Deň voľna mi dáva priestor. Dáva mi tú voľnosť. Čo budem dnes robiť? Pýtam sa keď vstanem unavená z 10-hodinového spánku. Nie vždy tomu tak je, ale keď človek pracuje 10 hodín 6 dní v týždni, tak sa potrebuje v ten jeden jediný deň trošku zregenerovať.
Dnešok bol zvláštny. Po prvý krát som sa šla prejsť nie kvôli tomu, aby som premýšľala, ale kvôli tomu, aby som skúsila nepremýšľať. Je to pre mňa extrémne ťažké, keďže som na premýšľaní závislá. Chcela som si uvedomiť to, čo je TU a TERAZ. Svoje kroky, dych... A aj keď to bol moment ako zo srdcervúceho filmu, (dokonca som mala naporúdzi i oceán a zapadajúce slnko) nedokázala som úplne utíšiť svoju myseľ. Možno len snáď na maličké momenty som dokázala vnímať prítomnosť a cítiť tú radosť z nej...
Ale to stačí. Nedá sa to robiť nasilu a fungovať 21 (takmer 22) rokov ako stroj a zrazu sa chcieť stať najväčším mágom na svete. Len tie kratučké úseky ma ale dokázali zrobiť šťastnou i keď si to neviem ešte udržať. Viem len, že svet je krásne miesto, ktoré si mame vážiť a užívať, nie hanbiť sa za to čo bolo, nie mať strach z toho čo bude.
Uvedomila som si, koľko utrpenia som si spôsobila tým, že som si domýšľala a analyzovala veci. Koľko bolesti som zažila len preto, že som si myslela, že veci sú tak ako neboli. Koľko strachu som zažila z toho čo bude a nakoniec sa všetko hravo (alebo i menej hravo ale) zvládlo. Uvedomila som si o koľko je môj život jednoduchší, od kedy sa snažím mať v úcte seba a nepremýšľať zbytočne veľa.
Užívať si a to teraz. „Buďte ako deti...“, bolo napísané. A na túto vetu si vždy spomeniem keď vidím pobehujúce deti, plné radosti, bezprostrednosti a nekonečnej lásky. Niekedy som tejto vete nerozumela a možno jej ani teraz nerozumiem správne, ale teraz už viem, že na tom nezáleží. Jediné na čom záleží je, aby sme žili tu a teraz, pre tento okamžik, lebo v skutočnosti tu ani nič iné nie je - iba tento moment.
Ani neviete čo všetko sa snaží prilákať našu pozornosť. Teraz je vaša pozornosť sústredená práve na tieto riadky, ale i to je len kód, ktorý postupne dešifrujete, nie skutočnosť. A denne to robia médiá, ľudia, vláda, strach ... Všeličo. Ale doprajme pozornosť najmä sebe a danému okamžiku a uvidíme ako nám to zmení naše životy. Skúsme prebudiť konečne svoje vedomie, skončiť mechanické prežívanie a prebudiť sa práve v tomuto okamžiku.
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
dumbledore
31. 7.júla 2014 22:23
ako o mne, páči sa mi to.
2
Lajk. Aj keď neprebúdzame sa my, skôr vedomie sa prebúdza z Ja. Postupne zo seba strháva klietku.
3
dakujem za takýto blog
ja to poznám , je to taký ten úžasný pocit ktorý dakedy príde nečakane, že zrazu je všetko úplne jedno a iba vnímaš ten moment tu a teraz
chce to viacej takých momentov !
ja to poznám , je to taký ten úžasný pocit ktorý dakedy príde nečakane, že zrazu je všetko úplne jedno a iba vnímaš ten moment tu a teraz
chce to viacej takých momentov !
Napíš svoj komentár