Bolo to takto:
Celú noc som nezažmúril oko...
(...tých nocí...)

...izbu bez kľúča, bez zámku, bez dverí...
Na dne akvária sa rozsvecuje pláž.
...sledujem pestropruhovanú rybu...

Vidím a smejem sa...
..ticho sa usmievaš..

Nehovor nič len cestuj so mnou...

Záhadný detský nápis znie: GOL DEN LIP!

Deň tíško začína...
...a v purpurovej žiare brieždenia zhárajú vtáci,
vtáci najkrídlatejší z tvorov.

Život už skrátka taký je...

***********************************
Vraj mi praje noc bez blogov...ja jej ďakujem, aspoň za prianie.
A ja im prajem skvelú noc, keď aj s blogmi...je to jedno, ale nie mne...
Čerešne, drevená halúzka....už s ňou len splynúť.


Sny...stále sa prisnia...sú také krásne...si taká krásna...celý život žiť len o snoch a nezobudiť sa.

Pamäť ako slon...nikdy nezabudnúť...ešteže sme ľudia...a zabúdame...len ja tlačím pred sebou ten svoj imaginárny chobot.

Asi sa hnusím, bridím, lebo som otravný a zúfalý...lebo som už nikto.
Aj ten stokár čo vošiel do synagógy a vyšiel z kostola je viac než ja.

Jeden bozk...len jeden...pobozkať betón, z nekonečných diaľav.


*Ospravedlňujem sa Dežkovi a iným, že som im pokradol slová...chcel som.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
petika  2. 8. 2008 09:41
juj mam rada taketo co su o vsetkom a nedavaju zmysel
2 
fotka
lusssia  12. 8. 2008 21:25
pekne sa to cita...len keby to nebolo prave od teba...
Napíš svoj komentár