O niekoľko metrov ďalej sa Tom chystal, že si ľahne. Ani on nemohol zabudnúť na to, čo sa dnes stalo. Do tej dievčiny, ktorá sa chcela zabiť sa tak zamiloval, ako ešte do žiadnej inej. Ale ako dlho by im to klapalo? On, gitarista slávnej kapely, ktorý má málo času a dievčina, ktorá mala ťažkú depresiu. Ako by znášala, keby sa náhodou rozišli? Čo ak na ňom bude úplne závislá? Tom sa prezliekol, si ľahol do postele a v tom momente mu prišla SMS-ka. Jej obsah bol takýto: „Ahoj láska. Ako sa máš? Platí ten zajtrajšok? Odpíš. Kathrin.“ Tomovi sa nechcelo písať a tak sa rozhodol, že jej zavolá. „Ahoj Kath. Prepáč, ale zajtra to asi nepôjde. Je mi to ľúto, ale strašne som ochorel,“ povedal a zakašlal. „Tak prídem ku tebe a budem sa o teba starať,“ povedala a Tom rýchlo vymýšľal niečo, aby to vzdala. „Prosím ťa, nechcem aby si ochorela. Keď mi bude lepšie, hneď ti dám vedieť. Dobre?“ povedal dúfajúc, že na to skočí. „To je v poriadku. Tak ja pôjdem s babami. Ok. Ľúbim ťa,“ povedala. „Aj ja teba. Maj sa,“ povedal a zložil. Jeho myseľ sa naďalej točila okolo Saniji. Ako jej vysvetlí, že má priateľku? Veď aj tak, poznajú sa ešte krátko. Hádam si s ňou nič nezačne. Alebo áno? Dlho premýšľal a nakoniec aj on zaspal. Ráno keď sa zobudil, jeho brat Bill mu oznámil, že poobede rodičia odchádzajú preč a vrátia sa až neskoro v noci. To bola veľmi skvelá správa. „A ty ideš niekam?“ opýtal sa Billa. „No, ani nie, ale mohol by som, ak to potrebuješ. Môžeš si zavolať Kathrin,“ povedal. Tom ho schmatol za ruku a ťahal do jeho izby. „Včera sa mi niečo stalo. Proste, išiel som od Kath a na moste stálo dievča a chcelo sa zabiť...“ povedal mu a Bill ho pozorne počúval. Keď mu to všetko porozprával, Bill skonštatoval: „Mal by si na ňu zabudnúť. Ako to vysvetlíš tvojej priateľke?“ „Ja neviem. Ale ku Saniji cítim niečo úplne krásne. Je to niečo silnejšie ako ku Kath. Ver mi, ja si s tým poradím.“ „No ako chceš. Tak ja dnes pôjdem niekam s Gustavom a Georgom.“ „Diki. Máš to u mňa. A pred Kathrin ani slovo.“ „Jasne, pochopil som,“ povedal Bill a odišiel z Tomovej izby. Tom sa preobliekol do nejakého cool oblečenia a ľahol si na posteľ. „Dnes by som si tu mohol urobiť poriadok,“ hovoril si v hlave a pozeral do stopu. Niekto zaklopal na dvere: „Ďalej,“ povedal a dvere sa otvorili. V nich stála mama. „Ahoj, zlatko,“ povedala mu a Tom sa posadil. „Ahoj, mami.“ „Dnes večer ideme s otcom na jednu návštevu a vrátime sa asi až zajtra doobeda. Chcem ťa poprosiť, žiadna žúrka a žiaden alkohol. Dobre?“ „Jasne. Môžeš sa spoľahnúť,“ povedal a doširoka sa usmial. „No, to poznám. A prídem domov a Bill ťa bude obskakovať a ty budeš kričať ako ťa bolí hlava, nie?“ „Nie, dnes určite nie,“ povedal a jeho mama vycítila, že mu môže veriť. „Tak teda dobre. Príď na raňajky,“ povedala mu a odišla. Vlastne vôbec nebol hladný. Najprv si poupratoval veci zo stoličky a zo zeme a potom išiel do kuchyne. Najedol sa a pozrel na hodinky. Bolo pol jedenástej. Zobral nejakú misku a do nej nasypal chipsy. Do kuchyne prišiel ich nevlastný otec, pozrel na Toma a opýtal sa: „Tu sa chystá nejaká žúrka?“ Akurát okolo prechádzala ich mama, vrhla prísny pohľad na Toma a povedala: „No to nie. Veď Tom vie.“ „Áno viem,“ povedal Tom a chystal sa odísť, keď tu, vo dverách sa zjavil Bill a podpichol ho: „Tom má dnes návštevu.“ Tom myslel, že ho zabije. „Príde Kathrin?“ opýtala sa mama. „Nie. Príde jedna kamarátka. Rozišla sa s priateľom tak som ju pozval ku nám.“ „No tak dobre, len žiadne hlúposti,“ povedala mama. „Jasne. Veď ma poznáš,“ povedal Tom a usmial sa. „No veď práve,“ povedala jeho mama a Tom odišiel do svojej izby.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
