"Ak mi to nedovolíte, odídem z domu a už ma nikdy neuvidíte!"
***
Tri mesiace po svadbe zmizol, nevrátil sa domov niekoľko dní. Neskôr ma mama držala na rukách a ako mi hovorila keď som bola väčšia, plakala som vtedy na plné pľúca. Na zem padol tanier, rozbil sa na malé kúsočky. Do jedálenského stola sa zabodol nôž a jeho krik sa ozýval celým bytom. Tá štrbina v dreve mi síce neprípomínala túto situáciu nejak konkrétne, ale vždy ma nabádala pýtať sa mamy na viac a viac vecí, ktoré som si ako maličká pamätať nemohla...
***
"Otvor tie dvere lebo ich vykopnem!" znova zakričal a kopol do nich ešte raz. V dolnom rohu sa pomaly začala vytvárať štrbina a zdalo sa, že dvere už dlho nevydržia, aj keď boli zamknuté na dva zámky. Čudovali sme sa, prečo sa nikto neozýva, predsa v tichej noci musel zobudiť celý vchod v činžáku.
"Choď preč lebo zavolám políciu," zavyhrážala sa chabo mama a obe sme vedeli že to ničomu nepomôže. Presne tak ako doteraz. Nevedela som, kam sa skryť od strachu. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude, cítila som ho až niekde v krku a nedokázala som sa upokojiť. Hlavou mi prebiehali predstavy, čo by sa asi stalo, keby môj otec, spitý na mol, vrazil dnu... Stále od nás niečo chcel, stále sa vyhrážal, potom zrazu sľuboval, pritom my sme už dávno neboli jeho rodina.
Každý týždeň... až kým sa nedostal do väzenia... Ale dôvod si už nepamätám... Veď tam predsa nebol iba raz...
***
"Poď, narúžujem ti ústa a potom spravíme pusu na list." Prečo to robí? Prečo mu chce do väzenia posielať listy? Ale som príliš malá, takéto výčitky ma ešte nenapadajú. Pamätám si ako chodia odpovede, mama ich číta stále dokola a ešte vôbec si neuvedomuje, že všetko je dobré iba keď je otec preč. Jeho návrat znova všetok pokoj pokazí... Znova nám prepije všetky peniaze, znova sa bude vyhrážať, rozbíjať veci, útočiť na maminých rodičov...
***
"Zabijem ťa, počuješ?!" A ona mu tolerovala aj tieto hlúpe vyhrážky... Vždy keď prišiel odprosiť, zmäkla... Aj po tom, čo všetci známi hovorili o tom, že má druhú ženu... Stop povedala iba po tom, čo sa z neho stal bezdomovec...
Povedala som si, že ak vo vlastnom vzťahu uvidím čo i len náznak toho, čo sa už raz stalo, nenenchám to plynúť...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
hiisi
10. 7.júla 2010 20:56
Napíš svoj komentár