Čo vidíš?
Podliatiny...Krv....a jazvy.
Nemám už chuť písať depresívne básne kvôli tebe.
Kvôli nikomu.
Teraz stojím na za zábradlím mostu a viem, že raz skočím.
Raz to preleziem a skočím.
Budem sa pozerať na spenenú hladinu Dunaja a oddám sa jeho chladu.
Dnes však nie.
Čakám, že budem silnejšia.
Pozri sa na mňa.
Čo chceš vidieť?
Pred tvojimi očami má kto stáť?
Chceš tam mňa?
Si si tým istý?
Zomri.
Nie, vážne. Zomri.
Nechcem ťa vidieť.
Alebo mám zomrieť ja?
Nemôžem žiť s tebou,
však ani bez teba....
Toľko sklamaní, toľko nenaplnenej túžby...
a ja som ako každá dúfala, že si iný...
Už nie.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
5
Dodnes som bola najstatsnejsi clovek na svete. Som proste krava. Neklamme sa.
6
Fuuha ludstvo speje do depresie ti co ju citia tak ju citia a iny sa na to hraju...
7
pekne napisane...pekna bierka pocitov.. teda, pena ako pekna... kazdopadne... az raz budes silnejsia, uz nebudes mat dovod skakat
Napíš svoj komentár
...alebo mne