Bol to osud? To neviem... Každý verí v niečo iné.
No ako sme tam stáli, v bielom svete plnom cukru, bez problémov, bez pochýb, spadli sme do lásky.
A ten vír... Myšlienky, poznanie, pocity a slová.
Každý vír sa raz zastaví.
Nič netrvá večne.
Ani my...
Tú cukrovú perinku nahlodal čas. Problémy. My sami.
Postupne sa rozpadáva ako spráchnivená hrdza, upadá do ničoty. Ale nie do zabudnutia.
Bolí.
A tak sme zostali stáť nahí, časy bázne jednoducho pominuli. Sladké reči strácajú význam pod vplyvom reality. A ja mám iba pocit, že sa rozpadávaš presne ako naša minulosť.
Len skutočný vzťah to vydrží. Len tí, ktorí si na začiatku v objatí uvedomili, že sa oplatí za všetko bojovať. Iní sa však len poberú ďalej, keď to nedokážu zniesť... S bolesťou v srdci... Budovať ďalšiu vatovú perinku s niekým novým, aby sa to nebodaj stratilo všetko znovu...
Ale kde sme my?
Čo urobíme my?
Myslím, že už viem...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kosay
13. 9.sept. 2010 10:28
Told you....
Napíš svoj komentár