oddialila som moment

keď mi dlhý tenký bič

rozreže telo

pravdou

zelenu hodvábnou nitkou

som zviazala dokopy

štyri dejstvá svojho života

odohrané iba napoly

s ťahákom na ruke

a šepkárkou schovanou kdesi v tej tmavej jame

pod horizontom reality

zohnutá

ale hrdo

rozbehla som

seba

zotrela písmená z dlaní

zasypala nápovedy

a chytila som pevne

tenký vlas zachytený na svetry

vravím si

že už nikdy

nespadnem medzi dve stránky v knihe

už nikdy

nepotiahnem viac ako treba

drevenú ručičku Pinokia

už nikdy

neprefarbím vlastný kruh

na farbu ktorá sa páči vám


























pre m.m.

 Blog
Komentuj
 fotka
majajaj  9. 12. 2007 19:29
pekne to jeee
 fotka
suivante  10. 12. 2007 17:15
ak znamena byt seule nechat istotu tahakov , sepkarok a konformity normiem....aby sme si zachovali farbu a mohli dychat........je suis convaincue de la veracite de tes paroles...et JE PREFERE ETRE SEULE.....
 fotka
monya  14. 12. 2007 21:25
perfektooo

ja som na teba taka hrda

ze vies to vsetko povedat INAK...

taka sa mi pacis
Napíš svoj komentár