fialové prsty
neschopné pohybu
nestíhajú predpísané tempo..
takto asi nikdy nedohrá svoju mesačnú sonátu
nechá to tak..
vezme svoje studené telo
a keď je na úrovni stredne veľkého oblaku
vezme do dlaní svet..
ale nie je to to čo čakala..
keď ona tak veĺmi chce odohrať svoju sonátu až do konca
škoda že jej to neumožníte...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
basawell
4. 4.apríla 2007 18:21
som si mohla mysliet, ze to ty..! citam, citam,rozmyslam..:To je dobre! Hadam je to nova Duvilax? Ale nie... to je stara Duvilax (nenarazam na vek!! Velmi dobra poezia. Zatial ta tu nik netromfol...
2
fakt je to dobre. konecne tam nie je nic o tom aka je laska krasna alebo ako boli ,alebo este neviem co v spojeni s nou aziadne hovadiny o prirode ci co som to tu niekde pred chvilou citala
Napíš svoj komentár