Na začiatku býva všetko krásne.
Nepoznané situácie,
nepoznáme hranice.
Bozky plné skúmania a vášne,
v očíach iskry planúce,
a horím v nich ako bosorka na stohu...

Chodieval si rôznymi cestami
avšak všetky viedli ku mne.

Pamätáš vtedy keď sme sa stretli
pod dohodnutými javormi
a ja so zapálenou sviečkou očakávania kráčala som k tebe?
No naše očakávania osudu ruky zamietli,
miluješ ma?? Hovor mi
o nesmrteľnosti lásky a o vášni objatia smrti...

Život nám málo dal a smrť nám aj to málo vzala.

Cez clonu smrti stretli sa nám ruky,
tvoj posledný úsmev a aj dotyk letmý,
opúšťaš ma skorej ako osud určil nám,
Ja trpím sama a ty trpíš sám...

V náručí už plnom tvojej krvi,
šepkáš iba : ,,Trpme spolu´´
tá bolesť zaživa mi srdce drví,
som nahá a už nehrám žiadnu rolu.

,,Chceš ma opustiť?´´
Hľadíš na mňa ako básnik ktorý stratil niť,
obviňujúc a zároveň oslobodzujúc ma z tvojich múk,
rozišli sa prsty naších rúk...


Chodieval si rôznymi cestami ale táto viedla nohami napred na miestny cintorín.

 Blog
Komentuj
 fotka
kelt445  3. 6. 2007 17:31
o5 super klobuk dole



p.s.: cisto nahodou mi pri tom ako som to cital hralo Goo Goo Dolls-Iris...neodporucam
 fotka
costello  4. 6. 2007 12:49
ako bosorka na stohu? aj ty si dievca co by sa radsej stalo vdovou nez opustenou?
 fotka
sarah_whiteflower  7. 6. 2007 18:06
Božeeee to je nádherné... množia sa nám tu vážne veľmi talentovaní spisovatelia... napokon ma tu už vážne ani vôbec netreba



Len tak ďalej, super sa to číta..
Napíš svoj komentár