Najprv bolo v pláne ísť na vlak ktorý odchádzal z Hlavnej stanice 10:40 (koncert začínal o 18:00, púšťať dnu mali začať o 16:30) nakoniec sa to kvôli tomu, že sa Paľovi nechcelo ísť tak skoro, zmenilo na vlak o 13:00.
Do Viedne sme došli tak okolo druhej a vypravili sme sa hľadať zástavku metra U1, ktorý (ako som vykukal na nete) išiel na Praterstern, odkiaľ to bolo iba zopár kilometrov po rovnej ceste do areálu Prátra, pri (alebo v) ktorom sa koncert konal. Najprv sme sa trošku stratili, ale nakoniec vďaka prezieravosti mojej mamy, ktorá ma donútila kúpiť si mapu Viedne, sme cestu našli.
Koncert sa konal vonku na betóne. Dohodli sme sa, že aj keď sa behom koncertu stratíme, tak sa po jeho skončení stretneme pri "strede vesmíru" - toletách Toi Toi. Okamžite po pustení dnu (s mojim lístkom našťastie nebol žiaden problém, ani vymeniť som ho nemusel) sme sa navzájom stratili. Ja som ostal z Gabikou a Šimonom. Našli sme si fajn miesta v strede publika, neveľmi ďaleko od pódia. Ešte pred šiestou začali hrať lacná nemecká kópia Rammstein Oomph!, ktorá na poslednú chvýľu vystriedala Bullet For My Valentine. Teraz neivem, čo by bolo horšie. Prvé 3 pesničky boli v pohode, ale potom sa začali strašne opakovať. Ľudí to nebavilo a preto ich po pol hodinke vypískali a vyprostredníkovali už nadobro. Zdalo sa, že jedniný čo sa na Oomph! bavili boli samotní hudobníci. Hlavne spevák bol priam "megatrápny" - poskakoval tam vo zvieracej kazajke a skoro som mu uveril, že utiekol z blázinca.
Po 30 minútach sa na scénu dostavili Heaven and Hell (členovia Black Sabbath bez Ozzyho a starého bubeníka). Škoda, že nemohli hrať staré Ozzy-fláky - Ozzy "zakázal". Tak hrali iba veci s Diom (malým démonicky vyzerajúcim mužíkom s výborným hlasom). Bola to veľmi príjemná zmena po Oomph!, čo vyjadrili aj ľudia, ktorí sa im značne potešili, ale to hlavné malo ešte príjsť. HaH hrali dobre, aj keď niektoré pesničky trochu preťahovali. Po 40 minútach opúšťajú pódium bez prídavku.
Krátko pred 20 hodinou. Sa začal dovtedy kľudný (vtedy už netrpezlivý) dav hýbať a ja som si uvedomil, že neostať udupaný nebude ľahké. Po dlhom zvučení a stavaní scény sa vyrútila Metallica a zahrali "Creeping Death" z albumu "Ride the Lightening". Strhlo sa nemilosrdné pogo v ktorého strede som sa ocitol. To trvalo po väčšinu pesničiek. Niektoré som ani nevnímal, snažil som sa udržať si ruksak a život. Každopádne to bol zážitok.
Páni z Metallicy už síce nie sú najmladší (spevák James bol už mierne prešedivelý), ale to čo hrali svečilo prinajmenšom o tom, aký boli pred 15-20 rokmi - hrali výhradne veci z prvých 5 albumov. Jedniná "novšia" pesnička bola 10 rokov stará "Memory Remains".
Došlo na veľké hity ("Enter Sandman", "Nothig Else Matters" či "Fade to Black"), ale aj na síce klasické, ale mnej známe fláky. Ja som sa neskutočne bavil spolu z celým publikom, ktoré spievalo všetky texty, ale dokonca aj noty zo sól (miestami som mal pocit, že som na futbale .
Nový basák Robert Trujillo sa mi nikdy nepozdával, ale svojím výborným basovým sólom ma dostal. Celkovo boli hudobnícky veľmi premakní. Na konci porozhadzovali za kýbel brnkátok a zo 20 paličiek, ale kto si myslel, že už je vymalovné sa mýlil. Rozľahlý dav si pýtal viac. Pridali asi 3 piesne, dav však čakal na "Seek and Destroy" - brutalitu z prvého albumu "Kill 'em All". Dočkali sme sa. Nasledovalo to najtvrdšie pogo v akom som sa kedy ocitol.
Všetci boli spokojní, kapela sa ešte došla pokloniť a Lars sľúbil, že čoskoro bude hotový nový album. James nezabudol povedať klasické klišé: "Máme vás radi...Ostanete navždy súčasťou Metallicy...Vrátime sa..."
Vydali sme sa okolo polnoci na stanicu a na vlak domov plný dojmov. Paľo nafrfľal, že všetky koncerty Metallicy na ktorých bol boli veľmi podobné. Mne to bolo po pravde povedané jedno. Tešil som sa na vodu (ktorej bol akútny nedostatok ešte pred začatím koncertu) a posteľ.
Pre asi 50 slovenských fanúšikov Metallicy prišiel iba 1 vozeň! Strašne sme sa tlačili, ľudia doslova vypadávali z okien (ale našťastie iba na staniach) a únava na nás doliehala.
O druhej sme sa konečne ocitli na hlavnej stanice. Už len taxík, voda a posteľ.
Bol to super koncert.
Blog
8 komentov k blogu
1
mmxkiller
6. 7.júla 2007 19:32
Husté... ja si radšej počkám kým sa pán Petersen uzdraví a spraví Európské turné a ovšem zahrnie aj Slovensko ako každý rok... len dúfam že ho bratislavčania neodrbú ako naposledy
2
Hej hej hej bolo to nadherne...
A snad bude aj nabuduci rok k novemu albumu.
A na mna a Mariana ako cast vypravy si zabudol
ale to nevadi ajtak bolo krasne
A snad bude aj nabuduci rok k novemu albumu.
A na mna a Mariana ako cast vypravy si zabudol
ale to nevadi ajtak bolo krasne
3
Napísal si to pekne.
Ja som dnes napísala kompletný report na dve časti..ale ono sa to vymazalo..teda prvú časť mám zachovanú ale druhá o Metallice je nenávratne preč.
Každopádne spomienky sa vymazať nedajú.
Ja som dnes napísala kompletný report na dve časti..ale ono sa to vymazalo..teda prvú časť mám zachovanú ale druhá o Metallice je nenávratne preč.
Každopádne spomienky sa vymazať nedajú.
7
Pekne napísané aj môj článok o tom koncerte je už hotový napísala som ho do školského časopisu, no možno ho uverejnim aj tu. YEAH!
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Opäť som späť
- 2 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 3 Hovado: Spomienky
- 4 Protiuder22: Oheň
- 5 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 6 Hovado: Venované kajke
- 7 Hovado: Zopár myšlienok
- 8 Hovado: Prečo ľudia kričia
- 9 Hovado: Duša mačacia
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 3 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 4 Soyastream: Novembrová
- 5 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 6 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 7 Hovado: Opäť som späť
- 8 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables
- 9 Tomasveres: Motivácia je nezmysel
- 10 Hovado: Spomienky