,,Si prokrastinátor.“
,,Nevymýšľaj si slová, ktoré neexistujú.“ povedala som, ale preto, že som mala prádlo v práčke, ktoré treba povešať a bol najvyšší čas, aby som šla spať, aby som spala aspoň šesť hodín, link som si otvorila a urobila si test, ktorý bol síce ťažší ako tehotenský ale zase jednoduchší ako tie bežné IQ, nemyslím taký z netu ktorý vyplňuješ hodinu, máš pri ňom pocit, že si totálny kretén a od polovice už len tak tipuješ, lebo sa ti nechce, ale taký normálny u psychológa, kde sa fakt musíš snažiť, nijak to nemôžeš odrbať, lebo psychológ sleduje či rozmýšľaš alebo flákaš a je to vlastne dosť vážne, lebo podľa výsledku vie o tebe že totálne všetko /aspoň si to myslí/ a hlavne aké lieky ti treba.
Na margo psychológa raz som bola na takej hromadnej testovacej párty, ktorá sa začala, tým že nám strašne milá pani povedala ako škôlkarom: ,,A teraz nakreslite stromček.“ Ja si najprv hovorím, že sa mi snaď sníva, že musím v pätnástich kresliť stromček, aby som vyvrátila, že som debil a potom pozrem na týpka vedľa mňa, jak si vyfarbuje gule svojimi z domu prinesenými farbičkami na svojom vianočnom stromčeku a vravím si že pohoda.
No späť k téme. Takže výsledok testu je že som ťažký prokrastinátor. Síce som tomu najprv vôbec neverila, lebo viem, že keď sa idem len tak mrknúť na net z čoho ma asi tak pichá v ľavom boku, väčšinou zisťujem, že mám rakovinu prostaty, ale ako tak študujem, tak zisťujem, že májú pravdu. A tak mám po závislosti na arašidovom masle ďalšiu, fasa.
A teraz aby bolo jasno, prokrastinácia /ani vysloviť to neviem, ale ok/ je chorobné odkladanie povinností a rozhodnutí a podobných vecí. Doteraz som si myslela, že som len lenivá mrcha, ale keď si spomeniem, že som minule tak dlho odkladala kúpu mydla, že som sa musela umyť /dva dni po sebe/ saponátom na riad, neviem, neviem. A vraj je to viac psychické ako fyzické, tak rozmýšľam – fakt sa mi nechce alebo to proste mám na háčiku, lebo nehorí? Mám to na háčiku je správna odpoveď, menej vulgárna ako to mám na jazyku.
Prokrastinácia je vraj hlavne problém vysokoškolákov, čo ja som síce nikdy nebola, ale teraz aj vidím prečo asi. Väčšinu vecí a povinností odkladám na zajtra, čo vlastne môže byť nekonečné, keďže vždy je nejaké zajtra. Postihnutý má vo zvyku tráviť čas nepodstatnými činnosťami, pričom dôležité úlohy odkladá na neskôr. Presne. V pohodičke si budem listovať časopis, hoci už som včera mala byť niekde úplne inde. S kľudom Angličana si tri hodiny pozerám rozprávajúce zvieratká na Youtube, hoci mám fakt neodkladné povinnosti, lebo som dospelá, bohužiaľ.
Kto má česť ma poznať osobne vie, že chodím s meškaním asi tak hodina a štyridsaťšesť minút a keby som dostala libru za každým, keď zmeškám nejaký dopravný postriedok, mala by som z čoho živiť tie taxíky. Kvôli tomu asi nepíšem články pravidelne a ešte stále /už je to vrcholne trápne/ som nedopísala svoju knihu. Úplne fajnové však je, keď skoro skončíte na ulici, lebo odkladáte hľadanie práce.
Inak sa mi vôbec nepáči, že nás nazývajú postihnutými. Vôbec.
V mojom diári sa jedna a tá istá poznámka opakuje každý týždeň alebo deň a potom to vyzerá, že robím furt to isté. Poslednú preškrátam, lebo sa na to vykašlem úplne, aj ke´d sama seba klamem, že už nemám záujem. S dôležitými životnými rozhodnutiami prokrastinujem tak dlho, až sa už ani nemusím rozhodovať lebo je neskoro. V ľúbostnom živote svoje rozhodnutia naťahujem tak dlho, že dotyčný už chystá zásnuby, kým ja sa ešte stále rozhodujem, či chcem na nohu guľu v podobe chlapa alebo nie.
Postihnutí sa vraj často upokojujú a presviedčajú sami seba tvrdeniami typu: „Pod tlakom podávam lepšie výkony.“ Tak toto neviem ako môže niekomu vadiť. Všetci vedia, že diamanty vznikajú pod tlakom, omg. Dôsledkom sú stres, pocity viny a vlastnej neschopnosti, čo vedie k ďalšej prokrastinácii. Hm, to dáva logiku, asi je mi už jasné prečo som niekedy taká chaotička a trpím sebaľútosťou, vždy keď mám vyššie promile v krvi.
Vyzerá to tak, že som si už pár vecí v živote takto odprokrastinovala, asi by som z toho mala byť teraz smutná, ale na to mám asi príliš na háčiku a naďalej si budem hovoriť, že všetko sa buď vyrieši alebo urobí samé do troch dní alebo sa tým nemá vyznám zaoberať. Lebo vždy všetko nejak dopadne, nie?
Asi ľútosť nad tým si tiež odložím na zajtra. Len teraz neviem, či sa dať liečiť alebo počkať až budem diamant.
P.S.: Bozkávam všetkých ľudí s nejakou psychickou poruchou. A vy viete, že nejakú máte.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
ad ps: necitim
ad zvysok.. nie ze by som to o sebe nevedel.. ale to prirovnanie s diamantami sa mi paci..
ad zvysok.. nie ze by som to o sebe nevedel.. ale to prirovnanie s diamantami sa mi paci..
Napíš svoj komentár
Za to ti dávam hviezdičku