Kradneš tajme ako zlodej,
kradneš to čo vzácnym je,
kradneš všetky ľudské city,
sympatie, nádeje.

Ukradol si moje telo
a teraz chceš aj moju dušu,
to čo srdce láskou smelo,
stratilo sa v kvapke rúžu.

Na opustenom oceáne,
veslujeme sami dvaja,
však to všetci poznáte,
dvaja blázni vyhnaní z raja...

Minule som utiecť chcela,
ale ako
to som nevedela.
Vykúpiť sa z okov života,
poflirtovať so smrťou,
mojim milencom by bola hniloba,
živiaca sa kostí drťou.

Dneska viem,
že neumriem.

A kradnem všetko späť.

Kradneme obaja.

Ty zlodej.

Ja zlodejka.

Milenci.

 Blog
Komentuj
 fotka
zabeus  10. 6. 2007 15:28
Bravo...

Ako ceylónsky čaj , ako dobrý ročník vína..

Jedndoucho prefektné...
 fotka
ygor  10. 6. 2007 15:57
Koniec som pochopil

ale inak well done
 fotka
dunka  10. 6. 2007 16:19
som neskutocne depresivna. a mam pocit ze neviem pisat basne o niecom veselom okrem lasky.

Laska a smrt ide dokopy pre mna.

Musim zacat milovat
 fotka
costello  10. 6. 2007 17:24
krásne vyjadrené city.. došlaka tá prvá strofa je ako keby o mne:/
Napíš svoj komentár