V úprimnom srdci sú aj city úprimné.
A ja ledva dýchajúc
túlim sa k tvojej hrudi...
,,Nechoď!´´ nežne zvolajúc,
no cítiac že niečo sa do nenávratna rúti.
Ešte môžme zmeniť smer,
všetko krásne navrátiť,
som vojak čo po vojne očakáva mier,
tak to skúsme všetko nestratiť.

Neodstrkuj moje ruky,
ani vôňu dotykov,
spôsobuje nám to obom muky,
smrť tých krásnych pocitov.

V úprimnom srdci sú aj city úprimné...
.....a ja neviem či si úprimný....

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
kelt445  16. 6. 2007 16:42
je to pekne ako vzdy ale aj ako vzdy take smutne trocha.. ale v tom to je..super
2 
fotka
dunka  16. 6. 2007 16:48
nedokazem pisat basne ked som stastna, takze mojim osudom je byt nestastnou - dari sa.
3 
fotka
cicusa89  16. 6. 2007 16:58
ano ano, pekne
4 
fotka
aduliatkodca  16. 6. 2007 23:57
fakt krásna básnicka, velmi pekne napísaná, aj ked smutná Ale ked píses, tak proste dávas na papier svoje pocity, myšlienky a aspon mne to vzdy tak pomôže vyzalovat sa, vyplakat.

Ale k tvojmu príspevku, vôbec nie je tvojím osudom byt nestastná, musís si viac verit.Budem drzat palce
Napíš svoj komentár