,,To teda hej! Nemôžeš mi brániť!" vyšklbol som sa jej a odpovedal rovnakým syčaním. Hlúpe kamery! Scio s Viou videli, ako som vonku spacifikoval väzňov a zhodnotili, že vo veži budem vo väčšom bezpečí. Niežeby to nebola pravda, ale ja som nechcel byť vo väčšom bezpečí. Chcem som medzi väzňov! ,,Urobil som to, čo je moja práca!"
,,To nepochybne," Via sa snažila znieť zmierlivo. Scio bola vždy prudká pokiaľ sa jednalo o niekoho koho milovala. Mala hrozný rodičovský komplex. Prehnane osoby okolo seba chránila. Teda tie, na ktorých jej záležalo. ,,A bol si skvelý, lenže bolo by lepšie, keby si to nechal na chalanov."
,,Akože na koho? Nemôžem v tom nechať Laxusa samého!" vyštekol som posmešne. Mohol by ma potrebovať, kým my sa schovávame vo veži. Väzenie bolo zatiaľ pokojné a to sa mi nezdalo. Sú tu pozatváraní kriminálnici. Nie je možné, aby spolu vydržali bez konfliktov tak dlho. Určite sú iba unavení z toho, že sa pár dní po vzbure nedostali z cieľ. Radšej sekajú dobrotu, aby sme ich nezavreli, lenže takýto pokoj býva iba pred búrkou.
,,Ešte je tam...," Scio si hneď hryzla do pery. Vysmial by som ju keby tú vetu dokončila a ona to vedela. Neodolal som. Musel som ju vysmiať.
,,Nebodaj Neil? Nechcela si povedať jeho meno, že nie? My obaja vieme, že ťa doslova šokuje, že ešte žije alebo nie je zalezený niekde v rohu. Ten by nezasiahol, keby sa niečo spustilo. S tým je diskusia uzavretá!" vybehol som von skôr, ako ma stihla zastaviť. Síce za mnou zlostne zrevala, ale ja som ju nevnímal. Prebehol som pomedzi väzňov a stratil sa v sektore C, aj tak ma určite budú sledovať na kamerách. Vybehol som do schodiska. Vrchné poschodie som si už zhruba stihol obzrieť, keď bolo prázdne, takže som zamieril rovno do knižnice. Ktovie, či tu Vorax ostal.
,,Konečne," trhol som sebou, keď sa mi ozval hlas tesne pri uchu. Okamžite som hrabol po obušku a cúvol do uličky, kde som myslel, že nájde Voraxa. Za mnou totiž stál ON! Čierne dlhšie vlasy stiahnuté do drdolu, cez seba mal prehodenú rozopnutú čiernu koženú bundu, pod ňou nič, len vypracovanú hruď s krížom pravdepodobne z bieleho zlata. Oči zakryté čiernymi zrkadlovkami. To čo ma však uchvátilo nebolo to, že si zabudol natiahnuť tričko, ale fakt, že mal na tvári úsmev, ktorý sa pre toto prostredie nehodí. Vyzeral ako niekto, kto si užíva každú sekundu strávenú tu. Onedlho som sa mal dozvedieť, že som sa trafil presne. Ten magor, to tu miloval. ,,Už som myslel, že ma prehliadate úmyselne."
,,Kto si?" štekol som nepríjemne, keď on začal chodiť okolo mňa a s tým výrazom ,nikdy som si neužil viac srandy´ ma začal obchádzať. Znervózňoval ma. Mám vytiahnuť obušok alebo ho nechať? Môže mi byť nebezpečný?
,,Sciens, meno moje," zastavil sa a predviedol a vystrúhal pukrle. ,,Ty si Adam. Už som si chytil Ictisa pod krk. Ten chlapec môže byť rýchli, lenže na mňa nemá a nikdy nemal." V ďalšej sekunde mi svoje slová potvrdil, lebo mi prebehla po chrbte triaška, keď sa zo stotiny na stotinu ocitol za mnou. Mizerný vlkodlak! ,,A keď už ho lapíš, tak spieva zvučnejšie a jasnejšie ako kanárik."
,,Chceš po mne niečo?!" ten muž predo mnou ma fascinoval omnoho viac ako posmešný Scelus. Život vo väzení im vážne musel liezť na mozog. Scelus bol posmešný, Ictis vyzeral byť veselý a tento bol zo všetkých najhorší! Nemali by byť všetci v pochmúrnom Sibeone v depresii? Keby to neboli vlkodlaci a upíry, bol by som prisahal, že fičia na nejakej poriadne silnej droge.
,,Zoznámiť sa s novým kamarádom," vyhlásil, ako keby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete, že väzeň a bachár budú tí najlepší kamoši pod slnkom. ,,Tí predchádzajúci rýchlo zahynuli pri vzbure. Počuj!" nestihol som protestovať, že ja s ním nechcem mať nič spoločné, lebo zase ma obehol, začínal som rozmýšľať, či nie je krížencom supa. ,,Kedy príde zvyšok
personálu?!"
,,Zvyšok personálu?" zopakoval som nechápavo. Na tomto chlapovi bolo niečo znepokojivé a sympatické zároveň.
,,Jasne, náhrada za tých, ktorí zomreli. Ošetrovateľ, jeden by si pomyslel, že ho nepotrebujeme, ale vieš, ako to chodí vo väzení... Nič sa tu nerobí polovičato. Zlomené kosti tu nie sú. Tu na seba sypeme striebro alebo si podávame jed. Proste niečo, s čím si ani vlkodlak, či upír neporadí," vlkodlaka, či upíra môže skoliť nejaký jed? Tím som sa až tak nezaoberal, skôr ma šokovala ako vzrušujúco o tom hovorí. Doslova ako keby bol nadšený, že mu niekto do jedla nasype jed. ,,Potom nám chýba niekto do knižnice, Vorax si vždy nájde sekretárku, ktovie čo všetko robia a ten parchant sa ani nepodelí..., na to podám oficiálnu sťažnosť. Málo báb a potom sa tu veľa znásilňuje," Sciens divoko gestikuloval, keď sa ramenom opieral o regály. ,,Plus pedagóg! Nezabúdaj, že mnohý tu nevedia ani len čítať. Nie to ešte písať."
,,Asi ste Voraxa naštvali. Nový personál neplánoval," prečo som bol k nemu úprimný?! Mal som na neho zhúknuť, že to kurva nie je jeho vec! Bol som z neho priveľmi znepokojený a ľahko si ma namotáva mal by som vypadnúť. Skutočne som sa zvrtol a plánoval som zamieriť k dverám aj keď sme boli iba v polke rozhovoru, lenže Sciens mi skočil do cesty tak rýchlo, že som do neho skoro vrazil.
,,Čo vyvádzaš?!" štekol som, ale on si položil ruku na pery a zatiahol ,,pšššt, nezabúdaj, že si v knižnici" ako keby ma zaujímalo,
že môže rušiť pár kriminálnikov. Aj tam to boli nanajvýš dvaja ďalší. Knižnica asi nie je obľúbené miesto väzňov. ,,Čo po mne vlastne chceš? Prečo mi nedáš pokoj?!"
,,Prečo si taký mrzutý? Vychádzal som vždy zo všetkými bachármi. Pokojne sa na to spýtaj Vacuusa. Potvrdí ti to. Navyše ja by som sa ti mohol zísť som ochotný kecať. Poviem ti, čo sa vo väzení deje. Kto zase robí neplechu, čo približne plánuje Sibeon a podobne," nadvihol som obočie, akoby asi mohol vedieť, čo plánuje budova.
,,Takže si bonzák, rovnako ako aj Ictis. Aby si vedel, nemám v pláne platiť za informácie!" odvrkol som a znovu som sa pokúsil dostať okolo neho, zdrapol ma za ruku a strhol k sebe. Na tvári stále ten úsmev ,neskutočne ma to baví´ a takú silu, že som si uvedomil, že som v pasci. Nevytiahnem obušok, ani keby som chcel.
,,Ictis?" vyslovil to meno pohrdlivo. ,,Ictis nedáva dobré informácie. Ictis vykecá iba to, čo chce a v polke vecí klame," pustil ma. Mohol ma zabiť. Neurobil to. ,,Ictis na rozdiel odo mňa vie všetko, ibaže on sa v skutočnosti o svoje informácie nedelí. Ictis navyše chce za každú drobnosť poriadne zaplatiť alebo chce okaté výhody ktoré demoralizujú ostatných väzňov. Ja nechcem za informácie nič okaté. Navyše nehovor bonzák, neznie to dobre. Je to skoro ako keby som ich zrádzal."
,,Keď na nich bonzuješ, tak ich zrádzaš," odvrkol som. Nemohol som mu veriť, lenže keď mu hovorí pravdu a ja sa skrz neho dostanem k nejakým informáciám, nemal by som to iba tak zahodiť. ,,Prečo mi chceš vlastne pomáhať?"
,,Pretože keď si dobrý na bachárov, oni sú potom miernejší a lepší k tebe," tušil som, že to nebude úplne v poriadku, ale ak za informácie čakal, iba to, že k nemu budem miernejší, to sa dalo splniť. ,,Len si zaisťujem minimálnu problémovosť. Teda, medzi bachármi," iste, lebo jeho spoluväzni ho zabijú ak zistia, že mi donáša.
,,A čo väzni?" musel som sa na to spýtať. ,,A čo Sibeon?" nahodil som do toho aj budovu dúfajúc, že sa mi konečne v niečo jej kontexte objasní. Sibeon však stále ostával záhadou. Zbytočne o ňom všetci hovorili ako o živej bytosti. Ten čierny kameň nemohol byť ničím iným ako iba kameňom.
,,O väzňov sa neboj a čo sa týka Sibeonu dovolím si tvrdiť, že ma má rád a že mi u neho prejde ešte veľa vecí. Väzni si už zvykli na to, že sa vždy skamarátim s tým najlepším z bachárov a všetko mu vyklopím.
,,Nechaj si to lichotenie. Nie som najlepší. To Laxus," odsekol som prudko. Niežeby mi to nelichotilo, ale nemusí si strčiť hlavu až tak hlboko do môjho zadku! Laxus bol najlepší! Bol skoro najlepší aj na škole krížencov. Silný a mocný! Ja nemám ani len ukončený výcvik. Sciens naklonil hlavu.
,,Prečo sa podceňuješ?" jeho otázka ma zaskočila. Vždy som bol toho názoru, že kto sa podceňuje, ten od seba veľa neočakáva a nie je to lepšie ako si veriť? Keď sa podceníte, tak od seba nič neočakávate a keď vám nič nevyjde alebo nevychádza, môžete tvrdiť, že aj tak ste to vedeli, takže ste víťaz v tom, že ste mali pravdu. A ak vám to náhodou vyjde, tak je to úžasné prekvapenie. Takže podceňovanie sa, vás nikdy nesklame. Vždy ste víťaz, buď dokážete to, o čom ste si mysleli, že nedokážete a ak to nedokážete, tak ste mali aspoň pravdu. Lenže ak sa preceníte, ak si veríte, tak nie len že je tu možnosť, že to nedokážete, ale ešte ste sa v sebe aj mýlili. Tak čo? Nie je lepšie podceniť sa, kde môžete iba vyhrať? ,,Ja som sa rozhodol, že pre mňa si najlepší."
,,Čo keby si mi svoju lojalitu ku mne dokázal?" založil som si ruky na prsia a zatváril sa ako kakabus. Sciens iba mykol ramenami s otázkou, čo chcem vedieť? ,,Vacuus. Hovorí sa o ňom že je nájomný vrah a ..."
,,Ou! Moment!" prudko ma zarazil. Jeho dobrá nálada síce nevyprchala, ale rázne ma zastavil. ,,Povedal som, že budem bonzovať na väzňov a Sibeon. Nie na bachárov a už vôbec nie na Vacuusa. Rád by som sa dožil ďalšieho dňa. Jediné, čo môžem povedať, že Vacuus je nájomný vrah. Občas pre neho priletí súkromný tryskáč. Mnoho prezidentov a známych osobností mu už padlo za obeť. To je v Sibeone, také verejné tajomstvo. Všetci vieme, že najviac krvi v Sibeone má na rukách on. Nemôžem ti s Vacuusom pomôcť, ale ak niečo chceš o Vacuusovi skutočne vedieť spýtaj sa Lenisa. Nesľubujem, že bude hovoriť. Jediný si to však môže dovoliť."
,,Ja chcem ostať! Vacuus, prosím!" zúfalo som pozrel na bachára, ktorý sa znudene opieral o sklenenú vežu potom, ako sme uzavreli väzňov. Neil nám už stihol znechutene vyložiť svoju teóriu o tom, ako Vacuus prežil vzburu. K vzbure prišlo cez deň a cez deň Vacuus spí, keďže si berie nočné zmeny. Keby len tušil ako sa mýlil.
,,To v žiadnom prípade! Ideš do bytu, aj keby som tu mala ostať ja osobne!" partia sa začala hádať, kto ostane na nočnej. Nikto tu nechcel ostať až na mňa, ibaže mne nechceli dovoliť, aby som tu ostal. Sú hlúpy! Aj tak si na to budú musieť zvyknúť, tak to jednoducho je! Sme tu teraz doma a tak by sme sa mali prispôsobiť väzeniu. Žijeme pre neho!
,,Beriem mladého," Vacuus sa zrazu natiahol zdrapol ma za ruku a strhol vedľa sebe k veži, až som lakťom narazil do toho skla neskla. V sekunde nastala ticho. ,,Pokoj, drahá," prihovoril sa nervóznej Scio. ,,Bude v poriadku. Ani neopustí veže. Bude mať na starosti kamery.
,,A...," Scio možno chcela protestovať, ibaže pred Vacuusovím pohľadom rýchlo stíchla. Ja som skoro radostne poskočil. Pôvodne som sem ísť nechcel, ale už som toho neľutoval. Kto môže povedať, že pracuje v nebezpečnom Sibeone? Vybehol som do veže a zvalil sa na stoličku pred kamerami. Nebude to žiadna zábava, ale aspoň tu môžem ostať.
,,Braček sa o teba nebojí. Scio s Viou áno. Si maznáčik," v žalúdku sa mi rozleteli nervózne motýle, keď mi Vacuus položil ruky na ramená. Len som zdvihol hlavu, aby som mu zospodu videl na tvár. Bola vážna. Ani náznak úsmevu. Myslel som si, že nočná služba bude nudná, lebo väzni sú pozatváraný. Zabudol som, že najväčší psychopat sa prechádza po chodbách. ,,Musí byť fajn, byť ženský miláčik." Nestihol som odpovedať, lebo sa ozval Voraxov hlas v reproduktore. Rozhodne som sebou poriadne trhol.
,,Vacuus, príď do kancelárie. Musíme si pohovoriť a väzmi aj maličkého," to mám byť ja? Obočie mi vyletelo až do vlasou. Vacuus mal jasno v tom, o kom Vorax hovorí, lebo ma drapol za tričko a doslova ma zo sedačky vytiahol. Mal som čo robiť, aby som mu stíhal. Vacuus ma viedol do rovnakého sektoru v ktorom sem boli ubytovaný my, ale nezamieril na našu chodbu. Môžeme nechať väzňov nestrážených?
,,Vorax," prešli sme chodbou s červený kobercom, ktoré ešte viac podtrhol zvrátenosť Sibeonu. Vyzeral skoro ako krvavý. Vacuus rozrazil veľké, pevné, drevené dvere na, ktorých bolo vyrazených kopec symbolov a vtrhol do kancelárie s veľkým dubovým stolom a ešte väčším krbom s čierneho kameňa. Pochopil som, že vyslovením Voraxovho mena sa mu Vacuus vlastne zdravil. Postavil sa asi dva metre pred stôl a ruky si založil za chrbát nahadzujúc mierne rozkročený postoj.
,,Chlapci, ako sa mi máte. Adam, ako prvé dni?" Voraxov tón a hlas boli zase príliš láskavé. Ako ma potom jeden Neilovi veriť, že je Vorax gauner. Neveril som tomu. Hoci bolo pravdepodobné, že Voraxovo správanie je iba zásterka.
,,V pohode," odvetil som neisto a pomaly si uvedomoval, že je tu až moc mačiek. Dve ležali na Voraxovom stole, jednu malrovno v lone niekoľko mu ležalo na krbe a jedna priamo v kochlíku vysokého kvetu. Kvetu?! Rastlina! ,,Myslel som, že tu nič nerastie," nechcel som to povedať nahlas. Ubehlo mi to.
,,Nerastie, to je pravda," Vorax vstal aj s mačkou na rukách, obišiel stôl a následne sa o neho oprel chrbtom. Prečo som mal z tejto kancelárie až hororový pocit. Mal som dojem, ako keby steny šeptali príbehy krutosti. Ako keby kameň hovoril o neľudskosti a bolesti, ktorú si nevieme predstaviť. Prečo som mal z tých stien taký pocit? Neboli iné ako steny kdekoľvek inde, tak prečo tieto ako keby krvácali? Voraxova kancelária hoci bola útulná, bola ako keby surová. Ako keby znásilňovaná a mučená. ,,Lenže ak ju cháni mačka," Vorax rukou pohodil mačku spiacu v kochlíku.
,,Mačka ju chráni pred čím?" na toto som už odpoveď nedostal. Voraxov príjemný výraz sa síce nezmenil, lenže oči sa stali o odtieň tvrdšími. ,,Čo si nám chcel Vorax?" zdalo sa mi to alebo Vacuus úmyselne moju otázku odignoroval. Schválne sa otočil na Voraxa z inou ,aby mu dovolil naodpovedať. Neil tvrdil ,že mačka chránia pred zlými duchmi, ale vážne by mohol byť Sibeon miestom kde sú duchovia? Na duchov som nikdy neveril! Prišlo mi to smiešne!
,,Zajtra nám lovecký tým dovedie nejakých utečencov. Konkrétne ide o pár väzňov z Áronovej bandy. Ostali spolu. Prekvapivo sa nerozdelili. Vzhľadom na to, že Áron bol tak chytrí aby nezdrhol, môžeš mu povedať, aby si bandu potrestal sám? Lebo ak to urobím ja všetci to budú trpko ľutovať. Prepáč, že ťa tým otravujem. Normálne by som sa otočil na bachárov z rannej zmeny lenže...," neisto si ma obzrel. ,,Zatiaľ sa to tu ani poriadne neorientuje. Nerád ťa zaťažujme."
,,V poriadku," preto som tu mal byť? Aby som pochopil ako to tu chodí? Väzňov nie vždy trestáme my, ale niekedy ich trestajú aj ich zvolený lídri? ,,Aj tak som s tebou chcel hovoriť. Už si našiel knihu?" knihu? Vorax hľadal knihu ale prečo to bolo pre Vacuusa dôležité? Keď ju Vorax ráno hľadal, zdalo sa, že ani neviem akú knihu hľadá.
,,Nie, je to zložitejšie než sa zdalo," Vorax sa s povzdychom vrátil na svojej miesto pri stole. Moje srdce začalo biť ako šialené. Niečo mi hovorilo, že rozhovor o knihe je dôležitejší akoby rozhovor o knihe mal byť. Je to predsa iba kniha! Keby som tušil ako sa zase škaredo pletiem. Hádzal som do autu veci, ktoré boli kľúčové. Vorax s Vacuusom museli vedieť, že to urobím, inak by tento rozhovor predo mnou neviedli.
,,Ako je možné, že ju nevieš nájsť, jej strážca zomrel pri vzbure?! Nič by ti nemalo stáť v ceste!" zvrčal Vacuus a zrazu bol viac ako len neúctivý. Strážca knihy? Kniha musí byť krycí názov pre niečo iné. Ale ak by to bol krycí názov, prečo by ju bol Vorax hľadal v knižnici medzi knihami?
,,Nie je to jednoduché. Vieš, že odmietol hovoriť," nemohol som tušiť, že na miestne na ktorom práve stojím bol mučený a zabitý niekto, koho život mal väčšiu cenu ako môj kedy bude mať. Nemohol som vedieť, že stojím na mieste, na ,ktorom ho Vorax zabil. Na mieste kde vykrvácal niekto dôležitý a niekto do záležitosti zasvätený.
,,Myslel som si, že potom všetkom, čo som pre teba urobil už dosiahneme, čo sme chceli. Prisahal si, že to tak bude! Sľuboval si to!" nech bol Vacuus do toho zapletený akokoľvek šlo evidentne aj o neho.
,,Miesto toho, aby si ma kritizoval mi radšej pomôž. Niekto z väzňov musí niečo vedieť," Vorax pozrel von vysokými oknami, hoci tie teraz pôsobili ako zrkadlá. Vonku bola taká čierno čierna tma, že mohol vidieť, iba svoj odraz. ,,Možno práve Lenis?" keď Vorax to meno vyslovil, Vacuus zlobne stiahol tvár, prudko sa otočil a zase s prerazením dverí odchádzal preč. Ja som ho neistý nasledoval, hoci ja som sa aspoň odzdravil, i keď odozvy sa mi nedostalo.
,,Niečo sa deje?" neviem prečo som si naivne myslel, že niekto ako Vacuus mi niečo povie. Samozrejme mi nevenoval ani sekundu pozornosti, kým sme neprišli k veži. Tam sa zastavil a poslal ma do veže strážiť kamery. Vraj on musí vybaviť Árona. Nechcel som ho rozčuľovať, lebo mi pripadal dosť vytočený a tak som ho radšej poslúchol. Sadol som si na stoličku vo veži a našiel ho na kamerách. Prešiel istým krokom do sektoru C, položil ruku na celu a v rýchlosti povedal Áronovi to, čo povedal Vorax nám, vraj si má svoju skupinu potrestať sám, lebo ak to urobím my, bude toho ľutovať.
Neviem, či si Vacuus myslel, že ho nesledujem, že na to nemám odvahu alebo mu bolo jedno, že ho vidím, lebo keď opúšťal celu myslel by som si, že sa vráti. Nevrátil. Vôbec sa nevracal mojim smerom. Zamieril cez tmavé chodby do sektoru B a podišiel k jednej z cieľ.
,,Čakal som ťa," šokovane som pozrel na väzňa, ktorý postával pri mrežiach, ako keby skutočne vedel, že Vacuus za ním príde. ,,Niečo ťa trápi. Vždy poznám, že ťa niečo trápi. Nikdy som nevidel takú tvár, akú mal mladý vlkodlak stojaci v cele. Hladká, nežná tvár so zmäknutými črtami, plnými perami, ružovými lícami, dlhými mihalnicami. Chlapec pôsobil jemne, ale jeho oči prezrádzali skúsenosť. Telo vyzeralo mlado, lenže výraz nie.
,,Vorax naznačuje, žeby si mohol vedieť niečo o našej záležitosti. Nevieš o tom nič, však nie, Lenis? Neklamal by si mi v niečom takom."
,,Nikdy by som si to nedovolil. Nepoznáš ma?" Lenis koketne vykrivil pery. Tak o tomto väzňovi mi hovoril Sciens. Lenisove blonďavé, mierne kučeravé vlasy mu padali do tváre a všetci by museli prisahať, že je príliš krehký. Ľahko zlomiteľný. Vorax položil ruku na mreže. Po tých sa okamžite prebehli farebné pavučiny a dvere povolili.
,,Dúfam, že hovoríš pravdu," Vacuus k nemu pristúpil a drapol ho za vlasy. Chlapec zaklonil hlavu a prvé čo ma napadlo bolo, že nesmiem Vacuusovi dovoliť, aby mu ublížil. Bol som idiot. Vacuus mu rozhodne ublížiť nechcel. V ďalšej chvíli sa na neho usmial a následne mu strčil jazyk až do krku. Na stoličke som doslova poskočil. Lenis sa nebránil a Vacuusovi bolo jedno, že ich môžem vidieť. Prirazil chlapca k stene a ja som poplašene vypol kameru.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár