,,Nechcem, aby si za mňa platila," sykol a napružene vstal. ,,Jednu kávu si ešte dokážem zaplatiť." Mala som tušiť, že toto mu hneď pokašle náladu. Andreas len perami naznačil slovo ,,problém."
,,Ja netvrdím, že to nedokážeš," vstala aj Senia a pomaly sme sa vybrali chodbou. Aiden sa mračil a hľadel do zeme. Senia bola urazená, že ju nenechal zaplatiť a ďalej ho hubovala. ,,Vždy niekto platí. Nebudeme sa ako debili, pri každom platení skladať a hľadať, koľko čo vlastne stálo. Raz platím ja, raz Es, raz Andreas a raz ty," povedala to, aj keď si musela byť dobre vedomá faktu, že to nie je pravda.
,,Mňa vynechaj, ani raz som za vás nezaplatil, lebo si to nemôžem dovoliť a dobre to vieš," odsekol a všimla som si, ako zaťal ruky v päsť. ,,Nikdy neplatím. Vždy účet uchmatne jeden z vás troch, lebo ma ľutujete. Ale ja si kávu ešte nejako zaplatím," to bol ten priepastný rozdiel medzi nami troma a Aidenom. My traja sme boli deti boháčov. Teda ja a Andreas sme boli deti boháčov a Senia nijako veľmi nezaostávala. Jej otec pracoval na vedúcej pozícií v jeden veľkej firme a mama bola sudkyňa.
,,To, že zaplatíme účet, neber ako urážku," dohováral mu Andreas. ,,My traja sme fajnovky. Radi jeme v tých najdrahších reštauráciách a zasadáme do najdrahších kaviarni. Vieme, že si nemôžeš dovoliť náš životný štýl a nechceme, aby to bolo vidieť. Veď si to zober. Prídeme do reštiky, my traja sa najeme jak svine a ty si dáš jednu minerálku a aj to zazeráš, lebo stojí euro päťdesiat. My to zaplatíme, lebo na to máme a nebude nám to chýbať. Tak sa prestaň mračiť."
,,Máš pravdu. Nepatrím k vám, asi by si chudák ako ja, mal nájsť inú partiu," Andreas na neho vyvalil oči. Došlo mu, že toto nevyšlo. Aiden žil totiž len s mamou, otec ich už pred rokmi opustil pre inú. Výživné posielal nízke, aj keď sa mu darilo a Aidenova matka pracovala v pokladni v potravinách. Jednoducho veľa peňazí nemali. Ledva prežívali. Ledva si udržali byt a asi aj preto sme sa cítili nejako zodpovední za to, aby sme mu občas to jedlo zaplatili, keďže sme ho ťahali po takých drahých podnikoch.
,,Prestaň Aiden, veď ty nám to všetko vrátiš, až z teba bude tak uznávaný psychiater, ako je Esina mama," zalíškala sa mu Senia. Aiden asi zmäkol, lebo s povzdychom prikývol. ,,Výborne, kde je to kníhkupectvo?"
,,Hej! Ja som chcel ísť pozrieť tenisky," zaskuhral Andreas, ale Aiden rovnako ako ja súhlasil s kníhkupectvom a tak si Andreas mohol len mrmlať.
,,Okamžite si to vezmi!" prekvapene som zdvihla hlavu, keď som započula Aidenov naštvaný hlas. Boli sme v drogérii. Ja som si prezerala depilačné krémy, zatiaľ čo Seina bola na druhej strane obchodu po make-up. Aidenov hlas ma však odtrhol od čítania upozornení. Stál vedľa Andreasa a zlostne sa na neho mračil.
,,Rozhodol som sa, že ju nechcem," zaprotestoval chabo Andreas a ja som prižmúrila oči, aby so videla, pri čom stoja. Aiden však natiahol ruku a chytil ceruzku do ruky. Spomenula som si na rozhovor v kaviarni.
,,Ale áno, ty ju chceš. Nechceš si ju zobrať, len preto, čo ti povedal Liam. Prestaň sa správať ako idiot. Tebe to pasuje a rád si maľuješ oči," Aiden strčil ceruzku Andreasovi do ruky. Andreas sklopil zrak k zemi a občas pozrel na ceruzku, ktorú držal. ,,Predsa sa nebudeš riadiť tým, čo ti povie jeden prihlúpy, namyslený heterosexuál." Andreas vyzeral tak bezradne, ako som ho ešte nevidela. V duchu som si musela na Liama zanadávať. Prečo nemohol držať hubu?
,,Aj ty si namyslený heterosexuál," zaškeril sa opatrne Andreas a Aiden sa k môjmu prekvapeniu pobavene zasmial. Prehodil ruku cez Andreasove plecia a viedol ho k pokladniam. Už som len počula, ako mu so smiechom odpovedá.
,,To som, ale ja ťa mám na rozdiel od Liama rád a chcem ti dobre. Liama nezaujímaš. Ale my dvaja sme snáď kamoši, nie?" všimla som si, ako Andreas prikývol. ,,Tak mi láskavo ver," trval si pevne za svojim Aiden. Musela som byť Aidenovi vďačná.
,,Sanus? Vylez, doniesla som ti čokoládu!" sadla som si na posteľ v izbe, ale všade bolo ticho. Začala som čokoládu rozbaľovať a dúfala som, že ho šuchot papiera privolá. Určite boli dvere do izby zamknuté, odomykala som predsa, takže nemal kadiaľ utiecť. ,,Sanus?" zavolala som znovu a trochu som sa nahla, aby som videla do kúpeľne. ,,Tak, Sanus!" keďže bolo stále ticho, zamračila som sa a znepokojene som vstala. Ale skôr ako som vošla do kúpeľne, započula som šuchot zo skrine. Hádam sa tam nezavrel? ,,Sanus?" veľmi pomaličky som otvorila skriňové dvere. Bol tam. Chúlil sa v rohu a hľadel na mňa veľkými jedovato zelenými očami. ,,Čo robíš v skrini?"
,,Odišla si," vytkol mi natlačený v rohu skrine a objímal si kolená. ,,Odišla si preč," položil si bradu na kolená a hľadel apaticky pred seba. Vypadal tak stratene a zradene.
,,Vravela som ti, že idem na pár hodín von," čupla som si na zem, ale on ako keby trucoval. Mal v očiach tú odpornú zradu, čo mi znemožnila dýchať. Ja som ho zradila? Veď som mu to povedala. ,,Navyše, mama mi sľúbila, že ťa príde pozrieť. Bola tu, Sanus?" hovorila som s ním opatrne a bola som presvedčená, že mama sa na neho vykašľala a on sa po toľkých hodinách samoty začal báť.
,,Bola, ale ty si tu nebola," vytkol mi opäť. Povzdychla som. To sa od neho vážne nemôžem ani pohnúť? Natiahla som ruku k jeho tvári, ale on sa mi uhol. Urazene pozrel do boku.
,,Sanus," upozornila som ho dotknuto. ,,Vravela som ti, že idem na chvíľu von. Chcela som, aby si išiel so mnou, ale ty nechceš vyliezť ani z izby. Vysvetlíš mi prečo?" mlčal. Vždy mlčal, keď som sa ho pýtala na to, odkiaľ je, či na to, čo sa mu stalo. ,,Priniesla som ti čokoládu. Poď si dať," vstala som od skrine a znovu som si sadla na posteľ, kde som nechala položenú mliečnu čokoládu.
,,Bál som sa," zamrmlal a stále na mňa nehľadel. Čo sa ti stalo, Sanus? Prečo máš taký nezmyselný strach? Čo ti urobili, že sa nedokážeš ani na chvíľu uvoľniť? Odlomila som kúsok z čokolády a natiahla som k nemu ruku. Pozrel na čokoládu v mojich rukách. Ešte chvíľu váhal, ale nakoniec sa ku mne štvornožky doplazil a čokoládu si vzal.
,,Občas potrebujem ísť von. Chcem, aby si chodil so mnou. Občas musíme ísť medzi ostatných ľudí a...," ibaže on mi skočil do reči. Čo ma vážne zarazilo, lebo ledva rozprával. Ledva zo seba dostal pár slov a nieto ešte, aby ma prerušoval. Každé jeho slovo bolo vždy bojazlivé a neisté, ako keby nevedel, či môže rozprávať.
,,Von nejdem. Vonku sú oni. Bojím sa," dostal zo seba na jeden nádych. Oni? Vonku sú oni? Zatajila som dych. Tak predsa len ti niekto ubližoval? Skĺzla som z postele vedľa neho. Sledovala som, ako pomaly okusuje čokoládu.
,,Kto sú oni? Kto ti ubližoval, Sanus? Koho sa tak veľmi bojíš?" opatrne na mňa pozrel a opäť mi neodpovedal. ,,Neublížia ti, keď mi to povieš. Už ti nikto neublíži. Ver mi. Povedz mi to. Musím to vedieť," zelené oči sa zavŕtali do tých mojich. Váhal. Povedz mi to. Povedz mi to, nech nechám tých bastardov pozatvárať. Čo mi povie? Ubližovali mu jeho vlastný rodičia? Niekto cudzí? Čo sa mu stalo? Prečo ho našla mama len v tričku a rifliach v snehu v tresknúcej zime. Čo tam robil? Ušiel? Či sa ho zbavili?
,,Nie, oni čakajú. Určite čakajú," v zápore pokrútil hlavou a zase sa začal plne venovať čokoláde. Prosila som, nech mi to povie. Nech mi čokoľvek povie, ale on len v zápore krútil hlavou, kým som to nevzdala. Odmietal, lebo sa bál, ale koho? Kto ti ublížil môj milovaný, Sanus. Čo sa ti stalo, že máš taký nezmyselný strach.
,,Vidíš, už je tu, ty hyserik," asi o pol hodinu otvorila dvere mama. To som už ležala na posteli aj so Sanusom a nechala som sa ním objímať. ,,Niečo mi hovorí," mama podišla bližšie k posteli. ,,Že ho musíš naučiť chodiť s tebou. Bez teba sa všetkých a všetkého hrozne bojí. Nafixoval sa na teba."
,,Bojí sa ísť von, lebo vonku sú ONI," povedal som jej potichu a cítila som, ako sa Sanus striasol. Pevnejšie som ho zovrela a on vďačne vydýchol.
,,Oni?" ani mama to nechápala, ale v každom prípade som už vedela, že sa bojí niečoho konkrétne alebo skôr niekoho a rozhodne to nie je jedna osoba. Nech mu ubližoval ktokoľvek, muselo ich byť viac. Oni, väčšinou neoznačujú jedného človeka, ale skupinu ľudí.
,,Nechce mi viac povedať," priznala som nespokojne. ,,Inak zistili ste o ňom niečo? Hľadá ho niekto? Viete, kto to je?"
,,Práveže nie. Jeho nikto nehľadá. Nie je v záznamoch. Absolútne nevieme zistiť, kto to je. Detich tiež prezrel všetky policajné záznamy, ku ktorým sa dostal. Nenašli sme nikoho, kto by mal krstné meno, či priezvisko Sanus. Možno je to prezývka a potom nemáme vôbec nič," mama tiež vyzerala nešťastne a ľútostivo na chlapca pozrela. ,,Pokiaľ ho nepresvedčíš, aby hovoril, tak vážne neviem, ako zistíme, kým vlastne je."
,,Ale mali sme byť u Andreasa. Čo sa zmenilo?" spýtal sa Aiden, ako náhle som mu otvorila dvere. Bol tu prvý. Teda Andreas sa odtiaľto skoro nepohol, ale keďže sme mali dnes večer pôvodne spať u neho,- plánovali sme filmový večer už pár dní,- tak všetky zásoby dobrôt sa u neho aj nachádzali.
,,Sanus," povzdychla som. ,,Keď nemusím strážiť krpatú, tak mi prischne on. Keby som sa na jeden večer vyparila, tak sa asi psychicky zrúti," Aiden sa nestihol poriadne ani vyzuť a už sme za dverami započuli menšiu hádkou. S pretočením očí som otvorila dvere.
,,Ani som neprišla a už ma zahádzal kravinami, somár jeden," Senia vošla dnu aj s..., tak inak. Najprv vošla hora škatúľ a balíčkov, až potom vošla Senia, ktorá by tú horu pred sebou asi pustila na zem, keby k nej Aiden rýchlo nepriskočil a nepomohol jej s ňou.
,,Tak niečo jesť musíme," Andreas vošiel s ďalšími niekoľkými igelitkami. ,,Si myslíš, že sám by som to všetko odniesol? Porozmýšľaj znovu," poradil jej s aroganciu, ktorá mu občas tak krásne vyšla. Senia ho len prebodla pohľadom a Aiden začal vybiehať s taškami do poschodia. Sanus sa nechal presvedčiť, aby preliezol aspoň do mojej izby, aj keď mi to trvalo celé poobedie.
,,Beriem si kúpeľňu prvý," kým sme my traja vláčili hore tie škatule a tašky, Andreas ako namyslená fiflena zdvihol nos do vzduchu. Vzal si tašku so svojimi vecami a vyparil sa v kúpeľni.
,,Niekedy ho mám vážne plné zuby," sykla mi Senia, ale ja som do nej pobavene strčila. Andreas mal svoje spôsoby. Spôsoby, ktorými vedel vytáčať aj mňa, ale ani jedna z nás by sme na neho nedali dopustiť. Pretože aj keď vedel liezť na nervy, lepšieho citového radcu by ste našli asi sotva. ,,Trvá ti to ako ženskej," Senia zabúchala na dvere kúpeľne po dobrej pol hodine, kým sme mi položili na zem matrace a premenili ich na vhodné pre spánok. Sanus sa pri buchote trhol. Na novú izbu si tak rýchlo nezvykol.
,,Prečo ako?" zatiahol Aiden, ktorý už stál pri DVDčkach a prezeral, čo si pozrieme dnes. ,,Tak čo to vlastne chcete pozerať."
,,Ja som rozhodne pre Queer as folk," Andreas sa objavil vo dverách so širokým úsmevom. Ja som na neho pozrela neutrálne, ale Senia sa pobavene zaškerila a Aiden sa začal rehotať na plné kolo. Prečo toto pobavenie? No ja som už na Andreasovi to jeho milované, modrunké pyžamko s ružovým lemom, na ktorom boli medvedici s čiapkami spiaci na poduškách, videla. Aj Senia ho už videla, aj keď ju to po každé pobavilo. Aiden však ešte nemal tú česť. Vyhŕkli mu slzy, ako sa smial.
,,Ty hovädo, to čo máš?" Aiden sa veľmi, ale veľmi pomaličky začal upokojovať. Andreas si urazene založil ruky na hrudi.
,,Daj sa bodnúť. Vieš, aké je pohodlné," odsekol a skočil na posteľ. ,,Inak túto si beriem ja," vyhlásil nadšene, keď sa rozvalil medzi perinami. ,,A stále hlasujem za to Queer as folk," nedal sa odbiť.
,,No ja len súhlasím," pridala som sa a Senia mi prikývla. Ale Aidenov pohľad potemnel. Takže Senia vyhlásila, že to nechá na mňa s Andreasom a zmizla v kúpeľni.
,,Som tolerantný, veľmi tolerantný človek, ale pokiaľ budem ešte raz musieť pozerať Queer as folk, tak sa zastrelím. Videl som to už šesťkrát celé a to som to netúžil vidieť ani raz," vyhlásila a pretínal raz mňa, raz Andreasa medzi perinami. Ten si radšej pretiahol perinu cez hlavu a zamrmlal niečo o tom, že on tu ani nie je.
,,Tak vyber ty. Čo skrotená hora?" navrhla som nevinne, ale Aiden ma znovu preťal pohľadom. ,,Ako keby som nič nepovedala. Tak fajn. Klasika? Zoznámte sa Joe Black? Tak ja už fakt neviem. Ale Titanic naozaj pozerať odmietam."
,,Čo kráľovná prekliatych?" Aiden mi zamával pred nosom DVDčkom, o ktorom som aj zabudla, že ho mám. Tento výber sme mu s Andreasom odsúhlasili. V kúpeľni som sa potom ešte vystriedala ja a Aiden. Aiden mal na sebe veľmi decentné pyžamo s košeľovým vrchom a bolo tak modré, až sa dalo považovať za čierne. ,,Tak môžeme?" spýtal sa Aiden, keď vošiel do izby.
,,Je mi ľúto, ale budete musieť ešte počkať. Musím trochu osprchovať, aj Sanusa," pozrela som sa na Sanusa, ktorý sa nechával Andreasom kŕmiť s detskou výživou, ktorú čmajzol u nás v kuchyni. A to sa mama vždy čuduje, koľko toho Daisy zje. No trt. Všetko to vždy vyje Andreas.
,,Hej, môžem ti pomôcť?" spýtal sa nadšene Andreas, keď som na Sanusa kývla a vtiahla ho do kúpeľne. Niežeby Andreasova prítomnosť Sanusovi vadila, ale aj tak som dvere zamkla a jeho dnu nepustila. Sanusovi vôbec nahota neprekážala a tak som vylúčila z jeho týrania sexuálne zneužívanie. To by mu nahota asi vadila. Ako náhle Sanus vyliezol z vane a ja som sa otočila po uterák, zámka cvakla a on vbehol do izby. Hups, zabudla som, že toto mi robí. V každom prípade sa ozvalo Andreasove ,,Váááu," Seniene ,,No páni," a Aidenove. ,,Es, on ti zdrhol."
,,Nejako ho neserie, že je nahý?" oznámil mi so zdvihnutým obočím Aiden, ako náhle som vošla do izby, aj so Sanusovým oblečením. Sanus skočil na posteľ k Andreasovi a Senii, v kúpeľni som ich počula, ako sa dohadujú, kto bude na posteli spať.
,,Vždy ti opakujem, že ťa najprv musím obliecť, až potom môžeš ísť," Sanus nespokojne zaskučal. Nerád sa obliekal. Radšej bol nahý, ako keby bol na to zvyknutý a oblečenie mu prekážalo.
,,Pokojne ho môžeš nechať aj tak, ako je. Nám to vadiť nebude, že?" Andreas sa nevinne otočil na Seniu a dlaňou prešiel po Sanusovom nahom chrbte. Ako náhle sa ho ale dotkol v pohladení, Sanus zapriadol ako mačka a doslova si mu ľahol do lona schúlený. Miloval pohladenia. ,,Si si istá, že on je človek? Lebo síce tak vypadá, ale mentálne o tom pochybujem," zamudroval Andreas, niežeby si krásne, nahé chlapčenské telo vo svojej blízkosti neužíval.
,,Oblečiem ťa!" rozkázala som Sanusovi, ktorý si nechal na seba s fňukaním natiahnuť jeho veci. Andreas poznamenal, že to Sanusove tričko už videl na Liamovi. Priznala som sa mu, že Liamovi veci bežne pre Sanusa kradnem. To sa ho už Andreas nevedel nabažiť.
,,Dobre, už prestaňte!" zrúkol na nás Aiden, ktorý stál pri DVD prehrávači aj s DVDčkom v ruke. Pretínal nás pohľadom, lebo ja s Andreasom sme sa hádali, u koho bude Sanus ležať. Andreas bol totiž namäkko z toho, že som Sanusovi obliekla Liamove veci.
,,Veď už to pusti a nehundri stále," otočila som sa na neho trochu podráždene. Aiden si vzdychol. Už sa mohol naučiť, že pri nás to má rovno vzdať. Vložil DVD do prehrávača, ale skôr, ako zapol film, dvere sa prudko otvorili. Andreasovi zažiarili oči. Ja som sa však okamžite zatvárila podráždene.
,,Hej, nevideli ste Foxa? Neviem ho nikde nájsť," Liam sa tváril nešťastne. Fox, tak sa volal Limov kocúr, bol jeho neskutočným miláčikom. Ja som mala zase mačku, ale tá sa stále niekde túlala a tak som na ňu kašľala. Príde ku mne, keď bude chcieť.
,,Pomôžem ti ho hľadať!" Andreas okamžite vyskočil na rovné nohy, ale Aiden bol rýchlejší. Zdrapol ho za ruku a doslova ho sotil naspäť na posteľ. Liam sa zaškeril, aj on sa vždy škeril, keď videl to Andreasove pyžamko, ale on bol na neho rovnako ako ja, už zvyknutý. Andreas tu spával častejšie ako doma.
,,Ty seď!" prikázal mu Aiden, Andreas sa síce nadýchol, že bude odporovať, ale Senia ho s úsmevom zozadu objala a položila mu ruku na ústa. Takže jej len niečo zahuhlal do dlane. ,,Ja som ho nevidel a myslím, že ani zvyšok nie," Aiden pohodil rukou smerom k nám. Liam sa zatváril ešte nešťastnejšie.
,,Tak keby ste si ho všimli, dajte mi vedieť. Dnes ešte nevečeral. Na večeru je vždy načas," mrmlal si pre seba Liam, keď za sebou zatváral dvere.
,,Ale ja mu chcem ísť pomôcť!" zaprotestoval Andreas, ktorému sa podarilo odstrčiť Seniinu ruku. Aiden založil ruky na prsiach a predviedol taký pohľad, že Andreas sa okamžite scvrkol. ,,Ale aj tak by som mu pomohol rád," zahuhlal, keď Aiden konečne stlačil play a sadol si k nám na posteľ.
,,My vieme, žeby si chcel, ale je to pre tvoje dobro. Už sa z toho Liama preber," poradila mu Senia a keď sa nahýnala ku škatuli, Andreas na ňu vyplazil jazyk tak, aby si to nevšimla. Potichu som sa zachechtala. Sanus okamžite ako začal film, naklonil hlavu, ako keby nad niečím rozmýšľal a pozoroval obraz na obrazovke.
,,Na každého upíra príde raz pocit, že...," a bum. Ako náhle odznela prvá veta filmu, Sanus vystrelil ako guľa a zatresol za sebou dvere do kúpeľne. Prekvapene sme na seba pozreli. Sanus mal svoje divné nápady a tak by som to nebola riešila, keby som nezapočula trhané vzlyky. To ma okamžite zdvihlo z postele.
,,Sanus?" otvorila som dvere do kúpeľne. Aiden zastavil film a moji traja priatelia tiež pomaly vstali, aby nakukli do kúpeľne. Sanus sedel na zemi v rohu a plakal. Trhane skoro až hystericky. ,,Sanus, čo sa stalo?" pomaly som mu položila ruku na rameno a vtedy ma prudko objal.
,,Prosím nie, nie, neposielaj ma naspäť! Ja nechcem, nedovoľ! Nie, nie, nie! K nim nie!" hladila som ho po chrbte a s priateľmi som si vymenila nechápavý pohľad. Jeho reakcia nedávala zmysel. Ale jedno som vedela iste. Túto reakciu vyvolal ten film, ale prečo?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár