Vždy stojím v myšlienkach na kraji strechy a neviem čo ďalej...či tam kde slnko spí, alebo telo nechať padnúť hore znak...
Smiech počujem cez celú miestnosť...nedá sa nepočuť...
Nie, že by som sa hanbil...nemám čo povedať, ale rád by som chcel...
Asi to stratilo zmysel...u mňa včera...a tam na druhej strane už predpredvčerom...
Auto blížiace sa proti mne má ostré svetlá, ktoré má stále zvádzajú...ako sirény...jemným zvodným hlasom...
Vyvarovať sa chybám..už na tretíkrát sa určite poučím...bol by som hlúpy keby nie...alebo možno keby ma hnala taká tá zvieracia túžba...ako aj prvý a druhý krát...
Pripevním si pištole do rohu miestnosti...a na spúsť priviažem motuzíky...ako v rozprávkach...potiahnem naraz...a ktorá bude rýchlejšia...ľavá či...?
Nemá zmysel veci siliť...o to rýchlejšie zmiznú...
Ľanové lano, alebo lanové ľano...visí zo železa...a slnko práve zapadá...nechce to všetko vidieť...tak počkám kým zmizne...nemám mu to za zlé...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár