skláňam svoju smutnú hlávku
nad zrkadlovou hladinou.
Ťahám sa k vode,
túžim sa utopiť,
držia ma korene,
nie...chcem to všetko ukončiť.
Prečo ty, čierny havran
krúžiš stále nado mnou?
Prečo ty, strašný havran,
zahrávaš sa dňom a nocou- mnou?
Je noc a či vari deň?
Ako si to spravil?
Prečo si ma nevaroval?
Nekrúž nado mnou,
smrť má trpkú chuť.
Zdezorientovaná,
kde sú hviezdy čo nad nami žiarili?
Strácajúc sa v noci chladnej,
nie.
Nedávaj mi znova nádej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár