Neodchádzaj....

Miláčik,
prečo mi neodpovedáš?
Prečo na tvojej usmievavej tvári niet viac toho úsmevu?
Toho úsmevu, otca smiechu,smiechu, ktorý mi tak veľmi chutil...

Láska moja...
spíš?
Očká zavreté a na tvári ten pokoj...
Otvor ich už a nedovoľ aby som smútil...

Chrobáčik,
tvoje ruky chladia ako kúsky ľadu,
srdce tvrdé ani skala,
nezabudnem nikdy,
čo všetko nám dala láska,
ani to čo nám teraz vzala,
otvor oči!
Odpovedz...!
Nemôžem už teraz s tebou žiť, avšak ani bez Teba,
som ako človek, čo je bez mena,
bez duše,
bez mysle,
lebo ty si moja duša i myseľ,
a moje meno je naša láska....

Tak mi daj vedieť,
či Ti tá zem nie je ťažká.
Obetoval by som všetko len za jeden jediný bozk...
Tak zbohom láska.

Verím, že raz sa stretneme.
V raji a či v očistci?
Je to jedno, bo aj v pekle ma Tvoja láska očistí,
to čo nám smrť vzala sa však už nedozvieme.

Chcem ísť za Tebou.
Chcem ťa vidieť.
Každé ráno s miestom prádznym vedľa mňa
tam kde si ty spávala,
tvoje kreslo,
tam si rada čítavala,
a kúpeľna...

Aj keď hasnem a blížim sa k svetlu,
moja krv je ničím,
cítim, že ma život opúšťa,
no duša voľnou je,
telo teraz umiera,
ale duša miluje.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu