Červení klauni

...točia sa okolo, smejú sa mi do tváre.
Neviem už viac čo som ja, čo je moje telo, či vôbec nejaké mám.
A čo moja duša?
Nevidím na cestu pred sebou.
Zelené slzy mi ju trpkosťou celkom zaslepili.
Je mi zima a netuším kde som.
A kto sú tí ľudi okolo mňa?
Počujem akési prázdne nezreteľné slová. Mihajú sa vôkol mojich uší ako tiene.
Tuším sa ku mne prihovárajú... Ale svet je dávno už len nezreteľná šmuha bezvýznamých myšlienok a snov.
Snažím sa ísť ďalej, snažím sa držať vzpriamený krok, avšak nevládzem...
Už mám toho dosť.
Kde sú tí všetci, čo ma držali za ruku?
Sú z nich červení klauni... Popretkávaní niťami prchkých súdnych slov.
Kto ste, že ma súdite? Kto ste, že sa tvárite, ako keby ste vedeli, ako sa cítim?
Tie zimomriavky nie sú od zimy. Aj keď si to každý myslí.
No nie všetko je také, ako sa na prvý pohľad zdá.
Mám vás už plné zuby.
Ploštice zadupané v prachu...
Mám plné zuby seba samej...

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu