Veľká BIRDZ story, alebo „Kurňa, kto mi u*ebal toustík?“

V žiadnom prípade nečítajte Melcoirov blog, určite sú tam bludy, klamstvá a celkovo skreslená pravda...

Keďže mi nejaký neprajník sabotoval pokojný priebeh internetového spojenia, tak Vám, mojim/našim cteným čitateľom, prinášam tento skvost až v tejto jedinečnej chvíli.

Dúfam, že ste si neprečítali Melcoirov blog, aj keď mal predo mnou predstih dňa a noci. Ak nie, tak pokračujte v čítaní, ak áno, tak sa HAMBITE a pokojne naďalej inhalujte plnými dúškami moje pisateľské umenie.

Aby som konečne hovoril k veci, tak mi volal okolo obeda Bohuš (ktorý mimochodom robí dosť kvalitnú rapovú hudbu pod pseudonymom Boh už a v dohľadnej dobe plánuje koncert s jedným známym raperom, ktorého nikto nepozná) no takže, ešte stále mi volá Bohumil a pýta sa, či bi som za neho nevzal zas a znova jeho šichtu v divadle. Keňaz je keňaz, tak som sa tam okolo šiestej vybral.

Všetko prebiehalo podľa zabehnutej šablóny, ktorú popisuje Melcoire vo svojom blogu, ktorý však nečítajte.

Prišlo na naše velevýznamné repliky, ktoré tvoria chrbticu celého predstavenia. “Puding!” (by Melcoire) “Páv!” (by Dudri). Máme samozrejme aj nejaké také zborové, ale tie neposúvajú dej tak dopredu ako tieto dve.

Celé predstavenie sme sa snažili schalovať čo najviac jedlých rekvizít, ale ani to nám nestačilo. Tak naše kroky viedli cez prestávkou rovnou čiarou do bufetu, kde nám do očných nervov udreli toustíky za 16,-. No nekúp to! Adam sa vtedy vyjadril, že on akosi nemá krytý peňažný obnos na zakúpenie tejto položky, tak som ho veľkodušne pozval.

Už sme tlačili do hlavy (nenásytný Adam si ten svoj musel dať s kečupíkom, tak čakal dlhšie ) ako sme tak dojedali, tak nás oslovil zo stolu na odkladanie použitého jedla a riadu jeden čisto nedotknutý toustík. Tak, reku, niekomu nechutil, tak sa ho Adam so svojimi vyvinutými lupičskými a zakrádačskými schopnosťami, ktoré isto-iste pochytil v nejakej RPG hre, zmocnil v precízne zvolenom momente, keď boli všetci potencionálni svedkovia chrbtom.

S pokrikom „High five!“ sme zblajzli aj tento toustík. Chutil najlepšie, nie preto, lebo sme ho uchmatli, ale preto, lebo bol ZADARMO. Ako je všeobecne známe: Zadarmo chutí najlepšie.
Tak sme si spokojne pochutnávali, keď tu zrazu, sa tu zjavil jeden územčistý a polopešatý divadelný technik. To by nebolo ničím špeciálne, ale pristavil sa pri inkriminovanom tanieri, na ktorom ostal poloobhryzený toustík (ktorý sme nezobrali, nie sme až také socky ako vyzeráme) a povedal:

„Kurňa, kto mi u*ebal toustík?“

Ja som sa zachoval zbabelo, strčil som svoj zbytok do úst a sledoval pomedzi slzy smiechu televízor, ktorý chytal aspoň 5 duchov, zrnil a každú chvíľu sa samovoľne prepínalo stereo na mono. Adam však ukázal svoje hrdinstvo a postavil sa za pravdu, ktorá nám v tom momente s prepáčením srala na hlavy. Všetko sa vysvetlilo, Adam zaplatil pohrešovaný tousík zo svojho nekrytého kapitálu, strašne sme sa smiali, a rozhodli sme sa, že napíšeme tento unikátny dvojblog.

Toť vsio.

 Záchod

0 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu