Úľava pre ten hlúpy prevzorcovaný paranoidný mozog.
Človek by si najradšej v tejto chvíli zapálil-ako ja.
Pomaly citím ako mi nohy opúšťa kŕč a dostavuje sa zaslúžené uvoľnenie...su bezcitné...už ma viac nezaujímajú.
Každý dych prežívam-TO zažíva len málokto. Cítim ako sa mi vnára cez ústa ten sladkastý opojný vánok tabaku....dostáva sa hlboko do mňa...a ja ho na ten just nevypustím. Je neskoro...nechám si ťa celý. Moja myseľ sedí pri mne na stoličke. Žmurká na mňa...iba tak ako to vie ona...žmurká so slovami:"..pusti ma už naspäť..prosím..". Máš smolu maličká...dneska a už navždy...už ťa nepotrebujem. Kruhy vo vzdcuhu...teplo pri srdci...žiari ako maják pre moju dušu...
5 minút útechy, možno 7, pre môj zvláštny život.
No teraz naozaj cítim, že žijem...Cítim to, pretože...pretože umieram. Každým šlukom sa dostávam vyššie na povrch života, no bližšie k zubatej...
Hm...a to som tu chcel písať o sebe...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
ách, sladké opojenie tabakové... túžim po ňom už zopár hodín. a toto mi ukázalo, ako mi chýba...
Napíš svoj komentár
urcite si si to cele vymyslel