Venované ružiam

Osudy dvoch ľudských duší,
iné a predsa v niečom podobné,
niečo čo nám rozum hluší,
a tak ďalej, podobne.

Hádam odkiaľ vietor vanie,
čo za plameň rozdúcha?
Či len ďalšie city zhasne
a či srdce rozbúcha?

...Boli raz dva kvety...

Myslievaš na mňa dakedy?
Stále alebo trošku iba?
Nemyslím si, že nič v mojom živote bola chyba,
a toto všetko je len realita čo sa mi sníva...

,,,Kvety ktoré ešte nikto neodtrhol,,,

Nevinne sa zahľadieť a pohladiť ti srdce.
To by som chcela.
To aby v naších telách iba vášeň vrela,
na smútok sa nepozrela,
či vieme čo to znamená?
Svitá nám ilúzia
a či odblesk
budúcnosti?

,,Dva mladé kvety,,

Tri mesiace...

Len tak ma napadlo
čo všetko je a ešte môže byť.
To všetko čo prišlo a ešte
môže prísť,
to
že jeden druhému sa môžme nenávratne
do pamäte vryť...

...Dve ruže...
(Možno máme tŕne a bránime sa citom, ale ruža ružu neporaní )

Venované človeku, ktorý sa priezviskom volá rovnako ako ja a jeho krstné meno je Adam.
Chceš sa prezradiť? Sme dve ruže.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu