Stojí tam
opretá o stenu
a na jej porisku
sa jagavo ligocú kvapky krvi....

Kvadrilióny pocitov,
bilaterálne telá,
plynie a steká,
tá krv ktorú som tak chcela.

Zaťala do mňa,
onomatopeja stonov,
a ja Odyseus lásky,
márne hľadám domov...

Lež neviem kde môj domov hľadať
no lepšie ako na nos padať,
nuž vstávam zo zeme
a sekera ma volá túžbou krvi.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
zabeus  19. 6. 2007 21:31
Mmm...

Čo dodať..

Umenie
2 
fotka
sarah_whiteflower  21. 6. 2007 14:39
A ešte sa k tomu aj vyjadrím, hoci som to už pár razy prečítala, také je to na zhltnutie... sama nechápem, prečo mi to evokuje môj vlastný strach... fakt nechápem...



Ale ja som tiež takýto krásny surrealizmus prednedávnom praktizovala...
Napíš svoj komentár