Nenávidím sneh. Nenávidím zimu.
Jediné, po čom túži moje telo, je hoci iba jeden slnečný lúč. Teplo.
Nechápem, ako som to mohla kedysi milovať.
Chcem sa smiať. Chcem zahodiť plač. Nevyťahovať ďalšie vreckovky. Nechcem sa už hádať, nechcem sa cítiť mizerne a beznádejne. Chcem mať dobrú prácu, chcem žiť v normálnej a šťastnej rodine. JA chcem byť šťastná. Chcem milovať...
Chcem odísť. Chcem mať na to dôvody.
Ale naďalej sa všetko točí dokola. Za chvíľu bude jarmok. Potom príde zima. Jar, leto, znova jarmok v jeseni. Každý deň sa o niečo lepšia nálada bude striedať s hádkami a každý deň budem doma počúvať, ako sa nikomu nechce žiť a život je len zbytočná vec. Mám len 19. Naozaj si neuvedomujú ako také reči vplývajú na moju psychiku?
Len som si myslela na začiatku, že mňa sa to nedotkne. Ja predsa mám dôvod žiť...
Ale celé moje vnútro tým nasiaklo... A ja sa strácam...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
motorbreath
18. 9.sept. 2010 21:39
mala by si zacat pisat texty SDBM kapelam
Napíš svoj komentár