Tak na začiatku bola izba. Internátna izba a v nej zopár báb. Ja medzi nimi samozrejme, ako hlavný aktér nejakej zaujímavej debaty. Veď čo také sa dá preberať niečo okolo 11tej v noci? Jedna kamoška, volajme ju napríklad Eliška ( skutočné mená hlavných aktérov neprezrádzam ) ležala na deke, snažila sa učiť (čo sa ale pri nás ostatných fakt nedalo tak si sem tam z nudy niečo ťukla do mobilu) a popritom chrúmala spolu s nami všetky zvyšky jedál čo sme ponachádzali (samozrejme všetky boli predtým overené jedálnou komisiou a ohodnotené ako "jedlé"). Hlad chodí najmä v noci- na to som prišla až na intráku. Doma ma zvyčajne také záchvaty jedenia nechytali...A ani nechytajú...
Späť k Eliške. Keď prišla na to, že sa tejto noci už fakt nič nenaučí, tak unavene vstala a chystala sa ísť spať. Ešte predtým však vyprášila deku von oknom aby ju zbavila všetkých mikroskopických čiastočiek jedla. Unudene vošla do kúpeľne a o pár minút sa vrátila vyumývaná a v pyžame. Vyrušila nás otázkou: "Baby, nevideli ste môj mobil?" A my jej na to, že nie, a pokračovali sme v rozhovore. Keď som zbadala že naozaj nemôže nájsť mobil, tak som sa ponúkla, že jej prezvoním. Počula som v mojom mobile, ako zvonilo, ale zvonenie v izbe nebolo počuť. Vtedy si slečna Eliška spomenula, že zvonenie ani nemá zapnuté. Ale po vibrovaní taktiež ani chýru ani slychu...Prehľadali sme celú izbu, kúpeľňu a ešte aj za posteľou sme ponachádzali rozličné veci, len nie mobil.
"A nemohol ti vypadnúť von oknom keď si prášila deku?" ozvala sa iná kamoška. My ostatné sme sa tomu len usmiali ale predsa len sme otvorili okno. Vonku tma, zima a pod oknami nebolo nič vidno. Napriek tomu som zase prezvonila. A pod nami zablikal mobil . Sled nasledujúcich okamihov bol...povedzme zaujímavý . Najprv sme sa neovládateľne rozosmiali ale keď sme zbadali ten výraz hrôzy v Eliškiných očiach, tak sme sa ako-tak ukľudnili a snažili sa ju upokojiť, že poňho ihneď ideme. Eliška zhodila pyžamo a narýchlo si obliekla nejaké veci. Vyšli sme z izby a po ceste sme premýšľali ako to vysvetlíme vrátničke aby nás pustila. A či tam vôbec bude...
Keď sme došli do vestibulu, nielenže tam bola vrátnička, ale ešte aj vychoš s našou vychoškou (v tomto príbehu pre ňu budem používať meno Uršuľa ... A tá naša, to je teda (Jeden z tých nesmierne tarostlivých typov, čo sa riadi presne podľa pravidiel a ku našim slovám je hluchá.). Až sme preglgli horkú slinu keď sme ju tam zbadali. No ale mobil je mobil a do rána by to asi neprežil. Tak sme ku nim odhodlane vykročili. Uršuľa sa na nás pozrela ako keby sme porušili aspoň osem internátnych pravidiel.
Eliška, ešte stále v šoku, sa ozvala: "Pani vychovávateľka, mohli by sme ísť na chvíľku vonku?" A Uršuľa ju odbila tým, že je dávno po večierke a nielenže nemôžeme ísť vonku ale ani na vrátnici nemáme čo robiť... Tak sme sa o to pokúsili ešte raz, pekne s pravdou von : "Ale my musíme ísť vonku, ja som si vytrepala mobil." Po tejto vete som nedokázala udržať smiech. To len potvrdilo už zadané rozhodnutie, že nás vonku nepustia. Aj tak sme sa nedali odbiť. Ešte sme ich aspoň 10 minút prehovárali, a keď videli že sa nedáme odbiť, tak nám dali dve minútky aby už od nás mali pokoj, a aby sme sa potom rýchlo vrátili späť na izbu. Vyšli sme do tmavej noci (len tak v prezúvkach), obišli celý internát a vďaka tomu že som opäť prezvonila sme našli to čo sme hľadali . Tak sme sa vrátili naspäť, okolo vrátnice len tak prebehli (a poďakovali samozrejme že nás pustili von, ale tak ticho že sme to my ledva počuli a zavreli sa do izby. Tam sme sa ešte ostatným babám posťažovali že nás Uršuľa nechcela pustiť von, a Eliška si skontrolovala svoje vypadnuté zlatíčko. Úplne v poriadku - napriek pádu zo šiesteho poschodia a asi polhodinovom pobyte v tej zime...
Táto "skúsenosť" ma len utvrdila v tom že .....(nemenovaná značka SE) je fakt odolná. Keď sa skončia časy mojej Nokijky, asi pôjdem vyberať mobil s Eliškou, aby niečo vydržal .
Na jej "vytrepaný mobil" asi fakt nezabudnem... Ako dokáže polhodinka oživiť ináč nudný večer .
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
neway
15. 3.marca 2008 14:54
ešteže ste ho našli
2
aj mne vypadol mobil na intraku z balkona......ale mne z 3 poschodia a rovno na beton a nic sa mu nestalo bol komplet ani len baterka nevyletela ... bolo to pred rokom a mam ho do dnes tiez znacka SE ...kvalita je kvalita
Napíš svoj komentár