrky? Len bábky, ktorými sa hýbalo? Niekto by si myslel, že sú to práve väzni, kto má nad väzením moc a osobne si myslím, že obyčajne to pravda aj môže byť. Pár bacharov na stovky väzňov. Tá miska váh sa mi zdá nejaká naklonená. Lenže Sibeon má svoje vlastné pravidlá a v Sibeone je mocný iba on sám.
,,Láskavo sleduj svoje žrádlo a nie môj zadok," odsekol som a ruky som si zložil na prsiach. Väzni, ktorí mi boli najbližšie a tí, ktorí vysedávali pri drzom vlkodlakovi zareagovali
naraz a skoro jednohlasne predlženým. ,Úúú.´ ,,Odkiaľ vás pustili? Všetci noví bachári ste takí nepríjemní." Vlkodlak nadvihol kútik úst a mne došlo, že ten má úsmev dostávajúci človeka do kolien. Arogantný, vypočítavý, zraňujúci a šeptajúci slová zrady.
,,To preto, lebo vieme, čo sa stalo s tými predošlými," odsekol som a hoci som predstieral, že ma nezaujíma a rozhliadal sa po miestnosti, tak som si ho periférne obzeral. Čierne dlhšie vlasy mal česané do tváre, dobre upravenú bradu, ktorej cíp dosahoval k pere, brada sa ťahala presne po čeľusti v dokonale upravenom páse, až mizla vo vlasoch. Sýto zelené oči mal ešte zvýraznené hranatými okuliarmi s tučným rámom a na hlave len tak akože nasadenú čiapku, ktorá mala vyslovene iba frajerský efekt. Rovnako ako aj okuliare vzhľadom na to, že upíry krátkozrakosťou, či ďalekozrakosťou netrpia.
,,Nebuď pes," nadvihol obočie. On bol vyslovene frajírek, doslova to z neho bilo. ,,Radšej mi povedz, či sa dnes dostaneme von. Včera ste nás nepustili a ja som si nie vedomý, že by sme niečo urobili. Tak prečo ste nás včera trestali?" Myslím že vedel, že som ani len netušil, že chodia aj von a úmyselne ma dráždil. Chcel, aby som priznal, že o chodení von nemám ani najmenšie tušenie a tým sa pred ostatnými zhodil. To sa však prerátal. Jedno máme s bratom spoločné, ani jeden z nás nerád priznáva, že sa mýli. Prečo? Tak to netuším! Ale toto musíme mať po fotrovi! Ledva ma to napadlo, došlo mi, že by som mal zistiť, či tu niekde nemám otca. Chalan, s ktorým som sa totižto doťahoval, ním pokojne mohol byť.
,,Máš dojem, že by ste nemali byť potrestaní?" mňa nepreští. Vodcovskú rolu som si doslova užíval. Vo výcvikovom tábore som bol buď iba vyvrheľ. Môj ročník ma nemal veľmi v láske alebo som bol iba ten domáci maznáčik Vii a Scio. ,,A ja som mal dojem, že ste sa vy banda kreténov vzbúrili."
,,To je síce pravda, ale za to sme my nemali byť trestaní," pridal sa ďalší z väzňov, ktorého som si nevšímal. Hľadel som do očí drzého vlkodlaka predo mnou. Nemohol som si pomôcť, lenže jeho arogantný úsmev ma dráždil. Niečo vo mne mi hovorilo, že by som ho za ten úsmev rád niečím tresol. ,,My sme predsa tá skupina väzňov, ktorá sa stiahla a čakala, kedy ten bodrel skončí. Tí, ktorí by mali byť trestaní, sú už dávno za múrmi Sibeonu, že Scelus," spozornel som, lebo väzeň sa prihovoril tomu arogantnému vlkodlakovi. Tak už mám aj tvoje meno, ty nádhera.
,,To je pravda," jeho pery vyslovovali slová pomaly. Skoro sa s nimi maznami. Dochádzalo mi, že toto dráždenie robí úmyselne! ,,A tiež nechápem" pomaly vstal. Bol oblečený veľmi jednoducho. Mal na sede iba čierny sveter a rifle. Na to, ako si potrpel na svojej tvári, v oblečení taký imidžák nebol. ,,Prečo by mal biť ktokoľvek trestaný, keď všetci vieme, že za Sibeonskú vzburu, by mal sedieť sám šéf Sibeonu," s tým si vzal tác a išiel ho zaniesť. Čože? Obvinil Voraxa z tej vzbury?! Keď to robil Neil, nemal som s tým problém, lenže väzeň si to nemôže dovoliť. Hoci, možno niečo vie!
Scelu sa na mňa ešte razu otočil vo dverách jedálne, žmurkol a odišiel preč. Toho vlkodlaka si musím odchytiť. Možno mi povie o Sibeónskej vzbure niečo viac! Ostatní sa väzňom snažia vyhýbať, to ja však neplánujem! Väzni môžu byť nebezpeční, ale ak s nimi chceme žiť, musíme s nimi aj komunikovať. Možno by sa mi medzi nimi podarilo nejakým spôsobom nájsť pár rádoby priateľov. Nikoho, na koho sa môžem obrátiť s otázkami a problémami. Pretože tie prídu, tak nevyhnutne ako vychádza slnko...
Neplietol som sa, ibaže v tej chvíli som si ani nevedel predstaviť, aké môžu mať tie problémy až drvivý rozsah a že môj dobrý pocit zo Sibeonu sa vytratí ešte rýchlejšie ako sneh na konci marca.
,,Sio? Čo vieš o tom, že väzni chodia von z budovy?" spýtal som sa do vysielačky, keď som vyšiel na chodbu. Pred väzňami svoju neschopnosť priznať nemôžem. Oni čakajú na každú najmenšiu známku slabosti.
,,S Viou sme našli niečo ako ihrisko s lavičkami. Je to oplotené, ale myslíš, že tam môžeme väzňov iba tak vypustiť?" spýtala sa Scio neisto. Spýtam sa jej niečo pri čom nebude váhať pustiť ich. Ak ich totižto pustí Sceluj, pôjde von a ja si ho musím odchytiť. Hold, maminka mi nikdy nehovorila, aby som sa nehral s vrahmi. Asi mi to niekto povedať mal. Ušetril by som si veľa problémov.
,,Ja mám vedieť? Myslel som si, že to teraz riadiš ty s Viou. Ak nie, spýtaj sa Neila," toto ju dožralo určite. Ak niečo Scio nenávidí, tak je to, keď ju degradujú pod Neila. Zaškeril som sa a prebehol chodbou. Dúfal som, že nevidela ten môj zlomyseľný úsmev na kamere...
Nastavil som tvár slnku a zavrel oči. Nehrialo, ako by som bol predpokladal. Doslova pálilo a otvorené oči by slzili podráždené ostrým jasom púšte. Toto bola skutočná záťaž pre oči. Predstavte si, že ste celý deň zavretý v tom najtmavšom a najchladnejšom väzení. Neviem, čo to s tým Sibeonom bolo, ale ani ostrý jas slnka a ani jeho páľava neosvetlili tmavé chodby a nerozohriali chladné, čierne múry. Sibeon musel byť vážne zakliaty. Avšak tak teplo ako na Sibeoskej púšti, môže byť len v pekle!
,,No konečne! Už som dostával depresie," zahundral väzeň, ktorý prešiel okolo mňa. Otvoril som oči a sledoval, ako väčšina mieri k ihrisku alebo dreveným laviciam porozostavaným všade možne. Išlo o dosť veľký plac na to, aby sa tu pokojne vybláznili aj svorky vlkodlakov. Nohou som hrabol do zeme a sledoval zrniečka prachu a piesku ako nachvíľu vytvorili malú piesočnú búrku pri mojich nohách.
,,Chceš vedieť, čo sme zistili?" ozvala sa mi pri uchu otázka a ja som hrabol po vysielačke, predchádzajúc popri múre. V tej páľave sa nedá dlho vydržať. Keď ste sledovali obzor, doslova ste videli, ako sa vám pred očami tvoria fatamorgány. Načo som vyliezal? Zašiel som k stene, kam dopadal tieň a schoval sa doň. Už ma ani neprekvapovalo, že každý vlkodlak, ktorý vyšiel z budovy, si sťahoval tričko a hádzal sa na lavice, opaľujúc sa. Ja nemôžem. Bolo by to neprofesionálne.
,,Čo?" niežeby ma tak zaujímala tá odpoveď, lenže Scelusa som nikde nevidel. Spoliehal som sa na to, že vylezie. Tak kde je? Sťažoval sa, že nemôže von. Naťahoval som krk, ale veľmi rýchlo ma upútala iná vec. Zaostril som na predmet pri plote, nepohnúc sa zo svojho stanoviska. To sa mi musí zdať?! Veď tvrdila, že je to nemožné!
,,Sú púšťaní von na dve hodiny ráno po raňajkách a potom na dve hodiny večer, keď zapadne slnko. Upíry sa s ním totižto veľmi nemusia," Scio mi to oznámila, ako keby to nepatrilo medzi základné charakteristiky upírov. ,,A ešte majú dve hodiny v noci, lenže vlkodlaci nesmú z cieľ. Je to iba pre upírov, aby to bolo spravodlivo rozdelené."
,,Hej, týchto chlapov spravodlivosť určite serie," zahundral som si pre seba. Scio ma počula, lebo som nevypol vysielačku. Mňa však už dávno nejakí upíry a vlkodlaci nezaujímali. Moju pozornosť si úplne získalo to, čo som videl pri plote. Navyše, čo sa týka tej spravodlivosti, je to smiešne. Títo tu sú síce vrahovia, takže spravodlivosť ich kvôli vražde dostihla, ale..., a to je veľké ALE, kde bola spravodlivosť, keď ich zavreli prvýkrát a to tesne po narodení? Zavreli ich preto, lebo sa narodili. Ako keby si to dieťa mohlo vybrať. Ako keby si mohli vybrať, či sa narodia alebo nie. Boli trestaní za to, že si vôbec dovolili dýchať. Spravodlivosť je vážne slepá dáma. Otázkou ostáva, je spravodlivosť skutočne slepá? Alebo je slepá len tá spravodlivosť, ktorú si vytvorili ľudia? To závisí aj od toho, či veríte vo vyšší princíp.
,,Čože?" vedel by som si živo představit, ako Scio nadvihla obočie, ibaže teraz som si to nepredstavoval. Namiesto toho som sa odlepil od steny a zbaviac sa tak slastného tieňa som zamieril cez prašný dvor smerom k plotu. Lili tvrdila, že tu nerastie absolútne nič, tak ako je to možné. Zastavil som sa až pri plote, oči stiahnuté do štrbín. To slnko sa mi ich snaží vypáliť a odstaviť dýchacie cesty. Tak dusný a horúci vzduch som ešte nezažil. Potom sa niekto divý, že tu nič nerastie a nežije? Mňa prekvapuje iba to, že som sa ešte ja sám nezmenil na Sibeonský prach.
,,Čo robíš v tomto pekle?" prihovoril som sa malej stonke s jediným lístkom. Možno by človeka napadlo, že demonštruje, že aj v takejto ničote sa dokáže objaviť malá nádej. To však rozhodne nebola myšlienka, ktorá sa preháňala mojou hlavou. Naopak, na tej rastline bolo niečo zvrátené, nevľúdne až delikventné. To, čo bolo na rastline zarážajúce, nebolo to, že bola na celej púšti hádam jediná. To, čo bolo zarážajúce bolo to, že sa zdalo, ako keby jej páľava nevadila a ako keby mala dostatok vody, o čom som pochyboval. Na tejto púšti voda sotva existuje.
Natiahol som prsty s cieľom vytrhnúť ju. Ani neviem, prečo boli moje úmysly okamžite jasné. Mal by som byť to zvrátené ja, lebo jej zabraňujem žiť, keď sa rozhodla tak statočne bojovať? Nie! Niečo mi hovorilo, že to tak byť nemá! Nemá rásť uprostred ničoho. Nemá existovať. Jej existencia bola tak neprirodzená! Vyvolala vo mne zlobu. Prudko som po nej siahol a vtedy som prvýkrát započul smiech púšte. Moje prsty prešli cez horký vzduch a rastlina sa vyparila. Hrdlo sa mi stiahlo a aj cez páľavu mi na koži nabehli zimomriavky. Cítil som, ako mi chlad putuje cez rozhorúčenú pokožku a dostáva sa až k srdcu.
,,Mňau," rýchlo som pozrel pred seba. Oproti mne sedela mačka a zelenými očami si ma premeriavala. Asi je hlúpe to tvrdiť, ale pripadalo mi, ako keby bola napätá?
,,Chlpatá, hnusná potvora?" spýtal som sa opatrne. Vyzerala ako ona. Teda... ona. Podľa toho, čo Vorax povedal, išlo o kocúra. ,,Si to ty?" natiahol som k mačke ruku. Tá zavrela oči, vydala ten krásne odpovedajúci zvuk súhlasu alebo žobrania.
,,Mrrr," zatiahla. V podrepe som urobil krok dopredu a posadil si ju do lona. Po nepokoji, ktorý vo mne vyvolala rastlina-nerastlina som sa zase cítili dobre.
,,Myslím, že ťa Sibeon nemá veľmi rád," rýchlo som vstal. Až teraz mi došlo, aké je moja pozícia na zemi zraniteľná. Otočil som sa a vzdorovito pozrel do Scelusovej tváre. Nemal na sebe sveter, ktorý mal vnútri, čo nie je vzhľadom na tunajšie podnebie až také prekvapujúce. ,,Alebo poznal, že si najslabší článok."
,,Čo prosím?" zasyčal som zlobne. Asi by som mal mačku pustiť. Zatiaľ väzňov nepoznám a netuším, nakoľko sú konfliktní. Navyše, čistý vlkodlaci sú rozhodne silnejší ako polovičný upír. Aj preto som horšie znášal to slnko ako väčšina vlkodlakov tu. Nie som predsa úplne ľudský a upírovi vo mne sa ostré slnko nepáči.
,,Zohol si sa po niečo na zemi a ostal si prekvapený, keď si to nechytil. Sibeon ťa začal skúšať, dovolím si tvrdiť," vysvetlil a trhol ramenami. Mal by som tú mačku pustiť, lenže prinášala taký zvláštny pokoj a vyrovnanosť. Necítil som sa v Sibeone zle, to nie, naopak, mal som dojem, že som doma a asi to nebolo v poriadku. Scalusove slová na prinútili rozmýšľať, či aj on niekedy niečo také zažil. Všetci nám hovorili, že Sibeon nás bude skúšať. Ja som však čakal skôr na krutosti väzňov. ,,Jemu sa páčiš," trhol bradou na mačku v mojej náručí. ,,Možno ťa Sibeon nedostane. Sibeon má z mačiek strach. Vlastne, priazeň mačky? Tú má iba Vacuus a jediný prežíva."
,,Dopočul som sa," budem hrať tak, ako hrajú oni. Vykonštruované nepravdy a fámy podané, ako niečo ucelené a pravdivé. ,,Že Vacuus má toho na prežitie v Sibeone omnoho viac, ako len priazeň mačiek," našľapovať opatrne a ukázať, že viem presne toľko, čo oni. To je spôsob, ako sa dostať k odpovediam. Nehovorím, že ma Scelusova veta o tom, ako sa Sibeon bojí mačiek, vykoľajila. Je to budova! Ako sa môže báť mačiek! Iste, brat nám hovoril príbehy o vyháňaní zlých duchov a duší zomrelých, ale ja si aj tak myslím, že je to hlúposť. Babská klebeta, ktorá má na Sibeon vrhať zlý tieň, aby si každý čistý vlkodalk alebo upír rozmyslel, či niekoho zabije.
,,Netvrdím, že nie," bol lepší. Niečo v jeho pohľade hovorilo: ,vidím ti až do žalúdku a viem presne, o čo ti ide.´ ,,O Vacuusa sa nestarám. Je lepšie sa mu vyhýbať. Konflikt s ním zabezpečuje jednosmerný lístok," šepol a pozrel niekam cez dvor smerom k ihrisku, ale ako keby ho nevidel. Pohľad mal stratený. Ktovie, kde sa momentálne ocitol.
,,Jednosmerný lístok kam?" chcel som sa vyhnúť tej otázka. Nechcel som priznať nevedomosť a kocúr v mojom náručí zlostne zasyčal a zamrmlal, ako keby nesúhlasil s tým, že som tú otázku položil. Bolo to, ako keby mi potvrdzoval, že moje myslenie bolo správne. Nevypytovať sa, nepútať zbytočnú pozornosť a neukazovať nevedomosť a slabosť.
,,Do pekla," Scelus zase zameral svoj zelený pohľad do mňa a posmešne vykrivil ústa. Z toho úsmevu mi nabehli zimomriavky. Toto je ten typ chlapa, ktorý by nemusel byť sympatický na to, aby sa do neho baby zamilovali. Toto bol ten typ, ktorý sa iba usmial a všetci mu padali k nohám. ,,Vacuus ťa trápiť nemusí, ak ho nebudeš provokovať. Likviduje tých, ktorí sa mu stavajú do cesty. Na iných zálusk nemá," likviduje?! Žeby mal Neil pravdu?
,,Trápiť by ťa mal Sibeon, podľa Ictisa si najslabší článok. Takže Sibeon sa zameria na teba."
,,Ictis je hlupák," vyprskol som jedovitejšie, akoby som mal. Scelus nadvihol iba jedno obočie a jeho pobavenie sa ešte vystupňovalo. ,,Čo o mne alebo o nás asi tak môže vedieť? Ešte som ho ani nevidel!"
,,Ale Ictis videl teba a to stačí. Nerád to hovorím, ale ten kretén je vždy o krok pred každým. Divím sa, že mu ešte niekto nepreťal hrdlo. Vždy všetko vie a vždy všetko vykecá. Väčšina má na neho ťažké srdce."
,,Keď si myslí, že ja som slabý, tak to ešte nevidel môjho brata," zamachroval som. Uvedomoval som si, že mačka šibe chvostom, ale nepripisoval som tomu žiadnu váhu. Keby som mačky poznal, už teraz by som vedel, že je nepokojná, ibaže mačky som predtým videl ledva na obrázku.
,,Neila?" hrklo vo mne. Ako je možné, že už pozná meno?! ,,O ňom som tiež už počul, ibaže jeho Ictis vychvaľuje. Skoro by som povedal, že sa do neho buchol," Scelus sa tváril, že nemá ďaleko od smiechu. Nebol som si istý, čo mu prišlo také zábavné. Ictis, môj brat alebo ja? ,,Nie. To ty si najslabší. Aj ja to vidím a Sibeon to cíti. Nehovorím o sile telesnej," zdvihol ruku, aby ma zastavil, lebo ja som sa chcel okamžite brániť. ,,Ale o chlade v nás. Tu nikto s emóciami neprežíva. Či už sa jedná o emócie záporné alebo kladné. Preto tu tí, ktorí prídu zvonka,tak rýchlo umierajú."
,,Dokážem byť chladný, ak to bude potrebné," v Scelusovej tvári bola jasne vpísaná pochybnosť. Dráždilo ma to, ale okolo toho by som sa nemal motať. Chcel som prísť na niečo iné. Nerád to priznávam. Nerád priznávam, že môj záujem bol rovnaký ako záujem môjho brata. Zisť,prečo prišlo k vzbure Sibeonu. Kto za to môže a prečo? ,,Môžem sa niečo spýtať?" napadlo mi, že keď budem zdvorilejší a vyjadrím rešpekt, skôr sa dokopem k odpovedi. Áno, skoro som mal zistiť, že ani srešpektom sa medzi väzňami k ničomu nedostanem. Scelus zaváhal... a prikývol.
,,Kto zorganizoval Sibeonskú vzburu?" Scelus vyprskol,ako keby som mu povedal niečo zábavné a tak som rýchlo pokračoval. ,,Vorax nás požiadal, aby sme zistili, kto je za to zodpovedný. Ak ma aspoň navedieš, tak ti z toho kvapnú nejaké výhody," švihanie mačkinho chvosta sa zastavilo. ,,A nemusíš sa báť. Nikto sa nedozvie, kto to prezradil."
,,Vážne?" Scelus vyzeral, že skoro ani neverí vlastným ušiam a zároveň sa na mne. Bavil. Čo také som povedal? Obchodovať s väzňami by sa predsa malo dať, nie? Videl som veľa filmov?
,,Áno," prikývol som, keď na mňa ďalej iba hľadel tým zčasti posmešným pohľadom.
,,Tak Vorax vám prikázal, aby ste našli vinníka Sibeonskej vzbury?" v tej chvíli Scelus pozrel do očí mačky na mojich rukách a jeho tvár zvážnela zo sekundy na sekundu. Bolo
to až desivé. Niekto ako keby jedným pohybom zotrel ten úsmev a pobavenie. ,,Ictis má pravdu. Zomrieš prvý. Nielenže si mizerný klamár, ale zároveň si aj naivný," Scelus ku mne pristúpil,výraz jeho tváre sa ešte zhoršil. Zmenil sa na hnevlivý ,,Chceš,aby som udal toho, kto spôsobil Sibeonskú vzburu a tvrdíš mi, že sa to nikto nedozvie pred očami priameho svedka? A prečo by Vorax chcel, aby ste našli vinníka? Trepeš nehorázne kraviny," s tým ma obišiel a ja som sa za ním šokovaný otočil. Čo spôsobilo, také rýchle zmeny v jeho správaní. ,,Mimochodom," otočil sa a znovu nasadil frajerský úsmev. ,,Rob si svoju robotu."
,,Č...," ani som sa nestihol spýtať,čo tým myslím, lebo hneď, ako to vyslovil, sa do seba dvaja vlkodlaci pustili. Znechutený som položil mačku na zem a vytiahol obušok. V ten moment som nerozmýšľal nad svedkom, ktorý mal byť prítomný pri našej komunikácii. A nevnímal ako kocúr pokojne sedí na zemi a pripomínajúc kamennú sochu sleduje, ako som sa vrhol k dvom zápasiacim vlkodlakom.
,,Okamžite od seba!" zreval som a jedného poriadne udrel po chrbte. Vlkodlak zreval. Koniec koncov to neboli obyčajné obušky. Boli upravené špeciálne pre nich. ,,Niečo som povedal!" zahnal som sa aj po druhom vlkodlakovi hneď, ako sa ten prvý skácal na zem, snažiac sa dosiahnuť na odretý chrbát. Škrabance, ktoré mu spôsobil jeho spoluvězeň, ho až tak netrápili, ako úder do chrbta s obuškom. Ten druhý bol chytrejší, prudko odskočil a ruku dal do zmierlivého gesta.
,,Hej, hej! Veď v pohode! Vychladni, hej?!" vlkodlak ustúpil, lebo som sa po ňom mierne zahnal, aj keď začal spätkovať. Nie s úmyslom trafiť ho, ale dať mu jasne na známosť, že ak necucne, aj on dostane po prstoch.
,,A ty sa neváľaj," štuchol som špičkou tenisky do vlkodlaka, ktorý sa už stačil posadiť a pretínal ma taký pohľadom, že som mal chuť zdrhnúť. Dúfam, že sa bachárom nepomstia hneď po prvom dni. Napadlo mi. Venoval som sa tomu, že na mňa väzeň zazerá a tomu, aký nepríjemný je to pocit, namiesto toho, aby som sledoval mačku, ktorá sa stále nepohla zo svojho miesta a skamenelo ma sledovala. Sibeon rozohral svoju hru a Scelus sa neplietol. Zapáčil som sa mu ja. Vtedy som však ešte netušil, čo to zanemená páčiť sa mocnému Sibeonu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár