a hviezdy obeťami šikany,
dodnes neviem na čom vôbec som,
si hosť ktorý už nie je vítaný.
Hľadiac do neba nevydal si hláska,
keď šíp preťal toto ráno,
bola to nenávisť a či láska?
Na nie si mi vravel : ,,Ale áno...´´
Bral si ma za ruku,
viedol ma na polia,
ponúkať ponuku,
dotyky čo vždy pri srdci zabolia,
bral si a dával si málo,
neľutujem však čo sa stalo,
lebo ráno múdrejšie je než večera,
a dnes je zajtra.
Teraz stojac nad tvojim mŕtvym telom,
tvojou krvou kropím svoju tvár,
o rytierovi chrabrom a smelom,
o dare čo nebol dar.
Tmavé polia stali sa ti osudnými,
neťažíš ma ničím
ani myšlienkami viny,
len rozpúšťam si vlasy a natieram sa tvojou krvou.
Nebola som tvojou poslednou ani tvojou prvou.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
srdce1357
2. 6.júna 2007 22:07
wow dobre
5
v poslednej dobe citam vsetky basnicky na blogu a tato je jedna z naj co sa mi dostala v poslednej dobe do ruk(pred oci)... pekne
7
V silných vetách, silná myšlienka a ešte silnejšií odkaz ... myslím, že málokto by sa vyjadril lepšie,rád čítam blogy, ktoré majú dušu
8
wow okrem toho oseku: len rozpúšťam si vlasy a natieram sa tvojou krvou. to bolo super
Napíš svoj komentár