kruté rany pod pás,
poznáme to všetci,
teda aspoň skoro každý z nás.
Ametystové srdce a duša z krištáľu.
Večne na pochybách
milenec čo nikdy nespí
nevníma
nemiluje
necíti.
Tie dve hviezdy vzdaľujúce sa v časopriestore
keď jedna stráca nádej
a ruky nestretávajú sa jak kedysi.
Ruky- tie mosty medzi ľudmi,
mesiac smutný
nechce žiariť na lásku bez budúcnosti.
Nechce žiariť na to že dve hviezdy vdaľujúc sa
približujú sa k iným,
a proste nesvietia jak kedysi len rastú svojim smútkom,
to keď kabát nedrží už putkom
to keď ty...
Ja hviezda opustená...
Ako keby zastavil sa čas,
pche to predsa pozná káždý z nás!
Napriek hviezdam čo okolo mňa mihajú sa sťa krídla motýľov,
na mňa padajú len dážde meteoritov.
Ametystové srdce a duša z krištáľu sa rozbíjajú ľahko.
Už nepatrím nikomu.
Ani sama sebe.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
dunka
8. 6.júna 2007 14:04
Prepacte, obvykle mam daku formu ale momentalne nemam silu ani plakat....a toto sa proste neda.
4
fakt dost dobre..
v momentalnom stave sa do toho dokazem stopercentne vzit..
...ostava dufat v lepsi zajtrajsok?
tak mi to kedysi hovorievali.
uz nedufam a neocakavam..
tak sa aspon nevzdalujem sama sebe dalej a dalej.
v momentalnom stave sa do toho dokazem stopercentne vzit..
...ostava dufat v lepsi zajtrajsok?
tak mi to kedysi hovorievali.
uz nedufam a neocakavam..
tak sa aspon nevzdalujem sama sebe dalej a dalej.
Napíš svoj komentár