veď vlahu netreba, kde odbila nedeľa
nový deň otvára okná dokorán,
prináša čerstvý vzduch
a nahrádza ten puch,
čo tlačil sa do nozdier a hatil zdravé zmysly
áno, teraz som si už sebou istý,
už je zabudnuté, čo sa stalo
a že toho nebolo málo...
už pozerám len pred seba-
no všetko je vrtkavé, len čo prvý raz vietor fúkne,
obzriem sa, to mračno nado mnou opäť visí,
vravím si: na to nemysli!
neskoro však a prvá kvapka na mňa padá
a možno si aspoň ty rada,
ale pre mňa je to chvíľa pravdy,
keď zacítim tú vlhkosť vzduchu,
čo pripomína tonu hnusu
v tom momente byť niekým iným,
tvrdým, silným, odhodlaným
no som to len ja človek,
čo neznáša sa v tento moment.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár