Kdesi počuť smiech a tanec,
ja na balkóne,
trpezlivo dýcham,
kým sa muži premenia na kone.
Kone splašené a búrlivé,
a my, žienky domáce a hanblivé,
poberieme sa ticho dolu schodmi,
žeby nestretnúť sa s divokými koňmi.
Kde sú , šľaka, len tie schody?
Zapraskali hánky,
otočím sa, stojíš tam,
tváriš sa len, že si jedým z hostí.(Nie si.)
Divé kone sú už dávno doma, preč,
s nimi žienky domáce,
len tráp moje srdce, LIEČ!
Len som zvedavá,
kto moju krv uprace.
V divokom tanci,
ledvo spoznávam
kde je tvojho tela začiatok
a môjho koniec.
To sme celý my!
Hádam zazvoní nám iba šťastný koniec.
V divokom tanci,
hľadám tvoje pery,
a ten mesiac nad nami,
verí nám jediný,
vo víre tanca pod nohy nám hádže kvetiny.
V divokom tanci....
chytám tvoje ruky.
Pokračujeme v trápení,
ktoré nekončí len mne spôsobuje muky.

 Blog
Komentuj
 fotka
markonix  16. 12. 2006 21:21
strašne dobré!!
 fotka
basawell  5. 3. 2007 20:51
Fúúúúúúúúúú.. na 15-tku to je talent
 fotka
3t.m.  29. 3. 2007 00:46
Zaujímavý štýl...



Hovorí sa, že niektoré myšlienky sú nadčasové... U teba platí, že sú "nadvekové"



V 15-tich by som v živote nič podobné nevypotil (viem o čom hovorím
Napíš svoj komentár