(Scio)
,,Vacuus, že spí s väzňami?! Nepovedal by som, že by mohol mať takéto chúťky," Laxus znechutene skrivil tvár potom, ako nám Adam vylíčil všetko, čo sa stalo v noci. Trochu som dúfala, že to, čo nám povie, vnesie do Sibeonských záležitostí trochu svetla, ale opak bol pravdou. Jeho informácie skôr všetko ešte viac komplikovali.
,,Volá sa Lenis," Adam buchol rukou do obrazovky, na ktorej bola zabratá práve Lenisova cela. Väzeň sa opieral o stenu a sledovala chodbu. Prišlo mi, že čaká iba na to, kebdy sa cela otvorí. ,,Na cele je sám. O ňom mi Sciens hovoril, keď som sa ho spýtal na Vacuusa. Sciens je tu ten, ktorý donáša a bonzuje na ostatných."
,,Ja som myslela, že to robí Ictis," Ictis sa mi pozdával viac ako Sciens. Nie preto, že som so Sciensom nehovorila, ale preto, že Sciens bol už od pohľadu vypočítavý. Síce nežiadal za informácie nič konkrétne, lenže ja by som povedala, že tiež vám nemá problém bodnúť do chrbta nôž, hneď ako sa otočíte. ,,Aj Vacuus nás na Ictisa odkázal. Vraj je dobrý informátor. Navyše nevyzerá, že by by nás mohol zabiť."
,,A nedošlo ti, prečo to Vacuus urobil?" zdalo sa, že Adam má po noci jasno. Neviem, či nočný Sibeon nejako mení pohľad, pretože mladý bol zrazu nejaký chytrý a navyše sa zdalo, ako keby začínal súhlasiť s Neilom a s Neilom vo všeobecnosti nesúhlasíme! Neil je cvok! ,,Lebo Ictis toho povie veľa, ale nepovie nič, čo by nám skutočne pomohlo. Zato Sciens ide hneď k podstate. Vyhlásil, že na Vacuusa bonzovať nebude, lebo nechce prísť o život, a i keď to povedal, tak nám dal iné spojenie s Vacuusovími tajomstvami...," znovu dôrazne pozrel na obrazovku s Lenisovou celou. ,,Jeho."
,,Počkaj, aj keď s ním Vacuus spí," Neil brata zastavil mávnutím ruky. Keď sme sem ráno prišli, Vacuus na nás iba kývol a zmizol, vôbec ho nezaujímalo, že Adam s nami ostal. Musel tušiť, že Adam si niečo vypočul alebo niečo videl, lenže Vacuus sa správal ako keby ho to vôbec neohrozovalo. To bolo ešte desivejšie. Nepripadal si ohrozený a to z nejakého dôvodu ohrozovalo mňa samú. ,,Kde je záruka, že niečo vie? Prečo by sa mu niekto ako Vacuus zdôveroval?"
,,Možno ho miluje," trhla ramenami Via. Láska vo väzení? Hmm. Prečo, na druhú stranu, nie? Síce si tu veriť veľmi nemôžu, ale celé veky sú tu uväznení. Majú na výber? Von sa nedostanú. Takže sa môžu otočiť iba na spoluväzňov a vzhľadom na to, že sú tu stále spolu, prečo by sa tu vzťahy nemohli vyvíjať? ,,Je to možné. Možno medzi nimi dvoma nejde iba o sex. Napadlo vás aj to? Lebo ak mám pravdu, tak hádam, že ten Lenis toho bude vedieť omnoho viac."
,,Prečo by sa nám zdôveroval, ak Vacuusa miluje?" nadhodil Laxus ďalší problém a ja som sledovala monitor s vlkodlakom, ktorého celu Vacuus v noci navštívil. Ten vlkodlak vyzeral vážne krehko, ibaže výraz na jeho tvári ako keby ten fakt podkopával. Bolo v ňom niečo perverzné. Dlhými nechtami klopkal po mreži a mračil sa dole chodbou. Ktovie, kde bol myšlienkami? Ktovie, čo mu všetko Vacuus vytáral počas spoločných nocí?
,,Nemusí sa nám zdôverovať," odvetil Neil a ja som prešla okolo dohadujúcich sa priateľov. Mám lepší nápad. My toto nevyriešime. V Sibeone však je niekto, kto by mohol byť ochotný hovoriť. Niekto, koho väzni ochránili pri vzbure. Psychologička! ,,My už vieme, na koho si dávať dobrý pozor a koho sledovať...," neviem, či si vôbec všimli, že som odišla, ale kým pustia väzňov, rada by som už bola naspäť.
Rýchlo som prebehla chodbou, ani si neuvedomujúc, že som si nevzala vysielačku, takže keby so mnou aj chceli hovoriť, tak nemajú šancu. Navyše, ak nevedeli, kam mierim, tak si ma na monitoroch nemohli odsledovať. Trvalo by im, kým by ma našli. Nikdy som síce v kancelári Lily nebola, ale tušila som, kde približne sa nachádza. Mala byť na druhom poschodí oddelená mrežou, za ktorú vlkodlaci s upírmi mohli iba vtedy, ak ich tam pustil kríženec, človek alebo Vacuus s Voraxom. Dotkala som sa mreží a prešla okolo ešte stále prázdneho nemocničného krídla. Nájsť psychologičku nebol problém, lebo na dverách mala striebornú tabuľku s čiernym písmom. Zaklopala som.
,,Poď pokojne ďalej, Scio," potisla som dvere a pozrela na ňu s nadvihnutým obočím. Jej kancelária pôsobila celkom útulne. Na zemi mala koberec, v pravo od dverí niekoľko pohodlných sedačiek s gaučom a nízkym stolíkom uprostred. Keď ste vošli, prvé ste si všimli písací stôl s notebookom, horu papierov a ju, sediacu v pohodlnom kresle.
,,Ako si...," nestihla som otázku ani dokončiť, lebo ona bez toho, aby zdvihla pohľad od papierov, rukou otočila notebook a ja som uvidela chodbu, ktorou som sem prišla. ,,Ako náhle sa niekto dotkne mreží, spustí sa kamera a ukáže mi, kto prišiel," vysvetlila a konečne zdvihla pohľad, odložiac pero a pohodlne sa oprúc do kresla, v ktorom sedela so spätými rukami na bruchu. ,,Som prekvapená. Čakala by som tu niekoho z vás skôr. Obyčajne stratení bachári lezú za nami. Vy ste vydržali dlho."
,,Nooo, nemali sme otázky, celkom nám to išlo," prirodzene, že som kecala. Prvý deň bol hektický a poriadne sme nevedeli, čo robíme. To, na čo sme sa sústreďovali najviac, bolo nestratiť masku profesionality pred väzňami. Pravda tiež bola taká, že jediný dôvod prečo sme za ňou nešli bol, že sme na ňu viac menej zabudli. ,,Teraz však pár otázok mám, ak by ti to nevadilo," podišla som k jej stolu a suverénne si sadla do stoličky oproti nej. Až teraz som si všimla, že vľavo odo mňa leží kreslo pre pacientov, aké som poznala z filmov.
,,Väčšina sa ma príde pýtať na systém, ale niečo mi hovorí, že kvôli tomu si neprišla," šedé oči si ma obzerali s nedôverou a ja som si už nebola istá, či bol toto dobrý nápad. Čo ak spolupracuje s Vacuusom? Alebo čo ak drží s Voraxom? Ak sa budem pýtať a niečo prezradím, mohlo by ma to stáť život. Alebo život Adama.
,,Lenis," vyslovila som svoj problém jednoslovne. Ak je so mnou, tak ma navedie. Pri vyslovení toho mena jej cukli pery v pobavenom úsmeve. Netušila som, či je to dobrý alebo zlý znak. Odpoveď som mala iba dostať.
,,Ale, ale, asi som nových bachárov podcenila," povedala so znakom potlačeného humoru v hlase. ,,Lenis, je mladý, roztomilý vlkodlak s mierne ženskou tvárou, ak chce. Tá jemná ženská tvár je iba maska. Keď ho sem priviedli, čakala som, že si ho tu rozoberú ako supy. Samozrejme, že na jeho oblé telo a roztomilučkú tváričku zabrali všetci. Čakalo sa na súboj vodcov väzenia. Mali zápasiť o to, kto toho chlapca uchmatne prvý..."
,,Podcenili ho, ako ty nás?" spýtala som sa, keď zmĺkla a vyhliadla von z okna. Slnko sa pomaly dvíhalo nad púšť, ale jeho horké lúče do Sibeonu nedosiahli. Vnútri bolo stále chladno a po koži, pomaly ako zástupy mravcov, pobehovali zimomriavky.
,,Presne tak," Liliina tvár sa stala opäť vážnou. ,,Podcenili ho. Ako náhle sa k nemu dostal prvý s úmyslom urobiť si z neho svoju sexuálnu hračku...," Lili ako keby úmyselne urobila dramatickú pauzu. ,,Zabil ho. Bol ako číhajúci had. Vábil svoje koristi krásnym telom a keď sa jeho obeť priblížila, vystrčil tesáky a zaťal, napúšťajúc do tela svojej koristi jed. Čo mi pripomína," nadhodila ako keby mimochodom. ,,Bacha na jeho nechty. Sú ostrejšie ako pazúry šelmy."
,,A čím tak zaujal Vacuusa?" dúfala som, že som neprestrelila, ale asi nie, lebo ona spustili konverzačným tónom, ako keby sme sa bavili o tom, že aj dnes bude nad púšťou mimoriadne teplo a tak navrhuje ostať v chládku.
,,Práve tým. Tým, že každý čakal, že Lenis padne za obeť. Dokonca aj on podľa mňa toho chlapca ľutoval, keď ho priviedli. Bolo jasné, že všetci si na neho robia nároky. Nikto nevedel, že toho zmrda nám sem poslali potom, čo potichu ako démon vyhladil pár rodín. Len tak čisto preto, že sa nudil. Dlho bol kauzou. Všetci vedeli, že tie vraždy má na svedomí niekto z našich milovaných vlkodlakov, či upírov, ale nikto netušil kto. Neviem, kto Lenisa chytil, ale viem, že mnoho krížencov pozabíjal, kým ho chytili. Ten chalan je jednoducho totálny magor."
,,To má byť tiež diagnóza?" rypla som. Niečo mi hovorilo, že s Lili budeme vychádzať. Nezdalo sa, že by mala z Vacuusa, či Voraxa vietor a pôsobila sebaisto. Nedotknuteľne a pritom, ako keby vedela, že ju kedykoľvek môže Vacuus pripraviť o život. ,,Čo ten Vacuus?"
,,Vacuus? Keď to videl bol očarený. Vo väzení sa mu nikdy nikto nemohol rovnať a zrazu sa zdalo, ako keby tu bol niekto, kto by mu mohol narobiť problémy. Vacuus sa na Lenisa doslova zavesil. Čakal na to, kedy chlapec urobí zlý krok, aby ho mohol vytrestať, len preto, aby si dokázal, že je najlepší. Ibaže Lenis sa správal vzorovo a Vacuusovi rupli nervy. Aj keď vedel, že to môže pôsobiť demoralizujúco, zaútočil na Lenisa s vymysleným obvinením. A ďalší šok? Lenis sa nebránil. Nechal sa bachárom zmlátiť a poslať na samotku. V tom období sa Vacuus s Voraxom veľa hádali. Vacuus tiež často chodil na samotku. Neviem, čo sa tam stalo. Nikto nevie. Vacuus Lenisa zavrel na také miesto, kde ho nikto iný nemohol vidieť, či navštevovať. Uhádneš, čo sa stalo, keď sa Lenis vrátil zo samotky?"
,,Spali spolu," nebolo také ťažké to uhádnuť, veď s tým problémom som sem prišla. Odpoveď, ktorú som však hľadala, som nedostala. Ani Lili netušila, aký vzťah tí dvaja majú. ,,Keď sa Lenis vrátil, nikto nevedel, čo sa stalo, ale tí dvaja to už spolu robili. Vedeli o tom aj ostatní bachári? Tí pred nami?"
,,Lenis je tu asi rok. Stále ho považujeme za mladého väzňa, ale áno. Bachári pred vami to vedeli. Dostali rozkaz oddeliť Lenisa od ostatných väzňov. Dostal celu sám a Vacuus za ním chodil, aj keď vedel, že ho ostatní môžu vidieť. Vieš, čo si myslím?" síce to bola otázka, ale ona nečakala na odpoveď. ,,Že Lenis sa nestretol s Vacuusom prvýkrát tu. Niečo mi hovorí, že za tým, čoho sme boli svedkom, je ešte niečo iné. Hlbšie."
,,Kto dal rozkaz oddeliť Lenisa od ostatných väzňov? Vorax?" Lili v zápore pokrútila hlavou a jej pohľad potemnel.
,,Ako som povedala. V tej dobe sa Vorax a Vacuus veľa hádali. Ten rozkaz vydal Vacuus a keďže s ním ostatní bachári nechceli mať problémy, poslúchli ho. Mohli ísť za Voraxom sa sťažovať, ale nemyslím, že by s tým Vorax niečo robil, aj keď...," mierne skrivila ústa a na čele sa jej objavili vrásky, ako usilovne premýšľala. ,,Nemôžem vylúčiť, že tie hádky medzi nimi dvoma má na svedomí Lenisova prítomnosť. Vorax s Vacuusom sa nikdy nehádali. Vždy boli jedna ruka a zrazu. Neviem. Ani Vacuus a ani Lenis nikdy neboli diagnostikovaní. Vacuus za mnou ako bachár nemusí."
,,Lenis ale áno? Nemusíš diagnostikovať všetkých väzňov? Kvôli..., ja neviem kvôli niečomu," netušila som, prečo sa vlkodlaci a upíry musia nechať vyšetriť u psychológa, ale roky tu asi aj im liezli na mozog.
,,To musí. Ibaže ja som si ho dala zavolať iba dva razy. Prvý raz ani neotvoril ústa. Sedel oproti mne šesť hodín, lebo ja som bola odhodlaná ho nepustiť, kým niečo nepovie, ale nervy mám zase len jedny a šesť hodín je šesť hodín. Dala som si ho zavolať aj druhýkrát a teraz som vydržala hodín jedenásť, ale po tejto návšteve ma navštívil Vacuus a dal mi jasne na vedomie, že si neželá, aby som Lenisa vyšetrila. Nepovedal to otvorene, ale žiadal, aby som mu dala pokoj."
,,Bál sa, že by mohol Lenis niečo vyzradiť o ňom?"
,,Nevylučujem to, ale nič bližšie ti neviem povedať. Nie preto, že by som nechcela alebo nebodaj mala z Vacuusa strach. To ani omylom, lenže ja nič neviem. Ten vzťah mi ostáva záhadou. Teraz už vieš o tom vzťahu všetko, čo viem aj ja."
,,Ešte jedna otázka a dám ti pokoj," povedala som opatrne. Nechcela som, aby pretiekla jej trpezlivosť. Mýlila som sa. Jej trpezlivosť nemala pretiecť asi nikdy. Zasmiala sa a vyhlásila, že naopak dúfala, že si s ňou dám ešte belgickú čokoládu. S tým vstala, vybrala sa do rohu miestnosti k skrini, z ktorej vytiahla nejaký stroj veľkosti kávovaru, trochu to ako kávovar aj vyzeralo a niekoľko tmavých sáčkov.
,,Je Vacuus skutočne vrahom? Nájomným zabijakom alebo sú to reči? V starých záznamoch bachárov sme...," zbytočne som si myslela, že som sa s ňou zoznámila natoľko, aby bola ochotná povedať všetko. Vytiahla hrnčeky a začala pripravovať čokoládu, ale pri tejto otázke ma rázne zarazila.
,,Nie! Sorry, nie som blázon. O Vacuusovi sa nehovorí. Ale nech o ňom započuješ čokoľvek. Hocijaký temný šepot a nie je lichotivý, tak to s najväčšou pravdepodobnosťou pravda je. Ten chalan je vážne odporný čurák, hoci musím uznať," zrazu ku mne niesla dve šálky plné horkej čokolády. Jednu postavila predo mňa a s druhou si sadla do kresla, sledujúc nekonečnú púšť. Bol to celkom depresívny pohľad. Pred vami nič iba nebo, ktoré od slnka skoro až prepaľuje oči a popraskaná zem, ťahajúca sa až ktovie kam. ,,Je aj nehorázne sexi. Bude teplý, lebo som to na neho skúsila nie raz a on nič. A mne nikto! Opakujem nikto!" zdôraznila. ,,Nepovie nie. To si pamätaj."
,,Hold škoda. Budeš sa musieť rozhliadnuť po niekom inom, lebo ani medzi terajšími bachármi nič nenájdeš. Laxus za hriech stojí, ale chodí s Viou a je nezlomný. Nikdy by ju nepodviedol. Adam je ešte dieťa a Neil. S tým si raz pohovor a pochopíš," nerobilo mi problém sa s ňou takto rozprávať. Prišlo mi to prirodzené a pohodlné. Nemala som pocit, ako keby sme sa iba teraz poznali. Cítila som, ako keby som ju poznala už dlho a hovoriť s ňou o čomkoľvek, aj o takýchto hlúpostiach, bola prirodzenosť.
,,Chlapov tu mám ja dosť, láska, sme v mužskom väzení," šepla a významne mi pozrela do výstrihu. Hrklo mnou tak, až som na seba skoro vyliala horúcu čokoládu, ktorú som medzitým zdvihla zo stola a priložila k perám. Beriem späť všetko, čo som povedala! Rozhodne rozprávanie sa s ňou nie je prirodzené a pohodlné!
,,Vtipná," odsekla som hravo veriac, že to skutočne myslela ako vtip, hoci jej oči sa neodtŕhali od môjho výstrihu a šedé dúhovky je hrali nejakou podivnou túžbou. Už len to by mi chýbalo, aby som sa vyhýbala sexuálnym návrhom psychologičky! Ešte stále som na chalanov! Čo má ona za problém? Už ju omrzeli chlapi vo väzení? Iste, basisti nie sú nič moc ako charakter, ale inak sú nehorázne sexi. Ak som si myslela, že moja skúsenosť so psychologičkou bola dnes niečo extra, tak to som ešte netušila, čo ma čaká v noci!!
,,Neil! Niečo sme si o tých experimentoch povedali! Ak nechceš, aby som ťa skopal...!" len som lenivo nadvihla hlavu po malom reálnom výbuchu a následnom výbuchu Laxusovho hnevu. Na Neilove výbuchy som už bola taká zvyknutá, že mi ani neprišli rušivé. Naopak. Keď sa z Neilovej izby ozval výbuch, znamenalo to..., som doma. Neviem, prečo vo mne tie slová vyvolávali triašku. Prijať Sibeon za svoj domov sa dalo považovať za choré.
,,Iba som niečo skúšal, čo si hneď vyskakuješ?!" odvrkol Neil bezočivo naspäť. Ja som sa mu divila, že na to má stále voči Laxusovi odvahu. Laxus sa s ním totiž nesral. Pokojne mu dal päsťou alebo ho niekam zavrel, ak mu došli nervy a teraz mal nervy asi tiež na krajíčku, hádam, že za to aj u neho mohol Sibeon, lebo rozrazil dvere svoje a Viinej izby a ja som už iba počula, ako po sebe s Neilom štekajú sťa dva rozdráždené buldogy. Nooo..., skôr buldog proti čivave.
,,Ja som vedel, že sa mám presťahovať," zahundral Adam, ktorý ležal na vedľajšej posteli. Pôvodne som si zobrala izbu sama, ale Adam, s Neilom nevedel vydržať na jeden kope a to hlavne preto, že Neil si izbu kompletne zabral a začal tam rozostavovať nejaký kovové kraviny, ktoré považoval za nesmierne dôležité.
,,Dobrú," bola moja jediná odpoveď. Nahla som sa k svetlu a vypla ho. Už svietila iba moja lampička, takže v izbe nasala úplná tma. S Adamom sme v tichu ešte počúvali Laxusovu a Neilovu hádku, kým ju Via neutla. Nikto z náš neostal dnes v noci s Vacuusom a nie preto, že by sme sa nedohodli, ale preto, že nás tam vyslovene nechcel a vzhľadom na to, že sme tu boli iba pár dní, radšej sme sa nehádali. Vacuus zamrnčal niečo o tom, že mu príde pomôcť Vorax.
Nevedela som zaspať, iba som sa tak prevaľovala v posteli a rozmýšľala nad celým Sibeonom, nad tým, čo mi povedala Lili o Lenisovi a aj o tom, čo s Lenisom nesúviselo. Vnímal som, že ani Adam nespí, len sa prehadzuje, ale nevenovala som tomu veľkú pozornosť. Bola som zabraná do vlastných myšlienok a možno som už aj pomaly zaspávala, keď zrazu...
,,Ááááá! Fuj!" trhla som sebou, keď Adam napoly znechutene, napoly vystrašene zrúkol. Posadila som sa, pri jeho posteli sa ozval buchot a obaja sme svorne zapli lampičky pri posteli. Nestačila som sa spýtať, čo jančí, lebo mi na to padol zrak okamžite. Adam sedel na zemi napoly zamotaný v perinách, s rukou od krvi zvieral zapínač a hľadel na krvavý nápis nad jeho posteľou.
,,Čo som povedal o tom vriesk...?" naše dvere sa prudko otvorili. Laxus musel byť už riadne naštvaný, lenže aj on s príchodom do izby pochopil, čo sa deje. Na čiernom kameni a vo svetle lampy sa skvel pravdepodobne nejaký nápis. Nedokázala som to prečítať lebo to boli iba kliky háky, ale rozhodne to bola krv!
,,Wow, Sibeon má krámy?" ani netuším, ako ma napadla takáto kravina a prečo som ju vyslovila. Via s Neilom už tiež stihli vojsť do izby. Via ostala mierne obarená, ale Neil si rýchlo zháňal ceruzku a papier, aby nápis odpísal. A musel sa skutočne ponáhľať, lebo krv vsakovala naspäť do steny, ako keby sa nejednalo o tvrdý kameň, ale vatu.
,,Alebo nám chce iba niečo povedať," zareagoval na mňa Neil vzrušene a Adam si snažil utrieť zakrvavenú ruku do periny, v ktorej bol zamotaný. Nápis sa pomaly vytrácal a mizli aj tenké potôčiky krvi, ktoré sa z nápisu ťahali a ktoré Adam svojou rukou rozmazal.
,,Ak nám chce niečo povedať, tak to bude horšie, ako keby krvácal!" odsekla Via, asi jej tiež vadil ten Neilov vzrušený hlas. Adam nás rýchlo všetkých obehol a zamieril do kúpeľne. Musel to byť hnusný pocit. ,,Sibeon nemá dobré úmysly, o tom som presvedčená! Ak nám chce niečo povedať, tak to bude pre nás iba niečo strašné!"
,,Alebo to bude strašné pre mňa!" ozvalo sa stiesnene z kúpeľne a Adam sa pomaličky vrátil do izby už s čistou rukou. Jeho koža bola neprirodzene bledá a prisahala by som, že vidím aj vystúpený pot na jeho čele. ,,Scelus mi povedal, že má na mňa Sibeon zálusk. Vraj poznal, že som z vás najslabší."
,,To nie je pravda!" Via okamžite k Adamovi priskočila a položila mu ruky na ramená. Vážne sa mu zahľadela do očí. Nedivila som sa, že sa Adam doslova trasie. Tmavý Sibeon je v noci ešte černejší. Zbytočne zapnete svetlo, to svetlo, ako keby nemohlo priestor skutočne naplniť. Černota bola tak hustá, že asi lúče žiaroviek, cez seba neprepustila. Vždy tu panovalo pochmúrne pološero. Neviem, z akého kameňa bol prekliaty Sibeon postavený, ale niečo mi hovorilo, že tu vôbec nejde o ten kameň! ,,Chce povedať niečo nám všetkým."
,,Nie! To bolo pre mňa," trval si na svojom Adam a mne sa zdalo, že nemá ďaleko k slzám. ,,Scelus povedal, že keď ma už začal skúšať, tak po mne pôjde! A on už s tým začal!" nerozumeli sme, ako to myslí a trvalo nám ešte dobrú pol hodinu, kým sme ho prinútili, aby nás oboznámil s kvetinou ne kvetinou a tým, o čom sa vlastne presne so Scelusom rozprával. Ak nieto vie niečo o Sibeone, sú to väzni, ktorí v ňom musia žiť.
,,Aj tak nerozumiem. Sibeon by s nami mal ako väzenie spolupracovať," upozornil na seba Neil a jeho obočie sa stiahol obavami. ,,Namiesto toho sa zdá, že za zlých považuje bachárov, kántri ich. Prečo pre Sibeon nie sú zlí väzni ale my?" v tej chvíli som si povedala, že Neilovi zase haraší. Ani som netušila, že má pravdu. Nikto v Sibeone neprežil! Kto, koho Sibeon nechcel a bachári neboli jeho hostia! Boli nepriateľmi!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár