Vo svojich dvanástich rokoch som zbierala novinové ústrižky obľúbených spevákov, hercov a tak ďalej. Lepila som si ich do zošita, ktorý som potom schovávala asi tak do svojich pätnástich. Bol to akýsi trend, všetky dievčatá okolo to tak robili a bavilo nás to. No chcem ešte raz podotknúť, 12!
Moja mama má 47 a presne toto začala robiť pred rokom a pol. Jednoducho ako keby uťalo. Svet sa zbláznil, ona s ním. No prestáva sa mi páčiť, ako dlho to už trvá.
Človek by ešte toleroval dom ovešaný kalendármi a plagátmi veľkosti A3, zbierku výstrižkov s jeho fotkami schovanú pod mojou krabicou spomienok a to neustále počúvanie hudby...
Ale ona si všetky tie CD-čká čo má púšťa KAŽDÝ BOŽÍ VEČER dokola a keď drží v rukách nové, alebo novú knihu, zakaždým sa rozplače a teatrálne s kvapličkou na nose povie "Všetkým vám ďakujem!" akoby sa snažila imitovať niekoho na javisku. Niekedy hneď po zobudení vykrikuje jeho meno a niekedy z nej dokonca vyjde veta "Ja za to nemôžem, ale som doňho zamilovaná". Vtedy mám dosť.
Dosť mám aj keď na chladničke nájdem ďalšiu fotku jeho detí a jeho rodiny (a naozaj, je ich tam už kopa), pričom nechápem, čo to má dočinenia s jeho hudbou. Jeho fotky si nastrkala aj do peňaženky - presne tak, ako ženy zvyknú nosiť v peňaženke fotky svojej rodiny. A na taške sa jej hompáľa prívesok v tvare srdiečka a hádajte, kto na ňom je.
Rozmýšľam, či mi to vadí preto, lebo ja som až tak zarytou fanúšičkou nikdy nebola (a vlastne to vadí viacerým v rodine), no potom to zvaľujem na fakt, že moja matka je alkoholička.
Ten spevák nie je dôvod. Ten spevák je len syndróm.
Je to zlé... Jednoducho, keď človek nezvláda životné situácie, siahne po niečom, čo mu dá ilúziu oslobodenia aspoň na chvíľu (fľaša). A tak sa moja matka mení z racionálnej silnej ženy na slabučkú introvertnú osôbku bez priateľov, ktorá komunikuje len s mŕtvym a vkladá do toho všetku svoju vášeň... Naivne by som chcela, aby sa vrátila nohami späť k rodine, aby sme my boli záchytnými bodmi v jej živote, aby do nás vkladala svoju energiu. No pochopila som, že v tomto dome s tým nikto nič nespraví. Vraj komunikácia je vo vzťahu najdôležitejšia. Tak teda my medzi sebou nemáme žiadnu...
Neviem ako jej pomôcť, neviem čo spraviť, aby prestala piť...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
anzu
21. 1.januára 2011 18:06
na začiatku som sa dobre zasmiala, ale ako som čítala ďalej, akurát smutno mi ostalo :/ áno, trápny komentár od niekoho, kto nevie, čo napísať... tak aspoň napíšem, že je to pekne spracované a dobre sa to číta.
2
ja som celý čas čakal, že na konci napísané bude čosi ako: a toto celé je len fikcia. a teraz nič len
3
tiež neviem čo mám napísať ... :/ ,, ale v každom prípade, obdivujem ťa že si o tých problémoch napísala takto pred toľkými ľuďmi, ja neviem či by som to takto dokázala :/
Napíš svoj komentár