Začalo to základkou, kde som sa radšej bavila s chalanmi. Keď som sa otočila k dievčatám vraveli, že doliezam. Ohovárali ma a bolo im jedno či to počujem. Tak som sa zapísala na karate.
Chodila som tam zhruba 10 rokov. Ak som sa s niekym novým zoznamovala a povedala, že chodím, alebo, že som chodila na karate tak sa stiahol so slovami, že si na mňa treba dať bacha. Prečo??? Kušem??? Brechám??? ((no v mojom prípade mňaukám ) Bola to len forma sebaobrany. A hlavne bol to môj priestor. Priestor, kde som sa naplno vyrozprávala. Priestor, kde som našla priateľov. ((aspoň som si to myslela) Jeden tréning som hrala s chalanmi basketbal po tréningu. Po hre som šla do šatne. Počula som čo som počuť nemala. Dievčatá nemali veľmi vyberané slovíčka na moju osobu. Oficiálny dôvod skončenia??? Nedostatok času na tréningy kvôli škole. Neoficiálny dôvod??? S nikým takým nechcem mať nič dočinenia.
V posledný rok som tam spoznala Mareka. Bola to moja spriaznená dušička. Málokto vedel, že sa poznáme, tobôž že sa tak silno priatelíme. Bol mi ako starší brat, ktoré som nikdy nemala. Čakával ma pred školou. Blbli sme nahlas. Videl ma v totálnej depresii, ale i v maximálne dobrej nálade. No raz sa stalo niečo, čo sa stať nemalo. Zrazil ho motorkár. Ťažko som to prežívala. Ak vôbec.
A až vtedy som začala maximálne prepadávať hre. A to nie hocijakej ale práve RPG. Zistila som, že sú tam skvelí ľudia. Ľudia, ktorí sú tu pre mňa. Ľudia, ktorí ma majú tak veľmi radi. Ľudia, ktorým verím, ctím si ich a rešpektujem. No viem, že mi niečo chýba. Niečo čo má napríklad Ronka s Althi, alebo Fexina a Kikyo. Možno je to len tým, že hľadám niekoho, kto je tak dokonalý ako bol Marek. Alebo som ho tak dokonalého videla iba ja??? To už asi nezistím.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sekhmet
16. 7.júla 2007 11:17
...kazda strata milovaneho cloveka je tazka..a hlavne ked je to takato uz definitivna... bezmoznosti navratu... ale nestracaj nadej .. nejakych kamosov si istotne najdes... skus skorej u chalanov ... baby na tebe zrejme ziarlili ked videli ze s nimi dobre vychadzas.... alebo mozes skusit sa nejak stretnut s kamosmi z netu ... ak byvaju niekde pobliz....
2
jj suhlasim s vyssie uvedenym...baby vedia byt ovela hnusnejsie ako by sa mohlo zdat
3
Keď človek príde o niekoho, koho mal naozaj z duše rád tak sa stále snaží nájsť ľudí, ktorí by boli schopní mu túto stratu nahradiť. Hľadá znovu tie pocity, ktoré cítil vtedy.
Viem to, lebo som tiež prišiel o najbližšieho človeka. Mám ju vo fotoalbume a napísal som jej aj blog (Blesk z jasného neba).
Nie si v tom rozhodne sama a veľa ľudí to prežíva podobne ako ty.
Viem to, lebo som tiež prišiel o najbližšieho človeka. Mám ju vo fotoalbume a napísal som jej aj blog (Blesk z jasného neba).
Nie si v tom rozhodne sama a veľa ľudí to prežíva podobne ako ty.
Napíš svoj komentár