na zvláštne stvorenie
s hlavou plnou dažďa a
oknom dokorán
všetci už dávno spia
a k oknu je len krok
chcem letieť
letieť nocou ktorú maľoval Van Gogh
v ktorej aj krik čiernych vrán je
nehoráznou chválou
okien dokorán
ľutujem
dni keď svetlo mlčí
ľutujem
utŕžených rán
ľutujem
okná čo nie sú dokorán
potom ráno zmyje hviezdy
ako škvrny z kakaa
a ja som späť
znovu vo svojej koži
je to to najbežnejšie z rán
ďakujem láska za tú sviečku v okne dokorán..
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lia
13. 4.apríla 2007 16:50
tre tres beau...demoiselle
Napíš svoj komentár