,,Es, neblbni! Prestaň vystrájať! Nechcem, aby si myslel, že som sa hneď utekal sťažovať!" doslova som fučal, lebo ona sa ma rozhodla vliecť trebárs aj za sebou ako ľudskú guľu. Takto rozparádenú som ju dávno nevidel.
,,Veď si aj išiel," zareagoval duchaprítomne Aiden od počítača. Hľadal si informácie o upíroch. Áno, nekecám. Odkedy nám Es povedala, že videla toho chlapa doslova visieť na jej okne, aj Aiden začal pochybovať a nakoniec zahlásil, že tie legendy sa predsa musia od niečoho odvíjať. Čo keď sa naozaj odvíjajú od skutočných upírov? Takže jednoducho, aj on cúvol. Samozrejme, že sa to nezaobišlo bez pár poznámok na Esino psychické zdravie, ale nakoniec sa poddal. ,,Navyše, si za to môžeš aj tak sám."
,,Čože?" pustil som Esinu nohu. Tá to nečkala a skončila na zemi. Aidenovo obvinenie ma naštvalo. Senia si listovala v časopise a sedela natiahnutá na Esinej posteli. Sanus sedel v rohu a vyzeral byť absolútne pohrúžený do vlastných myšlienok.
,,Že si za to môžeš sám. Liama by som z toho veľmi nevinil," zopakoval, akoby len tak mimochodom. Vstal som zo zeme a rukami som mu zakryl monitor. Primračil sa a zdvihol zrak.
,,Liam mi spôsobil dve modriny a opäť raz ma ponížil!" zvrčal som. Es sa nezabudla opäť ponúknuť, že by ho mohla ísť pokojne niečím utĺcť. Ale ja som nechcel vyzerať pre Liamom ako zbabelec, ktorý sa nechá brániť jeho sestrou.
,,Ponižuješ sa sám už len tým, že za ním lezieš!" odvrkol Aiden a ruky si založil na prsiach. Rozhorčene som sa nadýchol, aby som sa bránil, ale on mi to nedovolil. ,,To ty za ním stále lezieš a otravuješ ho! Byť na Liamovom mieste, tak sa k tebe správam asi rovnako! Si gay, Andreas!" tak to mi povedal novinu! ,,Myslíš, že hetero chalan túži potom, aby ho balil buzerant? Uvažuj znovu! To je, ako keby teba balila nejaká veľmi snaživá baba."
,,Ja za Liamom stále neleziem! Možno som do neho buchnutý, ale nevisím na ňom! To nie je pravda! Nie som...," ako som to mal povedať. Es, Aiden aj Senia na mňa hľadeli a čakali, že vetu dokončím, ale ako. ,,Ja...," to, že ho milujem, predsa vedeli. To, že som sa do neho bláznivo zamiloval už dávno , každý z nich vedel. Netajil som to pred nimi. Ale ako to brali? Len ako môj výmysel? Moje pobláznenie? Pochopili vôbec, že to myslím vážne. ,,Neviem vysvetliť, prečo sa správam ako blázon," pípol som nakoniec. Ruky som spustil z monitora a pozrel som do zeme. ,,Rád by som sa tak nesprával, ale ja...," rýchlo som zamrkal. Cítil som, ako sa mi do očí tlačia neodbytné slzy.
,,Andreas," myslím, že Senii to došlo. Rýchlo vstala z postele a prudko ma objala. Áno, Senia, presne toto teraz potrebujem.
,,Ľúbim ho. Úplne vážne ho ľúbim. Nechcem, ale je to tak. Ak zo seba robím hlupáka, tak to nie je vedome, ale ja sa pri ňom neviem ovládať. Viem, že robím kraviny, ale ja...," zahryzol som si do jazyka. Vážne som chcel, aby všetko počuli? Mám vždy dobrú náladu, ale odkedy poznám Liama, moja myseľ sa ním zaoberá viac, akoby mala.
,,Sorry, nechcel som na teba vybehnúť," oznámil mi šeptom Aiden. Pootočil som hlavu, aby som sa na neho pozrel. V jeho pohľade bola vážne ľútosť jeho. Zelené oči so mnou súcitili. Žeby aj jemu konečne došlo, že len nebláznim a že svoje slová myslím vážne?
,,Ešte stále môžem ísť Liama zabiť? Pokiaľ toho chalana tak chceš, tak ver mi, že až s ním skončím, tak bude homosexuál, ktorý túži len a len po tebe," navrhla Es. Nemohol som sa nezasmiať. A že som jej v tomto ohľade aj veril. Es vedela byť poriadna harpya, keď chcela. Liam by sa asi naozaj radšej podriadil jej vôli, akoby ju mal počúvať.
,,Díky, uvažoval som, že na tú zajtrajšiu skúšku kapely nepôjdem. Nechcem ho viac vytáčať, aj keď, veľmi rád by som ho počul hrať," sadol som si na kraj postele skrúšene. Síce som Liamovi povedal, že pôjdem, ale nemal som toľko odvahy, aby som sa mu staval. Na jednej strane mal Aiden pravdu. Liama neprerobím na gaya svojou prítomnosťou a on si ma aj tak nikdy nevšimne. Nikdy ma nepobozká.
,,Choď," prekvapilo ma, že to povedal práve Aiden. ,,Keď ho chceš vidieť tak choď. Máš pravdu. To nakoľko trápiš seba, je tvoja vec, nie Liamova. Veď si sa na neho nikdy nevrhol a to, že na neho občas hodíš očkom, je len tvoja vec. Nijako ho neobťažuješ, tak čo," Aiden trhol ramenami. ,,Keď ho chceš vidieť hrať, tak choď. Nech ťa nijako nerozhodí, čo chce on. Ukáž mu, že sa ho nebojíš. Nemôže si dovoliť správať sa k tebe ako ku špine. Daj mu to jasne na známosť."
,,Neviem, aj tak asi nepôjdem," šepol som. Zbytočne som mal pocit, že Aidenove slová sú rozumné ako vždy. Ja som mal pred Liamom dosť veľký rešpekt. Existovalo málo ľudí, ktorí ma dokázali vystrašiť, ale Liamovi sa to vždy darilo perfektne.
~*~
Vystúpila som z auta potom, čo som odniesla Seniu a Aidena domov. Andreas sa rozhodol, že chce byť dnes večer sám a tak som ja nespala u nich a ani on u nás. Toto jeho rozhodnutie ma neprekvapilo. Stále vyzeral zničene. Liam by sa mal trochu krotiť a hovoriť s ním jemnejšie. Andreas si takéto správanie nezaslúži. Bola som zabratá myšlienkami o Andreasovi a ani som si nevšimla, že sa ku mne niekto priblížil. Pokúsil som sa vykríknuť, keď mi na ústa dopadla ruka a niekto si ma strhol na hruď. Zdesene som zaklonila hlavu a zistila som, kto to je. Jedna chyba! Je predsa deň! Ale slnko zakrývajú husté mraky! Upíry asi môžu von, keď je takto zamračené!
,,Pustím ťa," šepol náš ,,upír" tvrdo. ,,Ale musíš mi sľúbiť, že nebudeš kričať. Ja nie som tvoj nepriateľ," pleštila som na neho oči. Tak on nie je nepriateľ? Tak prečo sa mi z neho ježia všetky chlpy! Prečo mám pocit, že strachom vyskočím z kože? ,,Neublížim ti," presviedčal ma ďalej. Super, neublížim ti! To ti dnes povie aj ten, kto má v pláne ti ublížiť. ,,Nebudeš kričať?"
,,M mm mm," prudko som prikývla hlavou a dúfala som, že ma čo najskôr pustí. Ale čo urobím, keď ma pustí? Ostanem ticho? Začnem revať z plných pľúc, aby niekoľko susedov vybehlo von? Ale pokiaľ je naozaj upír alebo niečo mystické, tak mi to neprospeje, naopak, ho to poriadne rozzúri a ja si zarobím ďalšie problémy.
,,Vážne nekrič. Naštvala by si ma. Pokiaľ nebudeš kričať, tak sa nemusíš ničoho báť. Rozumieš?" opäť som mu rýchlo prikývla. Keď ma pustí, aspoň sa mi podarí dostať o kúsok ďalej. Prečo by ma pustil, keby mi plánoval niečo urobiť? To nemalo logiku. Jeho ruka v rukavici opustila moje ústa a ruka, ktorá ma zvierala okolo hrudi, tiež povolila. Rýchlo som od neho odskočila. Teraz som ľutovala, že nemám aspoň ten hlúpy sprej! Miesto toho som siahla do vrecka a pevne som zovrela kľúče. ,,Neublížim ti," zopakoval ,,upír" hľadiac na moju ruku.
,,Tak to ti tak verím," odsekla som. Nemala som v pláne byť zdvorilá. ,,Pokiaľ si prišiel po Sanusa, tak vážne nemám v pláne ho vrátiť," zvrčala som skrz zuby. Mala som čo robiť, aby som nevykríkla. Objavil! Áno doslova sa objavil! Tesne predo mnou. Vystrašene som cúvla a prirodzene, že som neudržala balans. Spadla som na tvrdý betón a kľúče v mojej ruke poranili moju kožu na dlani. ,,Ja som to vedela! Si upír! Sanus hovoril pravdu!" vychrlila som. Muž predo mnou vzdychol. Modré oči potemneli, ale dala sa v ňom poznať rozladenosť.
,,Myslel som si, že som mu vštepil dosť strachu na to, aby to slovo ani len nevyslovil. Ale zdá sa, že som sa niekde sekol. Tiež som si myslel, že sa dosť bojí na to, aby vedel, že keď utečie, tak ho chytíme. Asi som bol k tomu psisku príliš jemný," zdalo sa mi, ako keby to ani nehovoril mne. Ako keby to mrmlal sebe. Psisku! Sanus sa v mojom srdci dosť usadil a tento odporný tyran bude...! Je mi fuk, že je to upír! Sanusa mu nevrátim, ani keby čo bolo! Aj keby sa ho rozhodol vymeniť za môj život!
,,Takže Sanus mal pravdu! Je vlkodlak?! A ty si upír!" tie slová som už konečne poriadne vykríkla. Muž predo mnou sa zamračil. Jeho tvár bola stále tak neprirodzene bledá. Položil si na bezkrvé pery ukazováčik.
,,Musíme si pohovoriť, ale nie tu. Prídeš za mnou zajtra o štvrtej poobede do tej malej kaviarničky v meste, kam chodievaš s priateľmi," vyvalila som na neho oči. Čo po mne chce? Som blázon, aby som išla niekam s ním?! ,,Príď sama."
,,Ty si ma sledoval!" už sa mi podarilo pozbierať zo zeme. Prirodzene, že som pri tom sledovala každý jeho aj sebemenší pohyb. Modré oči si ma zmerali a následne bez hanby prikývol.
,,Ty nevieš, čo je Sanus zač. Je v tvojom záujme, aby si mi ho vrátila. Ja nie som tvoj nepriateľ. Nepriateľa máš vnútri," ukázal na náš dom. Zvláštne. Žiadna tvrdosť. Naopak, ako keby škemral. Ako keby ma prosil, aby som to urobila.
,,Sanus sa ťa bojí. Čo si mu urobil?!" tušila som, že na túto otázku nedostanem uspokojivú odpoveď. Aspoň nie tu. Nie teraz. Ak chcem poznať odpovede, budem musieť súhlasiť s týmto podivným rande.
,,Evidentne nič tak strašné. Keby áno, tak by sa bál prehovoriť. Tak by sa bál k ľuďom čo i len priblížiť. Nikdy by si ani nedovolil utiecť. Je nebezpečný, Selena," zachvela som sa, keď vyslovil moje meno. ,,Príď zajtra do kaviarne a všetko sa dozvieš. Pokiaľ neprídeš, nerád by som ťa prinútil, aby si ma počúvala. Som veľmi civilizovaný tvor. Civilizovanejší ako tvoj druh, ľudské mláďa. Takže ma nenúť ponižovať sa na niečo tak primitívne a nízke ako je násilie."
,,Prídem tam, ale moji priatelia budú vedieť, kam idem a kedy odtiaľ prídem. Máš hodinu na to, aby si mi všetko povedal. Nie viac. Nie menej."
,,Hodina myslím stačí, ale ten, kto si kladie podmienky, som ja. Nechci ma naštvať. Zajtra buď v kaviarni. Lebo to všetko zle skončí," s tým sa zvrtol a ja som mala pocit, že sa doslova vyparil, ako keby som ho v jednej chvíli videla a v druhej nie.
,,Nemala by si tam ísť. Je to príliš nebezpečné. Idem aspoň s tebou!" trval si na tom odhodlane Aiden a pochodoval hore dole. Bolo asi pol hodinu pred dohodnutým stretnutím a ja som bola od rána nervózna a vystrašená. Andreas pred malou chvíľou odišiel s Liamom na skúšku ich kapely. Áno, ten malý cvok nakoniec išiel! Liam sa stále mračil a hrozne nadával, ale Andreas sa nedal odradiť.
,,Nie, dohodli sme sa, že prídem sama. A nezabudni," otočila som sa na Seniu. ,,Keď tam prídem, tak ma každých pätnásť minút skontroluj. Každých pätnásť minút ma prezvoň a ak ťa neprezvoním naspäť, tak mám problém."
,,Za pätnásť minút zabije nielen teba a celý personál, ale aj tri štvrtinu mesta! Upíry sú hrozne rýchli a silní," rozčuľoval sa Aiden a stále chodil hore a dole a hore a dole, až mi z toho mierne šibalo.
,,Ešte pred pár dňami si bol skalopevne presvedčený, že upíry neexistujú a teraz ma má jeden z nich zavraždiť? Hmm, postúpil si," vysmievať sa mu, ma trochu upokojovalo. Aiden ma spražil pohľadom svojich zelených očí. Aj Senia vyzerala ustarane a Sanus fňukal od tej doby, čo sa dozvedel, že sa mám stretnúť s jeho pánom. ,,Budete predsa v kaviarni oproti. Budete vidieť na dvere, Aiden, ale aj keby si so mnou išiel dnu, tak bude akurát tak o obeť viac. Či si myslíš, že ho zastavíš? Zatiaľ riskujem svoj krk len ja. Sanus je moja starosť. Už aj tak ste do toho zatiahnutí viac, akoby ste mali."
,,Toto sa nás týka rovnako ako teba," odsekla Senia a nastavila Sanusovi náruč. Ten sa s približujúcou hodinou, len viac rozplakal.
,,Nevráť ma späť. Nechoď!" vzlykal neprestajne. Pohladila som ho po tvári a on mi zovrel ruku.
,,Musím a to práve preto, aby si tu mohol ostať. Kým budeme preč, nieže ťa nepadne nejaká blbosť a odídeš z domu. Rozumieš? Musíš ostať tu, áno?" Sanus začal rýchlo prikyvovať. ,,Neboj sa. Tvoj pán nemá v pláne mi ublížiť."
,,Ale či ti neublíži, je otázne. A ja by som mu veľmi neveril. Je to upír," hundral Aiden, keď som Sanusa pobozkala na čelo a vybrala som sa s mojimi priateľmi na miesto stretnutia. Bola som rada, že aspoň Andreas je od toho čo najďalej. S Liamovou kapelou je viac v bezpečí ako na tejto akcii. Ani som netušila, ako sa pletiem.
Zhlboka som sa nadýchla a potisla som dvere do kaviarne. Bola skoro prázdna ako väčšinu dní. Len pri jednom stole sedela väčšia partia tridsiatnikov a hrali žolíka. Môj upír už sedel v jednej fotely a jeho oči si ma zmerali. Opatrne som si sadla k nemu. Toto mohlo ohroziť tunajšiu čašníčku, aj partiu nevinných ľudí.
,,Tušil som, že sa budeš báť so mnou stretnúť sama," pozrel von cez sklenú okennú tabuľu. Nasledovala som jeho pohľad. Hľadel na podnik oproti tejto kaviarničke. Nervózne som preglgla. ,,Chlapec a dievča. Keby som sa rozhodol, že ti niečo urobím, tak by ti asi veľmi nepomohli, že?" svoje slová vyslovil skoro šeptom a predsa zvláštne intenzívne. ,,Moje meno je Deleo. Myslím, že je fér, aby si to vedela, keďže ja som si už o tebe zistil veľa vecí."
,,Netvrdím, že nie som zaujatá tým, kto si, ale mne ide v prvom rade o Sanusovo dobro. Preto som tu. Našli sme ho v úbohom stave, do ktorého si ho priviedol pravdepodobne ty. Či sa mýlim?" snažila som sa znieť tvrdo, aj keď som si bola skoro istá tým, že upíra nezastraším. Deleovi pobavene cukli kútiky úst.
,,Máš guráž," pochválil ma pobavene. Znelo to ako od niekoho, kto si je istý svojou prevahou, ale aj tak ocení vašu snahu, aj keď je zbytočná. ,,Čo sa týka Sanusovho zdravotného stavu, tak vlkodlaci nechorľavejú. A jeho psychika bola môj zámer. Mal si navždy pripadať ako pes, ktorý nič nedokáže. Nevieš, aké je nebezpečné, keď si začne uvedomovať, kto je a kto by mohol byť. Nesmie si myslieť, že by dokázal poraziť človeka a nie to ešte upíra. Sanus musím navždy ostať otrokom. Vráť mi ho, lebo to budeš ľutovať."
,,Zbytočne sa mi vyhrážaš!" sykla som skrz zuby a Deleo sa rýchlo oprel a usmial sa. Až vtedy mi došlo, že k nám podišla čašníčka, aby si vypýtala naše objednávky. Prekvapilo ma, že aj Deleo si objednal.
,,Nevyhrážam sa," šepol a ďalej hľadel na čašníčku, ktorá odišla za pult, aby nám namiešala drinky. ,,Ja ťa vystríham. Ja ťa upozorňujem. Pokiaľ mi ho nevrátiš, otočí sa nakoniec proti tebe. Uvedomí si, kým je a prvá budeš ty a tvoja rodina. Už aj tak je dosť jedincov, ktorí si ešte pamätajú, kto sú. Sanus k ním nesmie zbytočne pribudnúť."
,,Prečo mi to miesto tých okolkov nevysvetlíš. Ja sa Sanusa dobrovoľne nevzdám. Nie, pokiaľ nebudem mať poriadny dôvod," ako náhle som to vyslovila, jeho tvár sa stiahla nevôľou, ale musel predsa čakať, že takáto otázka padne. Musela padnúť. Preto sme tu predsa boli. Čakala som od neho odpovede.
,,Vlkodlaci sú monštrá, Selena. Sanus nie je iný. Jeho pravú podstatu som len potlačil, ale ako náhle si začne uvedomovať sám seba, akonáhle si ho nájde nejaký iný vlkodlak, tak nielenže zomrieš ty, ale ohrozíš aj mňa."
,,Pokiaľ viem, tak upíry sú tí zlí, ktorí zabíjajú ľudí a...," prerušil ma. Nahol sa ku mne tak rýchlo, až som sebou trhla dozadu. Neviem, prečo zo mňa strach opadol. Necítila som strach. Bola som vzrušená zo stretnutia s upírom. Bola som nervózna, ale už som necítila žiaden strach. Čím to bolo? Dôverou? Verila som mu?
,,Nepozrej filmy a nečítaj toľko hlúpych kníh! Upíry nikdy neboli zabijaci. Áno, živíme sa krvou, ale medzi nami bolo len pár vrahov. Ľudský vrahovia zabili viac ľudí ako my. Keď sa medzi nami objavil vrah, tak sme ho našli a zničili. Mali sme v úcte ľudský život a ešte vždy máme. Preto som tu. Chcem ťa chrániť, aj keď si to nemyslíš."
,,Takže v skutočnosti je to vymenené. Upíry sú tí dobrí a vlkodlaci tí zlí?" primračila som sa. Toto rozdelenie sa mi nepáčilo a odmietala som mu veriť. Kto, kto má len čestné úmysly by urobil Sanusovi to, čo urobil Deleo?
,,Nie. Tak to nie je. Je to oveľa komplikovanejšie," Deleo sa zarazil a veľmi slušne poďakoval, keď pred neho čašníčka položila jeho drink. Až keď bola bezpečne za barom, pokračoval. ,,Vlkodlaci a upíry boli kedysi ľuďmi. Ako vznikli alebo ako sa vyvinuli, si už nikto nepamätá. V každom prípade sme vznikli z ľudí. My sme boli tí, čo začali stavať prvé mestá. My sme boli tí, čo ľudí učili. Boli sme silnejší vyvinutejší druh. Vlkodlaci a upíry boli tí kultivovaní. Učitelia našich ľudských bratov. Je to len pár storočí, čo sa vlkodlaci začali správať nadradene."
,,Prečo?" primračila som sa. Pár storočí dozadu? Žiadne zmienky o vlkodlakoch a upíroch predsa neexistujú! Teda nie také, ktoré by naozaj potvrdzovali to, že existovali. Boli to len hlúpe legendy. Nič skutočné.
,,Kedysi sme boli učiteľmi ľudí," zopakoval. ,,Ale potom, čo sme ich všetko naučili, sa nám začali stavať. Začali sme byť pre nich monštrá a obludy, ktoré treba zabiť. Boli mocichtiví. My sme žili veky, oni len desaťročia. Začali nás nenávidieť. Oni chorľaveli a umierali na mory. My nie. Znenávideli nás a nenávisť je len iné slovo pre strach. Báli sa nás. A tak nás vyštvali. Rozhodli sme sa žiť v utajení a zabudnúť na časy slávy, keď sme boli ich rodičmi a oni našimi deťmi, ktoré treba vychovať. Ale pred niekoľkými storočiami sa to vlkodlakom prestalo páčiť. Prečo by sa mali schovávať, keď oni sú jedny z tých, čo ľudí vychovali? Odmietli žiť v utajení a ľudia začali zase z honom na čarodejnice a obludy. Bolo medzi nami aj niekoľko arogantných upírov. Lorda Dracullu iste poznáš."
,,Ten skutočne existuje?" mierne som pootvorila ústa. Deleo prikývol.
,,Existoval, ale zabili sme ho. Medzi upírmi bolo len pár jedincov, ktorí sa rozhodli stavať sa proti ľuďom. Vlkodlaci sa proti nim však postavili ako svorka. Nemali sme na výber. Museli sme ich zničiť. Ľudí bolo príliš veľa. Boli by nás uštvali a vyhubili. Bolo by to pre nás len horšie a tak sme sa rozhodli skrotiť vlčí rod. Vlkodlaci boli vždy silnejší, takže to nebolo také jednoduché. Aby sme ich zničili, museli sme zabiť vodcov. Alfa samca a samicu. Keď padli títo dvaja, svorka sa postavila proti sebe. Zabíjali sa navzájom. Ale my sme nikdy nemali v pláne úplne vyhladiť vlčí rod a tak sme ich zajali a zotročili. Čím mladší vlkodlak, tým lepšie. Sanus bol dieťa, keď sa ku mne dostal a tak sa s ním dalo ľahko manipulovať. Na ruku som mu dal strieborný náramok a presvedčil som ho o tom, že je nula. Uveril mi. Uveril mi, že je len pes a preto mohol žiť. Pokiaľ si uvedomí, kým je. Že je zo starej a mocnej svorky, ktorá kedysi vládla, stane sa z neho zabijak. Vlkodlaci majú jednu, jedinú chybu. Sú príliš hrdí. Umrieš ty a umriem aj ja. Už chápeš, prečo musíš Sanusa vrátiť? Sanus musím veriť, že je len zviera. Len úbohá bytosť."
,,Nevrátim ho," povedala som rozhodne. Deleo sa nadýchol a chcel sa už-už hádať. ,,Som človek, ale môžete mi veriť, že ho zvládnem," vstala som. Svojho drinku som sa skoro ani nedotkla. Znovu som prešla do zdvorilého vykania. ,,Pokiaľ nie. Vždy ho predsa môžete zabiť," s tým som sa zvrtla a vyšla som z kaviarne. Nebola som si istá, že Sanusa zvládnem. Ale už by som sa ho nedokázala vzdať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sasa753
18. 7.júla 2012 07:15
Juj super pokracovanie asi nebude vsak????
Napíš svoj komentár